Kniha Sila prítomného okamihu nám má pripomenúť, že keď sa trápime obavami z budúcnosti a ľutujeme svoju minulosť, tak sa trápime zbytočne. Pretože jediné, čo máme, je prítomný okamih a ak si ho zaplníme myšlienkami, tak sa budeme zbytočne trápiť. Eckhart Tolle nám vo svojej knihe vysvetľuje, čo sú príčiny nášho utrpenia a ako sa z neho dostať. 

(menej ako 16 minút čítania na vyššej energetickej frekvencii 🙂 , 3470 slov)

Ekhart Tolle prepája viaceré staršie učenia (budhizmus, zen, kresťanstvo) do jedného celku. Jeho rozprávanie je obvykle veľmi zrozumiteľné a dobre sa číta. Akoby ste sa s ním rozprávali. Kniha Sila prítomného okamihu je aj naozaj napísaná ako rozhovor zvedavých a niekedy pochybujúcich učňov s majstom Eckhartom Tollem. 

Tento článok má dve časti. V prvej sa pokúsim o jednoduchý súhrn hlavných myšlienok a v druhej si trocha viac kriticky do nich a do Eckharta Tolleho rýpnem. Veď Tolleho myšlienky a on sú predsa od seba oddelené. 🙂

Sila prítomného okamihu – hlavné myšlienky

Celý život je séria prítomných okamihov 

Naša myseľ sa necháva klamať vnímaním času. Tým, že sa vraciame mysľou do minulosti alebo že si predstavujeme svoju budúcnosť, tak unikáme z prítomnosti. Tak či onak, v minulosti a ani v budúcnosti reálne nie sme. Existujeme len v prítomnosti. 

Utrpenie minulosti 

Keď sa túlame myšlienkami v minulosti, v čase, ktorý už neexistuje, a máme výčitky, pocity viny, či ľutujeme, čo sme zažili alebo nezažili, tak sa zbytočne trápime a ničíme si svoju prítomnosť aj keď by sme v prítomnosti mohli byť v pohode a šťastní. 

Utrpenie budúcnosti 

Keď si predstavujeme budúcnosť, ktorá ešte neexistuje a zažívame obavy a strach z toho, čo nás čaká, tak sa trápime zbytočne, pretože budúcnosť ešte nenastala. Znova si ničíme svoju prítomnosť blúdením v časo-prietore, ktorý neexistuje a zaplavujeme si prítomnú myseľ negatívnymi myšlienkami. 

Čím je rušená sila prítomného okamihu? 

Eckhart Tolle tvrdí, že základným problémom je stotožnenie seba s vlastnou mysľou. Keď sme presvedčení, že naša identita sú naše myšlienky a že my sme naša myseľ, tak budeme našou mysľou ovládaní. Nebudeme svoju myseľ ovládať, ale ona ovládne nás. Keď podľahneme tomu, že sme naše myšlienky, tak sa budeme cítiť uväznení sami sebou.

Keď sa budete zaoberať tým, či uspejete zajtra pri prijímacom pohovore, tak sa svojími myšlienkami o budúcnosti trápite niečím, čo sa ešte ani nestalo. 

Egoická myseľ 

A nielen to – vaša egoická myseľ (Ego) si stavia identitu z toho, čo ste zažili v minulosti a tak si myslíte, že ste tým kým ste na základe minulosti. Okrem toho však mysľou smerujete do budúcnosti, k tomu akí chcete byť alebo akí by ste mali byť v budúcnosti.

Oboje vás takto zotročuje do predobrazu, ktorý vytvára vaše Ego. A nie ste potom vo svojej mysli, správaní a rozhodovaní naozaj slobodní. 

A to je podľa Eckharta Tolleho najväčšia prekážka k osvieteniu. 

Keď kladiete odpor veciam, ktoré nedokážete zmeniť 

Trpíme, keď nie sme ochotní prijať prítomnosť. Trpíme, keď sme nespokojní so sebou, s druhými a s prítomnosťou, ktorá sa nám nepáči. Aby nevznikol omyl – realitu aj druhých môžete ovplyvňovať a robte to. Ak však nie je čo meniť a aj tak ste nespokojní, tak budete trpieť. Nejde o to sa bezvládne poddať. Ale buď prijmete prítomnosť alebo v nej konáte. 

Ako sa oslobodiť z utrpenia? 

Tu prichádza hlavné posolstvo knihy Sila prítomného okamihu.

Keď sa prestanete stotožňovať so svojou mysľou a začnete žiť v prítomnosti – zbavíte sa utrpenia.  

Znamená to, že si budete plne uvedomovať svoje prežívanie, ale nebudete sa s ním stotožňovať. Budete ho pozorovať. Tak sa od neho oslobodíte.  

Znamená to, že sa budete sústrediť na prítomnosť a uvedomovať si, kedy blúdite do minulosti a do budúcnosti, a budete sa vracať k prítomnému okamihu. 

Znamená to, že sústredene vnímate svoje telo aj myseľ, ale nehodnotíte, čo vnímate. Hodnotením by ste sa buď s obsahom vašej mysle stotožnili alebo ho odmietali, čo však vytvára zväzujúci vzťah a preto prináša utrpenie. 

Ekhart Tolle na konci knihy hovorí aj viaceré zaujímavé veci o láske, o vzťahoch, o seba-prijímaní, či o súcite. 

V predchádzajúcej časti som sa snažil spísať základné posolstvá knihy Sila prítomného okamihu a možno som nie všetko spísal tak ako to Ekchart Tolle myslel.  Ekchart Tolle na to mal asi 200 strán, ja pár riadkov. 🙂

Zhrnutie

Prejdem od zhrnutia plynule ku kritike. Keď znova zhutním, čo hovorí Ekchart Tolle, tak hovorí niekoľko vecí:

Zamerajte sa na seba
a na každý jeden moment,
zahĺbte sa do stredu svojho tela
a odpútajte sa od svojej mysle.
Nevzťahujte sa k ničomu a k nikomu.  

Keď sa však nad tým zamyslíte ešte raz, tak si môžete uvedomiť, že je to seba-strednosť najhrubšieho zrna, ktorá prispieva ďalšiemu posilňovaniu individualizmu, subjektivizmu a narcizmu. A to najmä u ľudí, ktorí sú aj tak nespokojní práve kvôli ich seba-rozoberaniu, rýpaniu sa v subjektivizme a narcistickému presvedčeniu, že sú božskými bytosťami a majú teda plné právo stať sa spirituálnymi bytosťami. 

Miesto toho, aby sme sa starali o svoje telo, myseľ, vzťahy, ľudstvo a prírodu tak, aby sme boli zdravší, humánnejší, vzdelanejší a altruistickejší. Ale o tom vám majster Eckhart Tolle (aspoň v knihe Sila prítomného okamihu) nepovie ani slovo. 

SILA PRÍTOMNÉHO OKAMIHU – KRITIKA

Niet divu, že kniha Sila prítomného okamihu má také rozporuplné hodnotenia čitateľov – jedni ju milujú a druhí zatracujú. Na jednej strane píše Eckhart Tolle mnoho vecí, ktoré niekto môže vnímať ako prejavy hlbokej spirituality a niekto iný ich pokladá za bludy a ezokraviny. 

Ja sa snáď snažím zvýrazniť oboje – prínosy aj pochybnosti/pochabosti.

Zdroje a pojmy vesmírnych rozmerov 

Moja najväčšia výčitka by mohla byť, že Ekchart Tolle v podstate celý čas hovorí o Mindfulness (Všímavosti) bez toho, že by ju jediný krát v knihe spomenul alebo že by čo len jediný krát odkázal na zdroje svojich názorov. Síce opakovane spomína budhizmus, ešte častejšie cituje biblického Ježiša a to mu asi ako zdrojovanie stačí. To však ani zďaleka nie je najväčšia výčitka.

Eckhart Tolle v rozhovoroch síce tvrdí, že je nad týmito duchovnými hnutiami, ale skôr to vyzerá, že ich vykráda a používa ich na to, aby sa zapáčil každému. Každému veriacemu. 

S pojmami si Eckhart Tolle počas celej knihy nerobí veľkú hlavu a to má naozaj spoločné s New Age a inými spirituálnymi hnutiami. Používanie náboženských, filozofických aj vedeckých pojmov v ľubovoľných významoch je typické pre týchto spirituálnych kazateľov. Voľne zamieňa pojmy Bytie, Boh, Zdroj a Všeprenikajúce vedomie, to Neprejavené, Energetické pole, Inteligencia a ďalšie ako napríklad Čchi. Čo keby som sa tým zapáčil aj vyznávačom východných kultúr a čínskej medicíny? 

Problém s mnohými kľúčovými pojmami, ktoré Eckhart Tolle používa, je práve ten, že znamenajú hocičo a sú používané akoby len mali spoluvytvárať auru grandióznosti jeho posolstva. A tu sme pri ďalšej zvláštnosti.

Skromné velikášstvo 

Sila prítomného okamihu má už hneď na konci úvodu Tolleho hrdé presvedčenie: Som presvedčený, že v nasledujúcich rokoch pritiahne milióny ďalších ľudí a že kniha Sila prítomného okamihu bude aj naďalej živo prispievať k zrodu nového vedomia a osvietenejšieho ľudstva. 

Aj keď sa v celej knihe nedozvieme, čo je “nové vedomie” a dokonca ani osvietenie, tieto pojmy sa v knihe nachádzajú častejšie ako Mindfulness. Teda, častejšie ako Mindfulness sa nachádza každé slovo čo i len raz v knihe použité. (to som už spomenul, že?)  

Aj úvodný citát knihy Sila prítomného okamihu je čistý New Age a apeluje na túžbu ľudí cítiť sa dôležito: Ste tu, aby ste božskej podstate univerza umožnili prejaviť sa. Takí dôležití ste!

Ale potom im v celej knihe káže, aby moc neprežívali svoje ego!

Tak čo si máme z toho vybrať? Ako sa v takejto nekonzistencii orientovať? Nebrať do úvahy vlastnú myseľ, vlastné Ego? Alebo na druhej strane veriť tomu, že sa dokážeme spojiť s celým Vesmírom, Bytím, Bohom, lebo sme ich božskou súčasťou? 

U mňa dosť spochybňuje integritu takýchto autorov, keď vnímam ich rozporuplné a nekonzistentné správanie a vyjadrenia, keď sa na jednej strane tvária skromne – a v tom je Tolle naozaj dokonalý, a dokonca tvrdia o sebe, že sa nestotožňujú so svojou mysľou. Ale vzápätí povedia, že to, čo hovoria a ako sa rozhodujú, je ovplyvnené tým, že k nim hovorí vesmír, Bytie, či podobné mesiášsky znejúce presvedčenia.

Bláznivé tvrdenia 

V knihe sa však nachádzajú aj naozaj bláznivé tvrdenia, ktoré sa veľmi podobajú, ako povedala jedna komentátorka v časopise Time, na spirituálne mumbo-jumbo. 

Eckart Tolle viac razy opakuje podivné tvrdenie o zvyšovaní frekvencií energetického poľa. Asi preto, že ho pokladá za centrálne: Čím viac si uvedomujete svoje telo, tým vyššia bude jeho energia a neohrozí vás už nič negatívne. Alebo: Ozajstným sústredením na prítomnosť sa nielen presuniete do vyššieho vedomia (aha?), ale sa zvyšuje aj vaša vibračná frekvencia energetického poľa (a toto je čo?), ktoré dáva život vášmu telu.  

Tak už teraz chápem prečo sa táto kniha tak páčila Deepakovi Choprovi. (Dal podpornú vetu na titulku slovenského vydania knihy.) 

Vrcholom je však tvrdenie, že aj kameň má vedomie. Všetko, čo existuje má vlastné Bytie, božskú esenciu a určitý stupeň vedomia. Dokonca aj kamene majú istý rudimentárny stupeň vedomia, inak by nemohli existovať. 

Dá sa s tým súhlasiť vtedy, keď prijmete Tolleho definíciu, že vedomie má všetko, čo je zložené z atómov. V nespirituálnom svete sa však tomu hovorí hmota. Aj takto Tolle voľne narába s pojmami a ich významami. 

Alebo tvrdenie, že ženy sú bližšie k osvieteniu, lebo to hovoria mytológie a okrem toho “energetická frekvencia mysle je v podstate mužská”. Zaujímavá argumentácia. Takže ženy, keď majú myseľ, tak je v podstate mužská, ale aj tak sú bližšie k osvieteniu. To je nejaké zamotané.

A prečo potom máme len samých guruov, ale skoro žiadne gurujky? Možná odpoveď: Lebo energetická frekvencia mysle je v podstate mužská a to znamená, že odporuje, bojuje, manipuluje a snaží sa udržiavať moc a tak sa ľahšie muž stane guruom aj keď ťažšie osvieteným. To som len použil „mužské“ vlastnosti mysle podľa Eckharta Tolleho (ale nie je to jeho odpoveď). 

Spánok je portál do neprejaveného – aha…

Sila prítomného okamihu sa prejavuje aj v spánku. Spánok a snívanie vždy lákalo mystikov aj psychológov. A existujú desiatky nepotvrdených významov snov a niekoľko potvrdených významov spánku. Ale Eckhart Tolle ide ešte ďalej: Cestu do neprejaveného podnikáte každú noc, keď vstupujete do fázy hlbokého bezsenného spánku. Vtedy sa spájate so zdrojom, čerpáte z neho životnú energiu, ktorá vás vyživuje po návrate do prejaveného sveta, sveta oddelených foriem. Táto energia je omnoho výživnejšia, než jedlo… Používajte preto svoje vnútorné telo ako portál, cez ktorý môžete vstúpiť do sféry neprejaveného a nechávajte si tento portál otvorený, aby ste po celý čas ostali v spojení so zdrojom… Čím viac ste spojení so svetom formy, tým tvrdšia a nepreniknuteľnejšia bude vaša identita. Portál je zavretý a vy ste odrezaní od vnútornej dimenzie hĺbky. V stave prijatia identita formy zmäkne a stanete sa akoby priehľadnejšími. Preto cez vás môže prebleskovať svetlo neprejaveného. 

Nuž, toto je už skoro biblické čítanie alebo lyrická poézia – neviete, či to myslí naozaj alebo ako metaforu. 

Osobný príbeh Eckharta Tolleho nám môže pomôcť porozumieť

Tvrdenia Eckharta Tolleho sú jeho vlastnou individuálnou históriou a možno aj osobnosťou – nie sú to univerzálne tvrdenia osvieteného človeka.

Eckhart Tolle
„zbožštil“ svoj silný,
avšak úplne
obyčajný ľudský zážitok. 

Veď čítajte.

Vždy, keď sa spomenie Eckhart Tolle, tak sa spomína jeho zle prežívané detstvo v rodine aj v škole, hovorí o tom ako trpel depresiami a stratou zmyslu života až do dospelosti. Až do osvietenia akoby stále iba trpel. To je smutná minulosť. Iste to muselo byť nepríjemné, bolestivé, zažívať toľko odmietania a utrpenia. Nedozvieme sa síce presnejšie, čo také ubližujúce sa mu dialo a je aj dosť možné, že iné deti a iní dospievajúci by z rovnakého života vyšli odolní a v plnom psychickom zdraví.

Tak či onak, Tolle sa až do dospelosti trápil tak, že posledné roky trávil na lavičke v parku s depresiou a neschopný normálne žiť. Až v jednu noc to bolo naozaj neznesiteľné. Eckhart Tolle zažil osvietenie v okamihu, keď si uvedomil, že nie je svoja myseľ. Že sa dokáže na ňu pozerať z odstupu. Tomu sa inak hovorí v zdravej a krajšej verzii – sebareflexia. O pravdepodobnejšej verzii poviem o pár odstavcov neskôr. 

Som naozaj trocha citlivý na typizované príbehy guruov motivačnej a spirituálnej literatúry – sú to skrátka typické príbehy mytologického charakteru, v ktorých hrdina dlho trpí, až kým je jeho utrpenie najväčšie a padne na dno (Tolleho depresia a lavička). A vtedy sa hrdinovi prihodí osvietenie a s tým aj spojená nutkavá túžba o tom rozpovedať svetu. Najlepšie nejakému vydavateľstvu. 

E.T. – majster Eckhart

Je pochopiteľné, že E.T. (inak výborné iniciály, nie?) je fascinovaný tým, na čo prišiel – utápať sa roky v depresiách so sebevražednými myšlienkami musí byť čisté utrpenie. A tak objaviť, že sa dá od seba oddeliť a nenechať sa takýmito čiernymi myšlienkami pohltiť musí byť naozaj oslobodzujúce. Ale to, čo sa mu stalo – nie je osvietenie (ak vôbec niečo také existuje). 

Z hľadiska jeho životného príbehu pred “osvietením” je aj celkom pochopiteľné, že Tolle predkladá taký distopický pohľad na človeka a jemu mysľou spôsobované utrpenie. Ešteže Tolle nezačal v Londýne chodiť k psychoterapeutovi. Nemali by sme spirituálneho vodcu. 

Trochu smiešne však je, že jeden z dôsledkov Tolleho „osvietenia“ bolo, že si zmenil svoje pôvodné meno Ulrich Leonard Tölle na Eckhart Tolle. Eckharta si požičal od nemeckého mystika Majstra Eckharta. Tak takto sa odstraňuje Ego pán Tolle? Kebyže ste hip-hoper, tak ani obočie nezdvihnem.

Podľa toho, čo E.T. píše, sa však k osvieteniu nedopracoval ničím, čo by sám urobil. Iba sa mu to stalo.

Pravdu povediac, ani neverím, že to, čo hlása pochopil vďaka nejakému osvieteniu. Skôr si myslím, že obsah, ktorý s nami zdieľa je inak prežutá kombinácia všetkých kníh, ktoré predtým prečítal a rečníkov, ktorých si predtým vypočul. Nezabudnite, že Tolle vyštudoval filozofiu, psychológiu a literatúru na Univerzity of London a začal si robiť doktorát. Nie je to žiadny bezdomovec z parku. Po osvietení predal svoj byt a išiel do Kanady. A nielen to – ako sám hovorí, po osvietení sa vrhol na čítanie spirituálnej literatúry. A až potom napísal tú svoju knihu.

Obranný mechanizmus nie je osvietenie

Na druhej strane, jeho transformačný zážitok z parku ani podľa jeho vlastného opisu nevyzerá ako osvietenie, a ani ako reflexia jeho stavu. Tá oveľa pravdepodobnejšia verzia je disociácia. Disociácia je obranný mechanizmus “mysle” pred utrpením. Ten oddelí prežívanie človeka od jeho utrpenia alebo od časti osobnosti. Takže, z psychologického pohľadu, Tolleho zachránila jeho vlastná myseľ, proti ktorej tak vášnivo brojí. Tolle to aj sám volá depersonalizácia (odosobnenie), čo je jeden z aspektov disociácie.

Ale nehovorí tomu obranný mechanizmus, ale technika zvyšovania vedomia.

Viaceré veci, ktoré Tolle odporúča však vyzerajú akoby vás smeroval k schizoidnej poruche osobnosti, ktorá sa prejavuje uzavretosťou do vlastného snívania, emocionálnym chladom voči ostatným, ľahostajnosťou voči chvále aj kritike (to Tolle má), nevytváraním vzťahov s druhými a odstupom od seba aj od druhých (s manželkou majú dva oddelené byty). Jedným zo zaujímavých prejavov tejto poruchy je aj to, že k niektorým koníčkom pristupujete až s fanatickým záujmom. Ak takto pristupujete k túžbe dosiahnuť osvietenie na úkor ostatných vecí v živote, tak sa to môže týkať aj vás. 🙂

Ak sa vám zdá, že toto tvrdenie je pritiahnuté za vlasy, tak ponúkam aj jemnejšiu verziu – keď čítate Tolleho posolstvá, tak to vyzerá akoby svoje sebaubližujúce myšlienky neodstránil, ale ich presmeroval voči svojej Mysli a Egu, od ktorých sa odosobnil.

Avšak miesto toho,
aby Tolle prešiel procesom
láskavého seba-prijímania,
odporúča odmietanie Mysle a Ega.  

Hmmmmm….

A to vám má priniesť koniec utrpenia. Možno vám to však miesto toho prinesie utrpenie nové. 

Čo sa naučila Tolleho manželka

Možno naozaj nerozumiem jeho posolstvám tak, ako by som mal. A tak možno skorej uveríte jeho manželke Kim Eng. Kim Eng je zároveň jeho najbližšia spolupracovníčka a je jeho bývalá “žiačka”. A tak sa jej často pýtajú: Aké to je byť vo vzťahu s osvietenou bytosťou? (áno Tolle už nie je človek – je Bytosť). Jeho manželka odpovedá: Kým mám v mysli myšlienku, že “Som vo vzťahu” alebo “Mám vzťah”, je jedno s kým, tak trpím. Tomuto som sa naučila. 

To je depersonalizácia najhrubšieho zrna a neznie mi ani ako budhistické “neulpívání”. 

K čomu je pán osvietený slepý 

Ďalšia moja kritika spočíva skôr v poukázaní na veci, ktorým sa Eckhart Tolle vyhol. 

Napríklad, že bez schopnosti mysle presúvať sa do minulosti (učiť sa zo skúsenosti) a do budúcnosti (plánovať), by sme neboli tak psychologicky rozvinuté bytosti. Máme oproti mnohým iným živočíchom „vyššiu mieru vedomia“ aj vďaka týmito super schopnostiam našej mysle. 

Sila minulých aj budúcich okamihov

Ekchart Tolle však prehliada najmä to, čo možno sám nikdy nezažil (skôr prehliadol) – že naša minulosť nebýva len čisté utrpenie, ale aj nádherná nostalgia spojená s peknými spomienkami na zážitky a vzťahy, ktoré nás obohatili a pomáhali nám rásť a stať sa dobrými a láskavými ľuďmi. Patria sem dokonca aj negatívne zážitky.

A aj k budúcnosti sa môžete vzťahovať optimisticky a s pozitívnym očakávaním, nielen so strachom a úzkosťami.  

Konštruktívne spracovanie minulosti a pozitívne očakávania do budúcnosti sa skúmajú. Výskumov na tieto témy sú desiatky a poukazujú na to ako blahodárne vplývajú na naše šťastie. Tu som pripojil iba niekoľko námatkovo vybraných už po pár sekundovom hľadaní. 

K nášmu šťastiu prispieva nielen spomínanie na minulosť s láskou, ale aj pozitívne očakávanie vzťahov, činností, udalostí, ktoré nás čakajú v budúcnosti. Dokonca aj pozitívne očakávania od staroby zvyšujú spokojnosť so starobou. 

Nemusíme sa na spomienky ani očakávania upínať, ale môžeme sa z nich tešiť a profitovať z nich. Neexistuje len Sila prítomného okamihu, ale aj Sila minulých okamihov a Sila budúcich okamihov. Napíšem o tom knihu a pošlem ju Oprah?

Odmietanie mysle 

Samotné spochybňovanie myslenia a mysle je problematické, a to Tolle robí stále. Samozrejme, neschopnosť zastaviť bľabotanie mysle, omieľanie, neustále negativistické myslenie a ďalšie nepríjemné prejavy toho, že nevieme riadiť našu myseľ – to sú naozaj nepríjemnosti spôsobované našou mysľou. Ale s tým sa dá dobre pracovať práve Všímavosťou a netreba kvôli tomu diskvalifikovať myseľ ako takú.

Keď sa vám na prste robí záder,
tak si predsa nenecháte
amputovať celú ruku.

Ale Tolle sa vyjadruje akoby nemyslenie bolo spirituálne vyššie a že to je ten konečný cieľ osvietenia.

Tolle neodporúča oddelenie od mysle iba vtedy, keď nám spôsobuje utrpenie. On tvrdí, že myseľ ako taká spôsobuje utrpenie a že konečný cieľ je sa od nej navždy oddeliť.

Chcel by som vidieť takú partiu Nemysliteľov pokope – ako riadia rodinu, školu, firmu, štát alebo vlastné životy. To by bola kuca-paca. Spôsobili by akurát dez-organizovanú zločineckú skupinu. Ale to sa už snažím byť moc uštipačný.

Pridám ešte jeden krátky evolucionistický výkrik: Čo je to za kravinu odmietať našu najlepšiu evolučnú výhodu?

Čítajte, budete viac vedieť zvážiť, čo práve čítate

Ak ste nikdy predtým nečítali knihy o Všímavosti alebo dokonca žiadne iné knihy o tom ako sa starať o svoje psychické zdravie a šťastie, tak pre vás Ekchart Tolle môže byť zjavením.

Ak však trocha čítate,
tak viete, že existuje dosť iných 
múdrych kníh na podobnú tému,
ale bez pojmov znamenajúcich čokoľvek,
bez velikášskych tvrdení,
že meníte vedomie ľudstva,
bez nebezpečných tvrdení o odosobnení sa
a aj bez zaliečania sa všetkým
náboženským svetonázorom. 

Sústrediť sa na prítomnosť je dôležitá schopnosť, ale že by to bola celá cesta k osvieteniu, šťastiu, vyliečeniu, odstráneniu utrpenia, k preniknutiu do vyššieho vedomia, tak to je naozaj bullshit nehodný múdreho človeka. 

Vaša myseľ nie je váš nepriateľ

Po čítaní knihy Sila prítomného okamihu, preto, prosím, neostaňte v omyle, do ktorého by vás mohol Eckhart Tolle uviesť:

Vaša myseľ nie je váš nepriateľ,
ale najlepší pomocník.
O svoju myseľ sa starajte.

Rada happytariána:

• Starajte sa o svoju myseľ rôznymi spôsobmi (od pohybu v prírode, cez štúdium hocičoho, až po šachy),
• učte sa ju ovládať (od meditácie, cez sústredený pohyb jogy alebo pri tanci, až po čítanie kníh)
• a uspokojujte jej potreby – po blízkosti, dôvere, láske, cez nadšenie z objavovania a sebapoznávania, až po potrebu zmysluplnosti.

Potom sa vám nemusí stať to, čo sa stalo Tollemu. Nebudete toľko a tak dlho trpieť, a ani nebudete mať utkvelú predstavu, že osvietenie a odosobnenie sa je to, čo vám a ľudstvu najviac chýba.

Ani vaše Ego nie je váš nepriateľ. Ego (Ja, Self) vám dodáva základný pocit kontinuity vášho prežívania (základ duševného zdravia), a aj toho, že ste živočích uvedomujúci si samého seba. 

Aj myseľ aj Ego vás môžu potrápiť, ale nie sú vaším nepriateľom. 

Ekchart Tolle a jeho Sila prítomného okamihu sa aj tak oplatí prečítať. 

Nie som Eckhart Tolle, aj keď aj ja si viem vymyslieť umelecké meno ako napríklad Bachor J. James, ale odporúčam vám môj (narcis!) článok o prítomnosti Všeliek na nešťastie? Bytie v prítomnosti, ktorý som napísal pred vyše rokom (inovoval ho nedávno) a ešte pred čítaním Tolleho.

Tri záverečné fóriky

1.

2.

Eckhart Tolle

3.

Existuje trojica veľmi odlišných kníh s podobnými názvami. O ktorej mám najvyššiu mienku? Bude to Sila prítomného okamihu, pozitívneho myslenia alebo pozitívnych emócií?

TY NARCIS! Vesmír ťa odmietne a nikdy nebudeš osvietený ako Eckhart Tolle!