Negatívne myslenie – kritika, omieľanie a spol.

Určite sa stalo už aj tebe, že ti niekto vyčítal: Ako môžeš tak negatívne rozmýšľať? A ty si len rozmýšľal o možných rizikách alebo zapochyboval, či niečo zvládneš. Aspoň si si to o sebe myslel. Bolo to omieľanie alebo len kritické uvažovanie? Ktoré z toho je negatívne myslenie?

(asi 21 minút čítania, 2913 slov, 3 strany)

Tento článok voľne nadväzuje na dva články o pozitívnom myslení a mylných a magických presvedčeniach spojených s pozitívnym myslením. Jedným z nich je, že ak myslíte na negatívne veci, tak robíte chybu. Nerobíte – aj keď je viac foriem negatívneho myslenia.

Mojím cieľom je ujasniť – čo je a čo nie je negatívne rozmýšľanie. Ale zameriam sa najmä na omieľanie, kritické myslenie a na kritiku.

Negatívne myslenie je široký pojem – je viacero spôsobov rozmýšľania, ktoré prežívame ako negatívne, pretože sú prepojené s negatívnymi emóciami.

Rozlíšim konštruktívne a deštruktívne formy negatívneho myslenia. Na úvod niekoľko deštruktívnych foriem negatívneho myslenia, aby bolo jasné, čo sa za negatívne myslenie pokladá.

Príklady negatívneho rozmýšľania:

  1. Sebaobviňovanie Som všetkému na vine.
  2. Presvedčenia o vlastnej neschopnostiSom neschopná.
  3. Presvedčenia o vlastnej bezcennosti Nie som hodnotný, dôležitý, milovania hodný človek.
  4. Mám takú hodnotu ako mi dá vonkajší svet – moja hodnota je odvodená od vonkajších úspechov a uznaniaSom hodnotný človek, ale… až keď budem doktor, až keď budem mať 1000 likov na sociálnej sieti, až keď dosiahnem úspech, až keď ma otec pochváli…
  5. Cynizmus – nedôvera voči iným ľuďom a opovrhovanie druhými – Ľuďom nemôžem veriť, lebo aj tak ma chcú iba zneužiť, oklamať…
  6. Omieľanie – opakované, zacyklené rozmýšľanie o nepríjemných situáciách, chybách a konfliktoch – Nestihnem ten vlak, nestihnem ten vlak, nestihnem ten vlak…

Toto je len šesť príkladov negatívneho rozmýšľania o sebe a o druhých. Na konci článku si povieme trochu viac a podrobnejšie o tom poslednom – omieľaní.

NEGATÍVNE MYSLENIE

Negatívne myslenie je skreslené myslenie. Prehliada pozitívne aspekty reality a je založené na chybách vnímania aj hodnotenia zážitkov. Je to chyba v rozmýšľaní (chyba v racionalite), napríklad negatívne zovšeobecnenie a zjednodušenie zážitku (Všetko som pokašľal. Som kompletne neschopný.), ktoré sú spojené s negatívnymi emóciami – emóciami krivdy, hnevu, hanby, nedôvery, nedostatku súcitu a ďalších.

Takéto myslenie vzniká z predchádzajúcich zlých zážitkov, z ktorých človek získal opakovanú skúsenosť (poučenie), že nemôže dôverovať sebe ani druhým.

Takéto rozmýšľanie o sebe a o druhých obvykle znižuje sebavedomie, zvyšuje stres, vytvára úzkosti a vedie k depresii. Takéto rozmýšľanie je dôsledkom nízkeho sebavedomia, stresu, úzkosti aj depresie, ale tieto stavy aj negatívne myslenie vyvolávajú. Je to negatívny cyklus, v ktorom myšlienky vedú k zlému psychickému rozpoloženiu a to produkuje negatívne myšlienky a emócie, ktoré vedú k zhoršeniu psychického stavu…

Opakom toho je optimistické videnie sveta – to je pozitívne podfarbené myslenie, ktoré vidí v sebe, v druhých a vo svete to pozitívne. Samozrejme, aj v takomto prístupe sa zvyknú objavovať chyby vo vnímaní aj interpretovaní reality. Prehnaní optimisti, na rozdiel od negatívne mysliacich, práve riziká, chyby a nedostatky prehliadajú a tak sú voči realite zaslepení iným spôsobom. Ale o tom nájdete viac v článku o optimizme.

Brať do úvahy emócie je racionálne

Naše myslenie je vždy podfarbené emóciami – aj tými pozitívnymi aj tými negatívnymi.

Iné ako emóciami podfarbené rozmýšľanie neexistuje – aspoň nie u človeka. Nedokážeme myslieť čisto roboticky neutrálne – často sa o to síce snažíme, ale nejde to. Naše myslenie (aj to racionálne a logické) je vždy podfarbené našimi potrebami, našimi presvedčeniami, predchádzajúcimi skúsenosťami aj našimi túžbami a záujmami – a tie sa v našom myslení prejavujú cez presvedčenia aj emócie.

Rozumné vlastne je, keď emócie do úvahy berieme. Keď si dokážeme uvedomovať, kedy a ako sme počas rozmýšľania ovplyvnení emóciami. Vtedy vieme emócie reflektovať a využiť ich ako súčasť rozumného rozhodnutia.

Je chybou myslieť si, že vieme byť čisto racionálni (teda bez emócií). Nie sme. Túžba byť čisto racionálny je preto iracionálna.

Len pre istotu – je dobré, že máme emócie. Je dobré, keď naše emócie vnímame a berieme do úvahy. To je rozumné. Je rozumné si uvedomovať do akej miery naše emócie ovplyvňujú naše rozmýšľanie a kedy nám pomáhajú v rozumnom myslení a rozhodovaní a kedy nám naopak škodia.

A o tomto je tento článok.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.