fbpx

Negatívne myslenie – kritika, omieľanie a spol.

negatívne myslenie

Kritika a kritické myslenie

Zámerne pri negatívnom myslení spomínam dva prístupy, ktoré obsahujú v sebe pojem kritika a kritický. Je to kvôli tomu, že sú často vnímané ako stresujúce, čiže negatívne. Aj keď často nie sú výsledkom negatívneho/negativistického myslenia.

Kritika je vždy trochu stresujúca, lebo sa vyjadrujeme k druhému človeku a hodnotíme jeho správanie alebo výkon. Pre mnohých je situácia, kedy majú dať alebo dostať kritiku, spoločensky veľmi nepríjemná a teda negatívna skúsenosť.

Kritické myslenie je zasa vnímané ako “príliš” racionálne a objektivizujúce (áno, je!) a to mnohých iracionálnych a subjektivizujúcich dráždi, a to prežívajú negatívne. Samozrejme, rozhovor kriticky mysliaceho s nekriticky mysliacim býva stresujúci pre obe strany :-). Myslím si, že často je viac stresujúci pre toho kriticky mysliaceho.

Ale ani kritika (tá korektná, vecná a konštruktívna) a ani kritické myslenie, nie sú negatívne myslenie.

omieľanie

KRITIKA

Kritika je poskytnutie negatívnej spätnej väzby druhej osobe. Negatívna spätná väzba je reakcia, ktorá má za cieľ zastaviť a presmerovať nevhodné správanie. Kritika opisuje nevhodné správanie alebo nedostatky vo výkone a navrhuje aj nápravu neželaného stavu.

Napríklad: Prosím ťa, prestaň mi skákať do reči, neviem tak dokončiť vetu. Keď dohovorím, rád si ťa vypočujem.

Napríklad: Dala si do tabuľky niekoľko stĺpcov s kritériami, ktoré nepotrebujeme. Ostatné štyri stĺpce súvisia s údajmi o našich klientoch, tak sú urobené dobre. Odstráň, prosím ťa, stĺpce A, B a F. Ďakujem.

Kritika je o tom, že vnímame niečo negatívne, nevhodné, nežiadúce, nepríjemné. To vecne pomenujeme s cieľom dosiahnuť nápravu alebo odstránenie nepríjemnosti. Nejde o to ublížiť druhému, ide o to riešiť a vylepšiť situáciu.

Samozrejme, existujú aj kritiky, ktoré až také konštruktívne a užitočné nie sú. Medzi negatívne myslenie by sme mohli zaradiť formy nekonštruktívnej kritiky:

  • frflanie (To načo budeme robiť? Aj tak to bude nanič!),
  • negativizmus (To nejde!),
  • vyčítanie (Si ako tvoja matka!)
  • obviňovanie (Ja sa z teba raz zbláznim a budeš ma mať na svedomí!)

a iné nekonštruktívne reakcie. Tie môžu byť výsledkom negatívneho myslenia – cynizmu, pesimizmu, pocitu nezmyselnosti, obáv a podobne. Môžu byť aj dôsledkom komunikačnej nešikovnosti, čo býva poľahčujúca okolnosť a dá sa ďalším rozhovorom napraviť.

Aj sebakritika, kritika samého seba, má konštruktívnu aj deštruktívnu formu. Na začiatku článku ste videli niekoľko foriem deštruktívnej sebakritiky – sebaobviňovanie, znevažovanie za neschopnosť a presvedčenie o bezcennosti.

KRITICKÉ MYSLENIE

Iný štýl “negatívneho myslenia” je kritické myslenie. Je kľúčovou súčasťou racionálneho a logického myslenia. A vôbec nie je negatívnym myslením.

Kritické myslenie je spôsob poznávania sveta na základe faktov a dôkazov. Kritické myslenie sa snaží vyhýbať chybám myslenia ako je zjednodušovanie, ovplyvnenie emóciami, predsudky a domnienky. Kritické myslenie odlišuje názory a fakty.

Ako hovorí môj kamarát – “Názor má každý blbec, ale rozumne ho zdôvodniť vie málokto.” A ten, kto svoj názor vie rozumne zdôvodniť – čiže využíva fakty a logiku, tak myslí kriticky.

Keď myslíte kriticky, tak si overujete hodnovernosť zdrojov, spôsob zisťovania faktov aj ich vyhodnocovanie. Kritické myslenie je postavené na tom, že ak niečo tvrdíme, tak by sme to mali vedieť logicky dokázať, čiže zargumentovať.

Kriticky mysliaci sa radi pýtajú, aby zistili aj preverili ako veci fungujú, berú do úvahy aj iné možné vysvetlenia a dokonca sú otvorení aj tomu, že odpoveď nepoznáme. Kriticky mysliaci, však do nepoznaného nepridávajú “vymyslené” dôkazy spojené s nadprirodzenými bytosťami, tajomstvami a inými silami osudu. Radšej povedia: “Neviem a časom uvidíme, čo o tom budeme vedieť.”

Fake news a hoaxy vyvolávajú negatívne myslenie

A nielen to – posledné roky ukazujú celkom masívne (Díky, sociálne siete!), že veľká časť populácie vďaka fakenews a hoaxom – podlieha negatívnemu mysleniu. Napríklad Americká psychologická asociácia vo svojej štúdii zistila, že 66% Američanov je vystresovaných zo svojej budúcnosti a je to najmä z toho, čo sledujú v médiách. U nás to nebude inak.

Napriek inteligencii aj vzdelaniu mnohých, ak títo ľudia nepoužívajú kritické myslenie, tak nedokážu odhaliť podsúvané dezinformácie. Táto časť populácie potom podlieha negatívnemu mysleniu – predsudkom, nenávisti, zbytočným obavám a fóbiám, konšpiráciám a ďalším prejavom negatívneho myslenia.

A práve kritické myslenie je dobrým liekom na negatívne myslenie spôsobené konšpiráciami.

Ešte raz – kritické myslenie nie je negatívne myslenie, je dokonca protiliekom na negatívne myslenie.

A na záver som si nechal sľubované omieľanie – jeden z najčastejších a nepríjemných prejavov negatívneho myslenia, ktoré zvykne “napadnúť” ako vírus z času načas každého – aj vyrovnaného, šťastného a kriticky mysliaceho človeka.

OMIEĽANIE

Omieľanie jednej myšlienky alebo konfliktnej scény dookola je ubližujúce negatívne myslenie. Spôsobuje psychické utrpenie a oberá nás o naše šťastie.

Omieľanie sa najčastejšie deje v našej hlave, nehovoríme ho nahlas. Objavuje sa vtedy, keď sme počas dňa zažili nedoriešené konflikty alebo iné situácie, počas ktorých sme zažili krivdu, hanbu alebo iné nepríjemné pocity. Počas omieľania si opakovane predstavujeme situáciu, rozoberáme ju, ale nevieme prísť k uspokojivému záveru. Omieľanie sa spúšťa aj vtedy, keď zažívame obavy, či nejakú situáciu v blízkej budúcnosti zvládneme.

Omieľanie sa často spúšťa večer pri zaspávaní a nevieme sa kvôli nemu uvoľniť a zaspať.

Omieľanie je opakované premýšľanie o negatívnych scenároch, pochybeniach, slabostiach a rizikách. Podstatou omieľania je opakovanie, negativizmus a bezvýchodiskovosť.

3 typické črty omieľania:

  1. Omieľanie vidí iba negatívnu časť vecí.
    Pri omieľaní vynechávame neutrálnu aj pozitívnu časť spektra rozmýšľania a venujeme sa iba negatívnym stránkam reality. Nie sme schopní sa pozrieť na výhody, kladné vlastnosti, zisky ani potešenia. Aj neutrálne, či dokonca kladné veci interpretujeme ako zlé. Napríklad úsmev druhej strany vnímame ako výsmech. Počas omieľania sme uväznení v negatívnej jednostrannosti. Je to negatívne myslenie hnané obavami, hnevom, smútkom, krivdou a inými negatívnymi emóciami. A chybami v myslení ako sme si povedali vyššie.
  2. Omieľanie je zacyklené.
    Keď sme iba kritickí, tak pomyslíme na negatívnu vec raz, možno dva razy (urobíme kontrolný výpočet) a koniec. Ale pri omieľaní rozoberáme opakovane a bezvýsledne dookola to isté. Naša nespokojnosť spustí negatívny pohľad na vec. Tieto negatívne predstavy ešte viac posilnia našu nespokojnosť. Zosilnený stres spustí ďalšie rozoberanie v negatívnom svetle a tak sa omieľanie zacykluje.
  3. Omieľanie neprináša riešenia.
    Pri omieľaní sa venujeme iba rozoberaniu obáv a prehrávame dookola iba nepríjemné scenáre. Na rozdiel od omieľania sa kritické myslenie snaží analyzovať a rozpoznať reálne fakty situácie a kritik sa snaží pomenovať problém a navrhnúť riešenia. Kritik vníma nedostatky preto, aby ich napravil. Omieľanie je však zameranie pozornosti. Je to myslenie fascinované nepríjemnosťami podobne ako je nočný motýľ priťahovaný svetlom – len ho obletuje, ale výsledok žiadny.

Pri omieľaní nás potom už netrápi len vec, ktorou sa v mysli zaoberáme. Začne nás trápiť aj to, že sa danou vecou zaoberáme pridlho, opakovane a bezvýsledne. Vadí nám, že omieľanie zahlcuje naše vedomie a nevieme sa potom na nič iné poriadne sústrediť. Sme nervózni a vystresovaní z toho, čo si sami omieľaním robíme.

Omieľanie je po anglicky rumination, keby ste si chceli o tom viac vyhľadať a prečítať.

omieľanie negatívne myslenie

Rozmýšľať o negatívnom je užitočné. Omieľanie je však peklo v našej hlave. Peklo v hlave. Peklo v hlave…

Ako som niekde čítal:

Obávať sa, že mi ujde vlak je v poriadku, lebo si budem viac strážiť čas, aby som ho stihol.
Avšak obávať sa, že mi ujde vlak aj po tretí, piaty a desiaty raz, nijako nezvýši moju šancu, že vlak stihnem.
Iba budem celý čas zbytočne trpieť. 

Podobné je to aj vtedy, keď si v hlave omieľame ako nás niekto nahneval alebo nám niekto ukrivdil. Raz si premyslieť, čo s tým urobíme, čo človeku povieme, ako zareagujeme najbližšie – to je v poriadku. Dobre, aj dva razy si danú situáciu premietnuť, nám môže pomôcť sa s ňou vyrovnať. Pripravíme sa na zmierenie s človekom v konflikte alebo na iný druh akcie. Ale venovať sa tej istej veci opakovane a bez výsledného rozhodnutia alebo uzavretia, nič zásadného nezmení. Iba zhoršuje náš vzťah s druhou osobou a zhoršuje naše prežívanie prítomnosti.

Takže na záver

Je viacero podôb ako rozmýšľať o negatívach, ktoré prináša život alebo sme si ich sami spôsobili. Niektoré spôsoby ako spracovať nepríjemné zážitky, sú konštruktívne a iné sú deštruktívne, teda ubližujúce.

Kritické myslenie pomáha množstvo negatívnych informácií spracovať tak, že odkryjeme ich nesprávnu logiku. Kritika pomáha pomenovať konflikt, aby sme hľadali konštruktívne riešenie. Analyzovať pozitíva a negatíva budúceho rozhodnutia pomáha ujasniť si svoje preferencie a zvýši pravdepodobnosť, že si vyberieme vhodnejšie riešenie.

Omieľanie, sebaobviňovanie, podceňovanie, cynizmus, negatívne zovšeobecňovanie, predsudky, viera v konšpiračné teórie a ďalšie formy negatívneho myslenia nie sú konštruktívne a vo svojej podstate nám ubližujú.

Tie konštruktívne spôsoby “negatívneho myslenia” nám pomáhajú vidieť svet realistickejšie a smerovať k riešeniam. Dávajú nám moc konať. Je to viac optimistický a realistický prístup a zvyšuje naše prežívané šťastie.

Tie deštruktívne spôsoby negatívneho myslenia nevedú k riešeniu, ani k vylepšovaniu situácie. O našu moc nás oberajú a vedú k pocitom bezmocnosti. To vedie k negatívnemu prežívaniu a dokonca až k depresii.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Scroll to Top