Optimizmus podľa Seligmana

(10 minút pohodového čítania, 1321 slov)

Martin Seligman na TED-e

Martin Seligman sa v roku 1998 na konferencii Americkej psychologickej asociácie (APA) preslávil tým, že prehlásil, že je dôležité skúmať nielen to ako ľuďom pomáhať z psychologických problémov, ale aj zisťovať, čo ich robí šťastnými. Svojim prehlásením založil Pozitívnu psychológiu – jednu z najnovších oblastí výskumov v psychológii.

Ale to už bol Seligman v psychologických kruhoch známy. Nielen tým, že bol vtedy prezidentom APA. Ani tým, že má skvelé meno pre psychológa – Selig (blahoslavený, oduševnený) man (muž, človek) 🙂

Bol uznávaný preto, že v 70 rokoch skúmal a dobre vysvetlil naučenú bezmoc (pesimizmus) ako jeden z možných dôvodov depresie. Psy z experimentov asi moc veľkú radosť nemali, ale dôsledky výskumu boli celkom ďalekosiahle.

Vysvetlenie experimentu je v popisku obrázka (pod ním).

Seligman rozdelil psov do dvoch skupín. Oba dostávali elektrický úder, ktorý im bol nepríjemný. Časť psov však mohla pred bolesťou ujsť a časť psov nech urobila čokoľvek, úderu sa nevyhla. Tí druhí psy sa nakoniec naučili, že je jedno, čo urobia, aj tak šok dostanú. Obe skupiny psov potom Seligman umiestňoval do novej klietky (na obrázku), v ktorej sa dalo preskočiť na jej druhú polovicu. V tej prvej polovici všetky psy dostali elektrický úder. Psy, ktorí boli naučení, že je jedno kam sa pohnú, sa ani v novej situácii nepokúsili prejsť do druhej polovice klietky a elektrické údery bezmocne trpeli. Naučili sa bezmoci a ostali odovzdaní príkoriam experimentátora aj keď im stačilo urobiť jediný skok do bezpečia.

To je rodený pesimista? Blbosť!

Pesimistom ani optimistom sa nerodíme. Máme nejaké vrodené predispozície, ale dedičnosť sa na úrovni našej dobrej nálady podieľa asi z polovice. Ostatné spôsobuje naše učenie – teda naše zážitky a ako si ich vykladáme. Tak sa učíme, tak vytvárame svoju skúsenosť. To má zásadný vplyv na to ako nakoniec pristupujeme k našim úspechom a zlyhaniam.

Niekto sa síce ráno budí veselý bez príčiny a druhý otrávený a bez nálady, ale v dospelosti veľká časť nášho celkového naladenia je spôsobená tým ako o svojom živote zmýšľame.

Seligmana zaujímalo, čo je typické pre optimistov a čo pre pesimistov. Bol ovplyvnený nielen svojim pôvodným výskumom naučenej bezmoci, ale aj úspechmi kognitívno-behaviorálneho prístupu v psychoterapii (KBT) pri liečbe depresií. Hľadal spoločné znaky rozmýšľania a správania optimistov aj pesimistov a chcel vedieť v čom sa líšia.

Photo by Edwin Andrade on Unsplash

Prečo sa mi darí a prečo zlyhávam?

Optimizmus aj pesimizmus je spôsob (zvyk) akým si vysvetľujeme vďaka čomu sa nám darí alebo prečo zlyhávame. Spôsob vysvetľovania (explanatory style) určuje do akej miery vnímame veci optimisticky alebo pesimisticky.

Seligman výskumom odkryl a pomenoval tri kritériá, ktoré ovplyvňujú naše rozmýšľanie a tie potom ovplyvňujú ako situáciu prežívame.

1. Je to osobné zlyhanie alebo súhra okolností? (zosobnenie)

Zosobnenie je vnímanie vonkajších alebo vnútorných príčin udalostí. Znamená to, že či za úspechom alebo zlyhaním vidíme sami seba alebo “objektívne” okolnosti.

Predstavte si, že hráte s kamarátom na dovolenke bedminton. Začnete ho hrať súťaživo a strhne vás to. Zápas však prehráte.
Alebo na dovolenke sa dospievajúca dcéra rozhodne, že chce ísť s miestnym fešákom na dlhú nočnú prechádzku po pláži (no určite, na prechádzku!) a vám sa to nepodarí jej to vyhovoriť. Miesto toho sa škaredo pohádate.

Pesimisticky mysliaci hráč bude brať prehru osobne: Neviem hrať bedminton.
Pesimisticky mysliaca matka si povie: Neviem ju presvedčiť ani pri dôležitých veciach. Som neschopná matka.
Optimisticky rozmýšľajúci hráč bude brať do úvahy skôr vonkajšie faktory: Jožo bol fakt lepší. Nechal som sa vyrušovať okolo idúcimi dievčatami v plavkách.
Optimisticky zmýšľajúca matka si povie: Je tvrdohlavá a pobláznená, s ňou teraz len tak niekto nepohne.

2. Je to trvalé alebo dočasné? (permanencia)

Permanencia je vnímanie udalostí ako niečo trvalé, teda nemenné a navždy alebo iba ako niečo prechodné a premenlivé.

Pesimisti si vysvetľujú prehry, či chyby ako trvalé.
Hráč: Ja nikdy Joža v bedmintone neporazím.
Matka: S ňou sa nedá rozprávať, už sa mi úplne vymkla spod kontroly.
V kontraste s tým optimista o porážke rozmýšľa ako o niečom dočasnom.
Hráč: Teraz som sa poriadne nesústredil, ale nabudúce Joža porazím.
Matka: Musím si premyslieť, čo jej poviem a ostať pokojná. Idem znova za ňou.

3. Som celkom na nič alebo som pokazil iba toto? (prenikavosť)

O situácii zlyhania alebo úspechu môžeme rozmýšľať akoby sa rozlievala všeobecne do všetkých oblastí života, alebo sa týka len danej ohraničenej oblasti.

Pesimisti neúspechy vnímajú ako prenikajúce do všetkých oblastí života.
Hráč: Som úplne neschopný. Mne sa vôbec nič nedarí.
Matka: Úplne som zlyhala. Som neschopná matka.
Optimisti naopak vnímajú rozdiely v jednotlivých oblastiach svojho života.
Hráč: Športy a súťaženie mi moc nejdú. Keď však mám naprogramovať aplikáciu, tak to čumia všetci.
Matka: S tou dcérou to teraz nezvládam, ešteže so synom si dokážem pohovoriť tak, že ma berie vážne.

Keď sami narazíte na nejaký úspech alebo neúspech, sledujte sami seba ako o ňom rozmýšľate.

Zaujímavé čítanie  Umelý úsmev 5 – zrkadliace neuróny

Lúzer nie je ten čo prehrá, ako píšem v inom článku o chybných presvedčeniach, ale ten čo o danej udalosti rozmýšľa pesimisticky.

Spôsob rozmýšľania nás vedie k tomu,
aby sme sa so situáciou neúspechu
konštruktívne vyrovnali
alebo naopak upadali do pesimizmu,
naučenej bezmocnosti, či depresie.

Možno ste niekedy videli Divadlo Járy Cimrmana a ich hru Dobytí severního pólu. Tam je jedna moja obľúbená scénka. Výprava putuje na Severný pól a keď sa k nemu konečne dostanú, tak sa jeden po druhom stavajú presne na pól a kričia: Severní pól je dobyt! Všetci s nadšením.
Iba Smoljak zakričí: Dobyt! No, nic moc.

Tak tak nejako prežíva úspech pesimista 🙂

Pustite si od 1:30:30.

O úspechu rozmýšľajú optimista a pesimista asi takto:

Ak by sa hráčovi v bedmintone podarilo vyhrať a matke dcéru presvedčiť, tak optimista má tendenciu rozmýšľať takto:
Hráč:
Dobre som tomu Jožovi naložil. Celkom ten badmintom dávam. (vnútorná príčina)
Porazím ho aj zajtra (permanencia).
Som schopný chlapík, keď sa sústredím
(prenikavosť do iných oblastí).
Matka:
Dobre, že som sa ovládala a nenechala sa odradiť jej vyhrážaním (vnútorná príčina),
dobre tú dcéru zvládam (permanencia),
vlastne dobre zvládam obe svoje deti aj manžela (prenikavosť do iných oblastí).

Ale pesimista? Ten bude svoje úspechy interpretovať najskôr takto:

Hráč:
To bola dnes náhoda, že som Joža nabil. Asi nemal svoj deň. (vonkajšie príčiny).
Zajtra sa mi to iste nepodarí (dočasnosť).
Náhodou som vyhral v prehadzovaní košíka cez sieťku, ale ani s dychom nevládzem a žene neviem poradiť ako na našu pobláznenú dcéru (úspech uzavretý, v iných oblastiach prevláda pocit zlyhania).
Matka:
Ja som ju presvedčila, aby nešla? To sa mi ako podarilo? Asi sa mojej dcére ten talian až tak neľúbi. (vonkajšie príčiny)
Som zvedavá ako mi to vytkne zajtra a ujde s niekým iným (dočasnosť).

Môže to vyzerať tak,
že optimista aj pesimista žijú v sebaklamoch,
optimista v pozitívnom
a pesimista v negatívnom.
Ono to však nie je pravda – nevyzerá to tak.
Je to tak.

Naše presvedčenia a interpretácie udalostí nemusia presne pasovať s realitou. Niekedy ju naozaj skresľujú. Pesimista má však problém, že si realitu zhoršuje – prenáša zodpovednosť za zlé veci na okolie a vonkajšie vplyvy a tak sám seba znesvojprávňuje. Zvyšuje si svoj stres z neovládateľného sveta a posilňuje tak svoju naučenú bezmoc.

Naopak optimista, aj keď jeho interpretácia úspechu takisto nemusí úplne pasovať s realitou, sa aspoň motivuje, pridáva si chuť pokračovať a preberá za svoj vplyv na svet zodpovednosť.

Optimizmus nie je iba dobré naladenie

Optimistické rozmýšľanie ovplyvňuje aj to ako sa cítime. Optimistické rozmýšľanie pomáha hľadať riešenia, motivuje nás k tomu, aby sme sa nevzdali, učili sa a zlepšovali. Optimistické rozmýšľanie vedie k tomu, že vnímame svoj život ako zmysluplnejší a šťastnejší.

A nielen to.

Ako vo svojej knihe Naučený optimizmus píše Martin Seligman: byť optimistický má ďalekosiahle dôsledky aj na iné oblasti života.

Optimisti:

  • majú lepšie vzťahy ako pesimisti,
  • sú zdravší ako pesimisti,
  • rýchlejšie sa zotavujú z neúspechov aj z chorôb,
  • prežívajú menej stresu ako pesimisti,
  • majú viac úspechov v škole, v športe aj v práci,
  • lepšie sa im darí naučiť sa niečo nové alebo urobiť zmenu vo svojom živote
  • a dokonca žijú dlhšie.

To je celkom dosť výhod kvôli, ktorým sa oplatí byť alebo naučiť sa byť optimistom.



1040total visits,4visits today

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.