Umelý úsmev 1 – Pretvárka alebo optimizmus?

Aj od vás chcú na školeniach, aby ste sa usmievali a boli stále optimistickí? Optimizmus sa nedá nanútiť, ale je dobré sa ho naučiť. Silený optimizmus je namáhavý, ale vieme sa postupne nastaviť tak, že dokážeme byť prirodzene optimistickejší. Ako na to? Dozviete sa v sérii článkov Umelý úsmev.

(menej ako 12 minút optimistického čítania, 1777 slov, 3 strany)

Ak sa vám nechce čítať a radšej počúvate, tu je podcast článku:

Začiatkom roku 2018 som bol pozvaný na zaujímavú diskusiu s názvom Nástrahy povinného optimizmu. Mal som dva mesiace na premýšľanie a prípravu podkladov. Nakoniec sa diskusia prirodzene rozvíjala aj inými smermi a na niektoré témy a otázky sa ani nedostalo a naopak iné sa rozvinuli.

Jedna z tém diskusie bola o tom, že dnes sa dosť prehnane očakáva, že človek má byť v práci a aj celkovo v živote stále pozitívny a vysmiaty. Pre mnohých je to však silený optimizmus. A či je to dobré alebo škodlivé?

Dobrovoľne alebo pod nátlakom?

Na jednej strane frfleme, keď na nás v zamestnaní agilný a pozitívny šéf tlačí, že máme prejavovať aktivitu, nadšenie a pozitívny prístup – voči projektom, voči šéfovi, voči kolegom, voči klientom a vlastne voči všetkému živému aj neživému. Ale na druhej strane, keď sme sami klientami, tak od poskytovateľov služieb očakávame, že sa budú aspoň usmievať – či už je to predavačka, recepčný v hoteli alebo lekár a sestrička v nemocnici.

Nie je to prehnané byť stále dobre naladený? Nie je to škodlivé byť stále pozitívny? Nie je nerealistické očakávať, že všetci budú stále pozitívne naladení? Dá sa to vôbec? Je to užitočné?

Nuž, keď sa to postaví tak všeobecne a ultimatívne ako je vidieť na zvýraznených slovách stále a všetci, tak je to samozrejme nerealistické a teda nesplniteľné očakávanie.

Ale inak? Inak si o tom môžeme všeličo zaujímavé povedať.

Celá séria článkov smeruje k niekoľkým výstupom.

  1. Robme veci, ktoré s dobrým úmyslom podporujú dobré ciele.
  2. To, ako sa tvárime, je ovplyvnené našimi presvedčeniami a emocionálnym nastavením.
  3. To, ako sa tvárime a správame, ovplyvňuje zasa spätne ako sa cítime.
  4. Sú presvedčenia, ktoré nám aj iným prospievajú a sú také, čo nepomáhajú, či priamo škodia.
  5. Všetci sa učíme nové veci a vieme sa meniť k obrazu, ktorý si vyberieme a ktorý je nám prospešný.

beard-beverages-break-630831

Silený optimizmus

Nie som spokojný s vaším internetovým pripojením, – hovorím podráždeným hlasom dievčine za pultom u môjho operátora. – Rozumiem vám. Urobím, čo bude v našich možnostiach. Povedzte mi viac o tom, čo sa deje, – odpovie mi pokojne a s priamym pohľadom dievčina.

Na školení sa mi so zdvihnutou rukou ozýva účastník: Vôbec nesúhlasím s tým, čo hovoríš, podľa mňa je to celkom inak a tie tvoje argumenty, to je len teória, – je to statný chlap s autoritou v skupine. S údivom pozerám na to, ako sa mi začína vymykať diskusia z pod kontroly. – Dobre, Jožo, teším sa, že takto otvorene nesúhlasíš. Aspoň budem vedieť, čo ti beží hlavou. Povedz mi teda, ako to vidíš ty, aby sme videli, čo máme spoločného a v čom sa líšime v pohľade na túto tému, – vyzývam ho a som zvedavý na to, čo povie – možno má zaujímavé nové tvrdenia a možno si vypočujem veci, čo som predtým počul veľa krát, hovorím si v duchu.

Obe situácie začínajú byť napäté a sú v nejakej miere útokom na druhú stranu. Je však na nej ako zareaguje a ako zvládne kritiku, spochybnenie, či protirečenie. Takéto situácie vyžadujú istý postoj a istý typ reakcií, aby sme ich vedeli konštruktívne zvládnuť. A silený optimizmus tu zohráva svoju úlohu.

Konštruktívny postoj je optimistický

Optimizmus je presvedčenie o tom, že veci môžu dobre dopadnúť. Optimizmus je schopnosť vidieť vo veciach to dobré, pozitívne, konštruktívne… Jeden z aspektov optimizmu je nádej.

Optimizmus je presvedčenie, že veci dokážeme svojou snahou nejako zvládnuť.

Optimizmus je aj dôvera voči ľuďom, že to myslia dobre aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.

Optimizmus je aj presvedčenie, že keď sa budem v interakcii s druhými správať konštruktívne, tak zvýšim šancu, že situáciu spoločnými silami zvládneme v rámci daných možností.

Keď sme optimistickí, tak skrátka vidíme svetlo na konci tunela.
A nielen to – optimisti svetlá aktívne rozsvecujú, aby na cestu z tunela videli.

Martin Seligman (zakladateľ pozitívnej psychológie), najprv roky skúmal naučenú bezmocnosť.
Potom sa venoval výskumom optimizmu a tomu, či sa dá naučiť. Dá!
Napísal o tom aj skvelú knihu Naučený optimizmus, ktorá sa dá kúpiť v preklade aj u nás. Základnú definíciu aj parametre optimizmu a pesimizmu podľa výskumov Martina Seligmana nájdete tu.

Ale poďme ďalej.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.