Vydal som knihu rozhovorov Diany Fabiánovej s Jarkou Babkovou a so mnou. Kniha Labyrintom lásky je o romantických vzťahoch. Sú to naše spoločné rozhovory o singles, zoznamovaní sa a o partnerských vzťahoch. Tu vám ponúkam jej úvod, v ktorom predstavujeme obsah knihy a aj seba ako autorov.
Čo obsahuje kniha Labyrintom lásky
Diana: Začína sa kniha Labyrintom lásky o partnerských vzťahoch s podtitulom Rozhovory o singles, zoznamovaní sa a živote v páre. Som Diana Fabiánová, dokumentaristka a matchmakerka. V kapitole o biológii lásky budem spovedať Jarku Babkovú, genetičku. Vo zvyšných kapitolách sa budem vypytovať Aleša Bednaříka, psychológa a happytariána. V tomto úvode vás zoznámime s knihou a trocha aj s nami, aby sme ozrejmili, prečo sme sa do nej pustili. Potom sa už vrhneme rovno do jednotlivých kapitol. A veruže sme toho pre vás nachystali neúrekom. Čakajú vás informáciami, štatistickými prehľadmi a vedeckými štúdiami nabité stránky, ktoré budeme dopĺňať našimi skúsenosťami, príhodami z praxe a názormi. Skrátka, budeme mudrovať o vzťahoch. Berte nás však, prosím, s rezervou. Vzťahy sú komplexné a ani my o nich nevieme všetko. A tých, čo si myslia aj kritizujeme.
Malý prehľad kapitol
Začneme kapitolou o viacerých významných prekážkach randenia v súčasnosti. Snáď vám pomôžeme porozumieť, prečo dnes randiť vôbec nie je sranda.
Na ňu nadväzuje druhá kapitola o jednej veľkej zátarase a tou sú mýty o romantickej láske. Sú nimi presvedčenia, ktorým všetci v nejakej miere veríme a robia nám šarapatu pri hľadaní aj udržiavaní našich partnerských vzťahov.
V ďalšej kapitole Labyrintom lásky sa do hĺbky zamyslíme nad presvedčením, ktoré sa o singles rozšírilo a udomácnilo. Tým je predsudok, že single ľudia sú v niečom iní než ľudia, ktorí žijú v partnerskom vzťahu.
Veríme, že vás bude baviť aj kapitola o tom, ako nám evolúcia a biológia nastavila pravidlá výberu partnera. Ako si ho/ju aj dnes potrebujeme vyňuchať, ako zvykne hovoriť Jarka a viac to rozvedie práve v jej kapitole o biológii lásky a príťažlivosti.
Labyrintom lásky je kniha vo forme rozhovoru. Číta sa ľahko aj keď využíva množstvo štatistík, dát, znalostí párových terapeutov, či iných odborníkov na vzťahy.
Venujeme sa:
- moderným prekážkam v zoznamovaní sa,
- búrame romantické mýty, čiže presvedčenia o partnerských vzťahoch, ktoré nám nepomáhajú vytvoriť a udržať dobrý vzťah,
- riešime, či sú singles naozaj iní ako tí, čo žijú v pároch a či je v poriadku byť single (jasné, že je za istých podmienok),
- venujeme sa biologickým danostiam, ktoré nás k sebe priťahujú,
- a aj spoločenským zákonitostiam s kým nakoniec zostanete.
- Veľmi prakticky sa venujeme online zoznamovaniu a ako si ho môžete vyšperkovať
- a ponúkame desiatky pravidiel čo robiť, aby ste dobrý vzťah udržali a akému správaniu sa vyvarovať, aby ste si dobrý vzťah nepokazili.
Je to naozaj kniha plná poučení aj varovaní, príkladov aj postrehov zo sveta romantických vzťahov.
Láska má biologické, spoločenské a psychologické aspekty
Na túto kapitolu nadviažeme nebiologickými pravidlami zoznamovania sa a v nej vám „vyveštíme“, ako stretnete svojho partnera. To trochu preháňam, no na základe štatistík vám prezradíme spoločenské a ďalšie princípy, ktoré nás, či chceme alebo nechceme, vedú k tomu, kedy a koho si nakoniec vyberieme.
Ďalej budeme hovoriť o nástrahách, ale aj o pozitívach online zoznamovania sa. Dáme vám veľa efektívnych tipov vychádzajúcich z dát online zoznamiek, ako si vylepšiť svoj zoznamovací profil. Nech ste čo najúspešnejší, keď chcete randiť, no nie?
No a na záver si prejdeme viaceré odporúčania, čo v partnerskom vzťahu radšej nerobiť, aby sme ho nerozbili a čo praktikovať, aby sme zvýšili šancu si kvalitný vzťah udržať. Veríme, že v každej kapitole dostanete nielen kopec podnetov na rozmýšľanie nad sebou a nad druhými, ale aj námety, čo v tejto komplikovanej dobe robiť, aby ste si niekoho fajn našli. Teda, ak chcete.
Stavím sa, že budeme niekedy možno kritickí, realistickí a niekedy až pesimistickí, ale na druhej strane to budeme vyvažovať optimizmom a aj praktickými návodmi a odporúčaniami, ako heknúť realitu. Svoju vlastnú realitu pozná každý z vás. My sa budeme snažiť udržiavať nadhľad. Budeme hovoriť nielen o tom, že v tom nie ste sami, ale budeme aj ukazovať, aké cestičky sa k ľuďom dajú nájsť, aby sa stretli, padli si do oka a spolu šťastne žili, kým sa im obom bude chcieť. V tomto úvode vám povieme o nás troch a o tom, čo nás viedlo k tomu, že máme tú odvahu a drzosť vôbec sa vyjadrovať k niečomu takému dôležitému, komplikovanému a krehkému, ako sú partnerské vzťahy. Aleš, ty si chcel začať prvý.
Čo ma doviedlo k písaniu o vzťahoch
Aleš: Ja sa desaťročia pracovne venujem vzťahom, najmä komunikácii a riešeniu konfliktov na pracovisku a v súkromí. Okrem toho sa posledné roky intenzívne venujem šťastiu, to je to happytariánstvo. Z výskumov vyplýva, že dobré vzťahy sú základom šťastia a zlé vzťahy alebo osamelosť sú základom nešťastia. Psychológii toho, ako vychádzať s inými a aj sám so sebou, sa venujem celú svoju 30-ročnú profesionálnu kariéru. Ale úvodným podnetom, ktorý ma doviedol k tejto knihe, bolo jednoznačne naše spoločné absolvovanie natáčania dvoch sérií sociálneho experimentu a televíznej show, kde sme z neznámych ľudí vytvárali nové romantické páry. Strávili sme spoločne niekoľko filmovacích dní a mali sme čas sa spolu rozprávať.
A zistil som dve veci – opravte ma, ak sa mýlim – že sa máme radi a že si rozumieme. A nielen to. Uvedomil som si, že každý máme jedinečnú kombináciu pohľadov na partnerské vzťahy. Jarka, ty vidíš do vzťahov cez hormóny a biológiu človeka a máš vedecký pohľad. Diana, ty máš zase množstvo skúseností z rozhovorov s nezadanými, ktorí niekoho hľadajú, vďaka tvojej zoznamke LáskaTu a robením zoznamovacích akcií pre nezadaných. Mal som pocit, že sme skvelý match, aj keď sme trojica. (smiech) Diana zoznamuje, Jarka skúma biológiu v romantických vzťahoch …
Používame aj humor!
Diana: A ty si myslíš, že rozumieš všetkému. (smiech)
Aleš: A čomu nerozumiem, to sa doučím, vyhľadám. A to ma baví. To sa dialo aj pri tejto knižke. Naučil som sa veľa nových vecí o singles, zoznamovaní sa, najmä online, a partnerských vzťahoch. Ja prakticky o randení neviem nič, v podstate nerandím od roku 1989, keď som sa zoznámil so svojou manželkou. Ale keď sa vrátim k natáčaniu televíznej show, skoro všetok voľný čas počas kastingu aj nakrúcania sme venovali diskusiám o ženíchoch a o nevestách, o ich predstavách ideálneho partnera a o tom, ako je možné, že toľko mladých a rôznymi spôsobmi atraktívnych ľudí stále niekoho hľadá a nevie si nájsť stáleho partnera.
Diana: A že koľko ich je!
Jarka: A počas týchto našich diskusií sme zisťovali, že máme veľmi podobné názory a vysvetlenia, prečo sa to deje, a že aj keď sa pozeráme na romantické vzťahy z rôznych strán, tak sa vieme o tejto téme aj dobre porozprávať, aj sa pri tom zabávať, aj sa pohoršovať a aj pomudrovať.
Aleš: A keď som prišiel za vami s nápadom napísať o vzťahoch knihu, vlastne neprebehla žiadna diskusia, iba nadšený súhlas. To je splnený sen muža v ženskom kolektíve! (smiech)
Diana: Aleš, čo boli tvoje motivácie k napísaniu knihy?
Vypočujte si ukážky z audio-verzie
Aleš: Mne sa v poslednej dobe niekoľkokrát stalo, že som išiel v noci na záchod. (D: Zase tie tvoje fekálne témy.) Nejde o tie nočné návštevy toalety, ale o to, že keď som sa z neho vracal, tak som dostal nápad. A vtedy mi napadla idea tejto knihy. A dokonca aj názov Labyrintom lásky. Ja neviem, prečo ma inšpiruje práve nočná návšteva toalety. A miesto toho, aby som znova zaspal a na nápad zabudol, som nad ním rozmýšľal. Pochytilo ma také nadšenie, že som musel vstať a išiel si to spísať. Kým ráno vstala moja manželka, tak som to už mal vymyslené a napísané názvy všetkých kapitol, ktoré by mohli byť v knihe.
Alešove motivácie napísať knihu Labyrintom lásky
Bolo to niekedy ku koncu natáčania, keď sme počúvali konečné rozhodnutia párov, a asi pod dojmom toho, čo nám hovorili adepti na ženíchov a nevesty, mi napadlo, že by sa fakt zišlo napísať pre ľudí snažiacich sa vytvoriť vzťah knihu o zoznamovaní a udržiavaní partnerských vzťahov. Chcel som zmapovať, čo sa to vlastne na randiacom trhu deje a myslel som, že by bolo užitočné pridať k tej mape aj nejaký kompas, ktorý hľadajúcim udá aspoň aký-taký smer.
Diana: Smer, ktorý by ľuďom pomohol si partnera alebo partnerku nájsť a vo vzťahu spokojne vydržať.
Aleš: Presne. Už keď sme natáčali druhú sériu, dosť ma zaujímalo, ako to je vo svete vzťahov a randenia a ako to je na Slovensku so single ľuďmi. Zaujímali ma dôvody, prečo je tak veľa mladých aj starších, milých a schopných ľudí samo. Napísal som o tom niekoľko článkov na svojom blogu Psychológia šťastia. To bola tiež motivácia, ktorá vo mne zostala. Do obrazu som sa dostal cez štatistiky a aj osobné príbehy, ktoré si mi ty, Diana, poskytla zo svojej zoznamky.
Diana: Od svojich klientov na zoznamke LáskaTu, ale aj od svojich kamarátov a kamarátok som si vypočula veľa príbehov, ako je dnes zoznamovanie náročné a ako to pandémia ešte viac sťažila. Pre randenie nastala patová situácia bez akejkoľvek barličky, čo v tejto sťaženej situácii robiť a ako postupovať.
Aleš: Aj mne sa počas korony začali ozývať oveľa častejšie ľudia, že potrebujú psychologickú podporu. A zistil som, že všetci aj tak riešia najmä partnerské vzťahy, rozchody, nevery či manželské problémy. Skrátka, vzťahy najvýraznejšie ovplyvňovali pohodu aj nepohodu všetkých mojich klientov. Každá kapitola Labyrintom lásky sa nejakým spôsobom dotýka každého z nás.
Diana: Hovoril si ešte aj o dvoch iných udalostiach, ktoré ti dali posledný impulz.
Čo mi pomohlo k napísaniu knihy vo forme rozhovoru
Aleš: Ešte krátko predtým, ako mi napadlo napísať túto knihu, som čítal inú knihu, v ktorej športový redaktor Denníka N Michal Červený spovedal vedca a stand-upistu Milana Sedliaka. Kniha Telo v 21. storočí. Návod na lepší život v prebytku bola vytvorená ako ich spoločný rozhovor a bolo tam mnoho zaujímavých tvrdení aj faktov o zdraví, tele, diétach a cvičení.
Výborne sa čítala a veľmi sa mi to páčilo. Ten čitateľský zážitok odbornej knihy vo forme rozhovoru mi vnukol myšlienku urobiť našu knihu vo forme nášho spoločného rozhovoru. Napísal som doteraz poltucta kníh a vždy to boli praktické psychologické príručky. Ale formou rozhovoru som nikdy nič nepísal. Takže som si stále nebol istý.
Ako byť šťastný
Potom prišiel posledný klinec do kolísky, v ktorej som už nápad na túto knihu pomaličky hojdal. Napísala mi novinárka Vitalia Bella z Denníka N, že pripravujú knihu o duševnom zdraví Ako byť šťastný, ktorá bude poskladaná z rozhovorov na rôzne témy a vždy s niekým iným. Myslel som, že odo mňa bude chcieť kapitolu o šťastí, ale na moje prekvapenie chcela so mnou urobiť rozhovor o priateľstve. Fakt zhoda okolností. Len dva týždne po tom, ako som dostal nápad napísať túto knihu o randení! Iste by malo množstvo ezoterických ľudí tendenciu povedať, že som si ju intenzívnym pozitívnym myslením pritiahol do života, že všetko sa stalo, ako sa malo stať, že to nemohla byť náhoda, a podobné fantázie.
Diana: Tak ty máš určite nejaké zemitejšie vysvetlenie, všakže?
Aleš: Moje vysvetlenie je aj prostejšie, nepotrebujem k tomu v pozadí neznáme sily a nejakého veľkého hýbateľa. Tak trocha si viem predstaviť, ako vyzerá práca redakcii. Vitalia si iste pozrela viacerých ľudí, s ktorými by možno urobila rozhovor a naštudovala si, čomu sa venujú. Možno som ani nebol jej prvá voľba. Ale ozvala sa mi a perfektne to časovo zapasovalo. Poslala mi asi 15 otázok o priateľských a partnerských vzťahoch. A na mnohé z nich som odpovede nepoznal. A to vo mne vzbudilo veľkú zvedavosť tie odpovede zistiť. Pýtala sa ma napríklad, či viem potvrdiť alebo vyvrátiť, že muži a ženy nevedia byť priateľmi, a vždy sú medzi nimi v hre aj erotické úmysly.
Diana: A čo si zistil? Je k tomu nejaká štúdia?
Dokážu mať muži a ženy LEN priateľské vzťahy?
Aleš: Je a veľmi zaujímavá. A výsledky sú fakt úsmevné. Napríklad preto, lebo muži, ktorí sa kamarátia so ženami, si myslia o ich vzťahu niečo celkom iné ako ženy.
Jarka: A čo si myslia muži a čo ženy? To ma fakt zaujíma.
Aleš: Prezradím to len vám súkromne a ostatní si to môžu prečítať v spomínanej knihe, v prvej kapitole o priateľstve. Týmto príbehom som chcel povedať, že vďaka Vitaliinmu osloveniu som sa uistil, že keď mi dá niekto zaujímavé otázky, tak viem sedieť dva dni na zadku, urobiť si rešerš štúdií a napísať k otázkam podložené odpovede. A naozaj som tú kapitolu do jej knihy napísal za dva dni a Vitalia mi prekvapená odpísala, že sme mali mať o otázkach rozhovor! Ja som si síce najprv naozaj iba robil prípravu, ale nakoniec som neodolal a celé to napísal. (A mali sme ešte spolu aj zaujímavý online rozhovor.)
Tak ma nadchlo, že som zvládol napísať kapitolu vo forme rozhovoru, že som si už bol istý, že knihu naozaj dokážeme spoločne urobiť. A výsledok je to, čo budú čitatelia čítať alebo poslucháči počúvať v audioverzii. Páči sa mi aj nápad mať tri verzie – elektronickú knihu s odkazmi na štúdie a literatúru, potom audioknihu, kde nás môžu ľudia počuť rozprávať sa a nakoniec aj tlačenú knihu.
Jarkine motivácie napísať kapitolu Biológia lásky
Diana: Jarka, a čo teba motivovalo, aby si s nami vytvorila kapitolu o biológii lásky?
Jarka: Jedným z motívov bola chuť popularizovať vedu. Popri vedeckej práci som dostala viacero príležitostí na to, aby som mohla vedu priblížiť verejnosti. Aj preto som sa tešila z nápadu televíznej show, kde sme na základe vedeckých poznatkov párovali ľudí na spoločný život. Ukázalo sa, že ľudí zaujímajú vzťahy, láska a atraktivita nielen z pohľadu psychológie, ale že sa radi dozvedia aj vysvetlenie toho, čo je láska z biologického hľadiska. Dostávam mnoho mailov s otázkami, ako to vlastne je s príťažlivosťou medzi ľuďmi, prečo mi niekto vonia a prečo nie? Prečo, keď sme zaľúbení, tak máme hlavu v oblakoch a strácame pôdu pod nohami? Preto som vďačná, že ste ma, Aleš s Dianou, prizvali.
Táto kapitola je pre mňa priestor, kde to, čo všetci prežívame a chceme prežívať, môžem trochu vysvetliť aj z pohľadu biológie a fyziológie procesov, ktoré sú za naše emócie, pocity aj správanie zodpovedné. Určite ste mnohokrát počuli, ako ľudia hovoria, že miestom, kde prežívame lásku, je srdce alebo že keď je nám niekto blízky, nosíme ho v srdci. Čo vôbec nie je tak. Všetko, čo prežívame, všetky naše emócie a pocity nemajú so srdcom v podstate nič spoločné. Všetko prežívame v mozgu, celá láska sa deje tam! Keby sme mali to isté srdce, ale niekto by nám vymenil mozog, kompletne by sme stratili našu identitu aj so všetkými emóciami a citmi.
Používame aj metafory!
Aleš: S tým srdcom je to pekná metafora, ktorú mnohí berú doslovne. Ale mozog predsa vysiela impulzy aj spúšťa hormonálne reakcie, ktoré ovplyvňujú pri zamilovanosti reakcie celého tela a aj srdca, je tak?
Každá fáza romantického vzťahu prináša svoje výzvy, ale aj príležitosti pre rast a rozvoj rôznych foriem a prejavov lásky. Skúsenosti z párových terapií a výskumy v oblasti vzťahov ukazujú, že najdôležitejšími faktormi pre dlhodobý úspech vzťahu je prejavovanie oddanosti, schopnosť otvorene komunikovať, riešiť umiernene konflikty a udržiavanie emocionálnej blízkosti aj napriek výzvam každodenného života.
V mojej knihe Labyrintom lásky je celá kapitola o tom ako pestovať pevný partnerský vzťah, aby ste krízy vo vzťahu zvládli čo najlepšie – tu nájdete zbierku odporúčaní, čo robiť a čo sú jazdci apokalypsy, ktorí váš vzťah zničia.
Srdce a duša jedno sú
Jarka: Mozog velí celému telu, aj ho ovplyvňuje. Preto to srdce z prežívania emócií nemožno úplne vyčleniť. Existujú dôkazy, že aj naše srdce v sebe nesie akési „mini mozgy” – sú to neuróny, ktoré ovplyvňujú srdce a jeho činnosť. A preto sa celkom iste môže stať, že prejavy lásky alebo naopak veľkého smútku cítime na srdci. Stalo sa to možno viacerým z nás, že nás zo smútku bolí srdce. Metaforu o zlomenom srdci pozná snáď každý a nie je to len obrazné vyjadrenie. Medicína pozná diagnózu zlomeného srdca, keď extrémny žiaľ, smútok či stres poškodia srdcové bunky a ich aktivitu.
Rovnako prejavy zamilovanosti cítime na svojom tráviacom systéme ako známe motýliky v bruchu. V ľudskom tele je všetko prepojené. V tom je jeho krása a komplexnosť. A v tomto vidíme, že veda je súčasťou celého nášho života, lásku nevynímajúc. Veda nemusí byť len komplikovaná a nudná. V poslednom období som sama svedkom, že aj ľudia, ktorí s vedou nemajú nič spoločné, si veľmi radi prečítajú aj vedecké vysvetlenia bežných procesov. Veda sa tak dostáva stále širšie do povedomia bežnej populácie. A to je dobre, lebo len takto sa naučíme kriticky myslieť a chápať veci a lepšie vyhodnocovať, čo žijeme.
Aleš: Som rád, Jarka, že to hovoríš, lebo ja denne narážam na predsudky voči vede, na to, že ľudia veria nezmyselným vysvetleniam, ako funguje svet, a to napriek tomu, že existujú ľahko dostupné a celkom prirodzené vysvetlenia, často podporené vedeckým poznaním. A navyše mne pripadá to vedecké poznanie oveľa úžasnejšie a pestrejšie ako vysvetlenia, že za všetko môžu nejaké energie alebo vesmírne vedomie.
Diana: Ty si, Jarka, dostala aj takzvanú malú Nobelovú cenu. Za čo to bolo? Máš s ňou spojený aj taký vtipný príbeh, že si ju skoro prepásla.
Ako Jarka skoro nedostala Nobelovu cenu
Jarka: V Amerike sa každoročne odovzdávajú tzv. Ig Nobelove ceny. Je to ocenenie vedeckých výsledkov, ktoré vás najprv rozosmejú a následne vás donútia zamyslieť sa nad tým, že aj zdanlivá hlúposť môže mať vplyv na prehĺbenie vedeckého poznania. Bola som vtedy PhD. študentkou na Lekárskej fakulte, keď sme dostali email od organizátorov, že sme nominovaní na toto ocenenie. My s kolegyňou sme ale ako správne vedkyne roka tento mail vyhodnotili ako spam a viac nás nezaujímal. Potom prišiel druhý a možno aj tretí email – asi rovno do spamu. Až nakoniec organizátori oslovili nášho šéfa s tým, že či teda máme o cenu záujem, keďže nie je zvykom ju odmietnuť.
A naozaj sme ju skoro nedostali, lebo sme sa až v hodine dvanástej od šéfa dozvedeli, čo sme sa to vlastne snažili odignorovať. A tak sme si v roku 2015 spolu s kolegami z Lekárskej fakulty prevzali ocenenie za skúmanie „vedľajších účinkov” bozkávania. Poviete si, aká banalita a za čo toľká sláva. Opísali sme totiž, že keď sa muž a žena intenzívne bozkávajú niekoľko minút, DNA muža dokáže kontaminovať ústa ženy na niekoľko hodín. Prišli sme na to tak, že sme potrebovali vyriešiť technické problémy s meraniami v slinách žien, ktoré sme mali opakovane znehodnotené a nemohli sme ich použiť na náš výskum. A nechápali sme, prečo to tak je!
Bozkávanie kontaminuje sliny!
Diana: Kontaminované vzorky znamenali, že ste aj po niekoľkých hodinách v slinách ženy našli DNA muža, s ktorým sa bozkávala?
Jarka: V ženskej vzorke sme nachádzali mužskú DNA, ktorá je pri niektorých experimentoch problém. Vysvetlením nakoniec bolo, že ženy v našom výskume sa pri odchode na odber bozkávali na rozlúčku so svojimi manželmi, a tak sa ich ústa kontaminovali mužskou DNA. To sme si dovtedy neuvedomili a zistili sme to až zvedavosťou a vedeckým prístupom. Možno ozaj nič prevratné, ale pozrime sa na možné implikácie. Pre nás ako vedcov to prinieslo dôležitý technicko-metodický poznatok o tom, kedy a ako treba odoberať vzorky slín na analýzy, že treba dať pozor na to, aký kontakt mala žena pred odberom.
Pre forenzných vedcov je to tiež dôležitá informácia preto, že usvedčenie kriminálnika je možné na základe slín a jeho DNA. Spolu s nami dostal cenu aj japonský kolega, ktorý zase poukázal na liečivé účinky bozkávania. Dlhé a intenzívne bozky totiž dokážu tlmiť prejavy zápalovej reakcie na koži. Toto všetko je veda, ktorá ovplyvňuje náš každodenný život. Verím, že bude pre čitateľov a poslucháčov naša kniha obohatením poznania a dúfam, že možno namotivuje aj mládež na to, aby vstúpila do tajov vedy a vedeckého bádania. Existujú tu nekonečné možnosti objavovať nové a pre ľudstvo užitočné veci.
Aleš: Vedecké poznanie je oveľa zaujímavejšie ako mytologické, náboženské a ezoterické vysvetlenia sveta. Napríklad už len tým, že vedci objavujú stále nové veci a neopakujú dookola to, čo už pred tisícročiami hovorili naši predkovia. Veda je síce niekedy komplikovanejšia, ale jej výsledky sú miestami až šokujúco jednoduché, často prekvapivé a niekedy aj kontraintuitívne. Myslenie nebolí, myslenie je vzrušujúce. Aj vo viacerých našich kapitolách na toto presne ľudia narazia – že veci sú inak, ako intuitívne cítia.
Dianine motivácie podieľať sa na knihe Labyrintom lásky
Aleš: Diana, povedz teraz ty, čo sú tvoje motívy pustiť sa s nami do knihy o vzťahoch?
Diana: Ako jeden z najväčších vzťahových problémov tejto doby vnímam, že množstvo kvalitných ľudí, ktorí by v iných podmienkach s ľahkosťou tvorili pár či rodinu, ostáva dlhodobo nezadaných. Mnohí proti svojej vôli či želaniu. Neplatí stereotyp, že na ocot ostali len tí najhorší. Naopak. Častokrát sú to ľudia s vysokou emocionálnou inteligenciou, príjemného správania a atraktívneho vzhľadu. Ľudia, ktorí sú paradoxne na vzťahovom poli žiadaní. Kde je teda pes zakopaný? Prečo si aj títo schopní a príťažliví jedinci nedokážu nájsť spriaznenú dušu?
Vyzerá to, že sa s nimi zahráva súhra faktorov, ktorá im mieša životy a komplikuje nájdenie toho, s kým by za to stálo prežiť život. Nikdy predtým nebola situácia na poli randenia taká komplexná a neprehľadná ako dnes. Chýba externá výpomoc, niekto, kto by nám pomáhal hľadať pre nás adekvátny pár. Sme ponechaní sami na seba. Po tisícročia tomu ale tak nebolo. Postarali sa o to rodičia a komunita. Plus do hry vstupuje množstvo aspektov, nárokov a očakávaní, ktoré chceme, aby partner splnil. V minulosti bolo manželstvo predovšetkým ekonomickým spojením.
Dnes má byť vzťah aj naším emocionálnym naplnením. Niekoľko rokov sledujeme, ako sa svet randenia s novodobými technológiami, životným štýlom, pracovnými návykmi, úbytkom komunikačných zručností, absenciou „novodobej randiacej etikety” nevídane skomplikoval a zneprehľadnil. Mnohých z nás ich neznalosť, strach z faux pas i prirodzený ostych brzdí v nadväzovaní kontaktov. Ľudia nevedia, čo si môžu dovoliť a čo nie. Majú strach z prekročenia osobného priestoru, z nevhodného komplimentu či nevinného oslovenia, ktoré sa nechtiac môže preklopiť na urážku a ktoré môže byť druhou stranou vnímané ako sexuálne obťažovanie.
Online svet je rizikom pre osobné vzťahy
V minulosti bolo jasne definované, čo môže muž a čo môže žena. Nepísaná aktuálna etiketa je vágna a nepomenovaná. Je to taký začarovaný kruh. Tým, že máme stále menej a menej príležitostí spontánne oslovovať a zoznamovať sa s neznámymi ľuďmi, túto zoznamovaciu a komunikačnú zručnosť strácame a prichádzame tak aj o odvahu to vôbec skúšať. Dôsledkom je, že sme tým viac neohrabanejší, keď sa o to s vypätím síl a guráže pokúsime. Skončí to fiaskom a to nás paralyzuje, aby sme sa v danej zručnosti vytrénovali a zlepšili. A tak na zoznamovanie sa zanevrieme ešte viac a radšej to pretavíme do online sveta. Online randenie je ďalší spletitý vesmír sám o sebe.
Aleš: Online svet vytvára ďalší začarovaný kruh.
Diana: Lenže aj online dopisovanie sa musí jedného dňa skončiť a my sa postavíme zoči-voči živej žene alebo konkrétnemu mužovi. Tvárou v tvár s nimi budeme musieť nadviazať konverzáciu naživo a postupne aj skúsiť fyzickú blízkosť. Randiť spolu a prejsť si všetkým, čím si dvojica prejsť musí, aby vznikla dôvera, zapálila sa iskra a nezahasila sa hneď pri prvom topornom pokuse o rozhovor či chytení sa za ruku. Zbližovanie sa nedá natrénovať online. Zbližovanie sa dá naoko preskočiť, ale to má tiež svoje dôsledky.
V budovaní vzťahu neexistujú skratky.
Diana: Dôvera a intimita potrebuje čas na vyklíčenie a zakorenenie. Tým je kvalitný spoločný čas s plnou pozornosťou venovanou tomu druhému. Takže nás to i tak dobehne. Internet má často za následok preskakovanie počiatočnej fázy spoznávania sa. V tejto knihe objasňujeme mnohé z randiacich i partnerských neznámych a otáznikov.
Ponúkame pochopenie toho, ako my sami fungujeme v podvedomej i naučenej sfére správania sa. Objasňujeme, podľa čoho si vyberáme svojich partnerov. Poskytujeme vhľad a návod, ako môžeme zmeniť vlastné, pre nás škodlivé vzorce správania sa. Naším cieľom je povzbudiť čitateľov pri vytváraní vzťahov – romantických aj priateľských (hocijakých, ale osobných až dôverných), lebo to je to najdôležitejšie pre pocit sebahodnoty, spokojnosti so životom a prežívanie zmysluplnosti. Našou túžbou je vniesť svetlo do vzťahového chaosu a uľahčiť vám hľadanie, nájdenie a udržanie ľudsky kvalitného človeka po vašom boku. A popri tom všetkom si to aj my traja chceme užiť. Lebo tvorba a zdieľanie je radosť.
Diana, Aleš, Jarka: Tak poďme na to!
Celú knihu si môžete prečítať v papierovej alebo elektronickej verzii alebo vypočuť ako audioknihu.