Všeliek na dušu

Ale prejdem od chémie a náboženských presvedčení k psychológii. Ani pre ľudskú dušu neexistuje všeliek na všetky utrpenia. Neexistuje nič, čo by vyliečilo všetky duševné choroby, smútky, úzkosti, či iné boľačky duše.

Takisto neexistuje nič, čo by nás spravilo definitívne a navždy šťastnými. Neexistuje žiadne: „Keď dosiahnete toto, tak budete naveky šťastní!“ Žiadne osvietenie vás nezbaví všetkých problémov, konfliktov a stresov.

Pritom si to mnohí myslia, podobne ako pri liečení tela. Dajte mi nejakú pilulku na šťastie alebo aspoň nejaký návod (ale jednoduchý) a budem naveky šťastný.

Peniaze, láska, sláva,
pozitívne myslenie, a vlastne čokoľvek,
však pomáhajú ku šťastiu
iba trochu, iba na niečo a iba na chvíľu.

Možno je to aj preto, lebo šťastie je asi tak komplikované ako Mendelejevova tabuľka.

Podobne ako voda a uhlík, preniká aj šťastie naším životom. Keď sme šťastní, tak to ovplyvňuje ako myslíme, vnímame, prežívame minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Šťastie je obrovská zlúčenina, zložená z mnohých prvkov. Je to zlúčenina mnohých iných vecí, ktoré spoločne vplývajú na naše celkové šťastie.

Lenže aj pri šťastí existuje niekoľko „prvkov“, ktoré majú podobne rozsiahle dôsledky ako voda a uhlík v chémii. Sú nimi napríklad vzťahy, ale aj schopnosť byť v prítomnosti, o čom v tomto článku poviem trocha viac.

Najprv však odbočka do našej modernej mysle.

Super-schopnosti mysle a ich tienisté stránky

1. Seba-rozoberanie

Ľudská myseľ je v porovnaní s inými tvormi špeciálna svojou schopnosťou pozrieť sa na seba zvonka, s odstupom. Dokážeme urobiť sebareflexiu, pozrieť sa do seba – prezerať si svoje myšlienky, spomienky, nápady aj vonkajšie správanie. Vieme mať vhľad (porozumenie) aj nadhľad (vedomie, reflexiu). Táto schopnosť má množstvo výhod.

Nevýhodou však je, že sa pričasto zaoberáme sami sebou, úzkostlivo sa rozoberáme a potom si nevieme užívať prítomnosť.

2. Pohyb v čase – časostroj mysle

Vďaka svojej mysli sa vieme pohybovať po časovej osi ako so strojom času. Vieme sa v mysli presunúť do budúcnosťi a predstaviť si, čo budeme robiť o dva týždne. Dokážeme plánovať a vysnívať si svoje ciele.

Vieme sa premiestniť aj do minulosti a premietnuť si minulé zážitky. Dokážeme spomínať a dokážeme sa z minulých skúseností poučiť a využiť ich v prítomnosti.

Táto schopnosť presúvania sa v čase nám veľmi pomáha. Avšak, dokáže nás aj oberať o pokojné prežívanie prítomnosti.

Miesto toho, aby sme si prítomnosť užívali, tak s očakávaniami alebo obavami myslíme na budúcnosť alebo nostalgicky spomíname na to, že voľakedy bolo lepšie ako dnes.

A bum – už nás prítomnosť tak neuspokojuje.

3. Pohyb v priestore – teleport mysle

Mysľou sa dokážeme pohybovať nielen v čase, ale aj v priestore. Vieme si predstaviť aké by to bolo, keby sme boli na dovolenke na Bahamách, a nie sami, ale s niekým vyvoleným. Takáto schopnosť je užitočná pri kreativite alebo aj bežnom dennom snívaní.

Ale keď sa nudíme v škole, v práci alebo doma, keď sa necítime dobre v našej realite, tak si predstavujeme, že by sme chceli byť niekde pri mori alebo na párty. Skrátka, chceme byť inde ako práve sme. Nechceme byť vo svojej prítomnosti, nie sme vo svojej koži, neprijímame svoj život.

Takýto teleport nás dokáže uniesť z aktuálnej prítomnosti niekam inam, do paralelnej reality, do „čo by bolo keby“ alebo do „najradšej by som bol niekde inde s niekým iným“. Naša prítomnosť nám zrazu nestojí za to, aby sme v nej boli a sme s ňou nespokojní, tak z nej mysľou utekáme preč.

Ale to prináša viac utrpenia ako úžitku. Keď nemáme radi svoju prítomnosť, tak znižujeme svoju spokojnosť a šťastie. A keď sa k tomu ešte pridá hodnotenie, tak je to o to horšie. Pokračovanie na ďalšej strane.