4. Hodnotiaca myseľ

Cez všetky tieto schopnosti mysle preniká ešte jedna super-schopnosť. Naša skoro neovladateľná, automatická schopnosť všetko hodnotiť. Sme automaty na hodnotenie, rýchlo všetko oceníme alebo skritizujeme – hneď vieme, či sa nám to ľúbi alebo neľúbi. Hodnotenie nám pomáha vytriediť, čo je pre nás užitočné a čo nám škodí.

Ale práve kvôli negatívnemu hodnoteniu prítomnosti chceme často byť inde ako práve sme. Kvôli negatívnemu hodnoteniu potom neprijímame náš život, udalosti, ktoré sa nám dejú, ľudí, ktorých stretávame a ani sami seba neprijímame takých, akí práve sme.

Seba-analýzou,
odbiehaním do budúcnosti alebo minulosti,
teleportovaním sa inam ako práve sme
a negatívnym hodnotením prítomnosti
sa vlastnou mysľou nechávame
unášať mimo prítomnosť.

Tieto super-schopnosti z nás urobili v evolúcii veľmi úspešné tvory, ale aj masochistických seba-trýzniteľov.

Sme schopní plánovania a dosahovania cieľov, vieme sa poučiť z minulosti a dokážeme aj vymýšľať alternatívne možnosti ako vyriešiť existujúci problém. Vďaka takejto mysli sme v evolúcii neuveriteľne zrýchlili a veľmi úspešne sa vedeli prispôsobiť skoro úplne všetkému.

To predsa vyzerá ako cesta za šťastím, nie? Sme schopní dosiahnuť úžasné veci, prispôsobiť sa neuveriteľným okolnostiam a vyťažiť z minima maximum.

Lenže naša vlastná myseľ je aj naša vlastná súkromná mučiareň.

Ukradnutá prítomnosť

Tieto super-schopnosti nás totiž často vytrhávajú z našej prítomnosti. Spôsobujú, že množstvo času v našej hlave netrávime tým, čo sa nám práve deje. Nevenujeme sa svojmu aktuálnemu prežívaniu, nevnímame, čo cítime na zmyslovej úrovni a prehliadame svoje emócie a myšlienky, lebo sa zaoberáme budúcnosťou alebo minulosťou.

A máme problém vnímať a prijímať veci také, aké sú, lebo ich vidíme pokrivené naším hodnotením, omieľame ich v hlave, hádame sa sami so sebou a rozoberáme naše alternatívne životné príbehy vo fantázii.

Často by sme najradšej
boli niekde inde,
cítili sa nejako inak,
boli s niekým iným,
robili niečo iné…

Miesto toho, aby sme boli prítomní tam, kde práve sme, cítili sa dobre vo svojej koži, boli sami sebou a robili s láskou a zaujatím to, čo robíme práve teraz.

Pretože, keď sme mimo seba, tak sme nešťastní. Lebo nerobíme to, čo práve robíme a nechceme byť tým, čím práve sme a nechceme žiť to, čo žijeme.

Nesústredená myseľ sa neudrží v prítomnosti

Jedným zo zlodejov nášho šťastia je aj naša neschopnosť zotrvať sústredene v prítomnosti. Nechávame sa rozptyľovať nielen našou vlastnou mysľou a našimi hodnoteniami, ale aj množstvom rozptyľujúcich prvkov, ktoré na nás vyskakujú ako dôsledok rýchleho a digitálneho životného štýlu. Neustálymi notifikáciami smartfónov sme rozptyľovaní z prítomného prežívania tak často a tak lákavo, že už ani nevieme, čo s našou prítomnosťou (bez smartfónov) robiť.

Nedávno sa ma na prednáške o digitálnych médiách jeden z divákov pýtal, že čo teda má robiť, keď je s kamarátmi za spoločným stolom a chvíľu nikto nič nehovorí alebo keď sám stojí na zastávke, čaká na autobus a nič sa nedeje? Tak sa predsa pozrie do smartfónu a hneď má čím zaujať svoju myseľ.

Dnes to vyzerá ako keby internet a smartfón boli všeliek na prítomnosť.

Dnes málokomu napadne si len tak potichu posedieť medzi kamarátmi a sledovať ich správanie, náladu a atmosféru v krčme. Alebo iba tak čakať na zastávke a vnímať, čo sa deje naokolo. Čo by sa stalo? Objavili by sa v mysli naše myšlienky, telesné pocity, emócie… a to je predsa zaujímavý program. Napríklad, už len preto, že sme to my a je to naša realita a prítomnosť.

Rozjímanie bývalo súčasťou psychohygieny,
dnes je zabudnutou cnosťou.

Ako sa dostať do prítomnosti, do vlastnej kože a mysle

Je niekoľko spôsobov ako sa dostať naspäť do prítomnosti (napríklad flow) a byť s ňou viac spojený a spokojný. Jedným z nich je Mindfulness, čiže Všímavosť.

Všímavosť je forma vedomého zamerania pozornosti na prítomnosť nehodnotiacim a prijímajúcim spôsobom. – (Bishop et al., 2004).

Byť Všímavý, to nie je len tak. V predchádzajúcich odstavcoch sme si ukázali ako a čo všetko nás zo Všímavosti, čiže z plne uvedomovaného a láskavého prežívania prítomnosti, vytrháva. Byť Všímavý vyžaduje vôlové zapojenie – chce to chcieť byť sústredene prítomný.

Sme spojení s prítomnosťou alebo od nej odpojení?

Byť plne v prítomnosti alebo od nej odpútaní a nesústredení robí ten rozdiel medzi šťastím a utrpením.

Keď si plne uvedomujeme prítomnosť, nech je akákoľvek, a so zvedavosťou a láskavosťou ju prijímame, tak vtedy sme viac v kontakte sami so sebou a s prítomnosťou.

Keď sme s prítomnosťou v kontakte,
tak nám daná chvíľa
dáva väčší zmysel.

Ak prežívanú prítomnosť negatívne hodnotíme, odmietame ju, tak sa zdá byť prirodzené, že chceme byť od nej odpojení a sme mysľou radšej niekde inde. Vtedy sa však sami oberáme o možnosť vytvoriť z danej chvíle niečo zmysluplné.

Náš deň a náš život je poskladaný z týchto chvíľ – aj z tých odpojených a nezmyselných, aj z tých, v ktorých sme napojení a sústredení. Byť v prítomnosti, v spojení so sebou a s okolím však vytvára zmysel danej chvíle. A len tie chvíle, ktoré prežívame ako zmysluplné, prispievajú k nášmu šťastiu.

Všeliek prítomnosti

Výskumy ukazujú celkom jednoznačne, že schopnosť zotrvávať v prítomnosti, napríklad Všímavým spôsobom, prináša obrovské množstvo benefitov pre zdravie a šťastie.

Krátky výcvik vo Všímavosti, napríklad v Mindfulness-based stress reduction (MBSR) programe pomáha zmierniť:

• depresiu,
• stres,
• úzkosti
• a ďalšie psychické ťažkosti.

Všímavosť však pomáha nielen ľuďom s psychickými ťažkosťami. Prináša prospech aj zdravým ľudom:

• posilňuje prežívanie pôžitkov (napr. pri jedle),
• zvyšuje intenzitu pozitívnych emócií,
• podporuje prežívanie súcitu a láskavosti,
• skvalitňuje uvedomenie a využívanie silných stránok,
• zväčšuje autonómne prežívanie a správanie,
• pridáva zmysluplnosť do prežívania, činností, vzťahov aj celkovo do života.

A to je tak asi len tretina pozitívnych dopadov Všímavosti na človeka, ktoré už dnes máme výskumne potvrdené.

Hovoril som! Všímavosť a bytie v prítomnosti je Všeliek. Skoro. 🙂