(menej ako 12 minút waldenovského čítania, 1491 slov)
Dnes by asi každý vedel sebe aj svojim deťom vysvetliť prečo je dobré chodiť do lesa. Je tam lepší vzduch, menej prachu, všetko je zelené, človek je v pohybe, mozog si oddýchne, myseľ sa rozptýli, užijete si vône a zvuky lesa. Mnohí ľudia z mesta dnes túžia odísť z veľkomestského ruchu, pracovného stresu, konzumného života a snívajú o tom, že by sa presťahovali niekam bližšie k prírode.
Lenže nejde iba o presťahovanie, ale skôr o zmenu spôsobu života. Málokoho, by však napadlo, že po tomto už túžil niekto pred vyše 170 rokmi.
Henry David Thoreau
Avšak Henry David Thoreau to v roku 1845 urobil. Thoreau (1817 – 1862) bol americký esejista a básnik, filozof a naturalista, burič, neplatič daní a kritik pokroku. Spolu s Ralph Waldo Emersonom, ktorý bol jeho mentorom, bol jednou z vedúcich osobností transcendentalismu, filozofického hnutia, ktoré bolo kritické voči vtedajšiemu stavu spoločnosti a spirituality.
Minulý rok bolo 200 výročie jeho narodenia.
Thoreau (čítaj toró) bol verejný kritik vtedajšej spoločnosti. Písal texty na podporu občianskej neposlušnosti a 6 rokov odmietal platiť dane štátu, ktorý vedie vojnu s Mexikom a podporuje otroctvo. Keď ho čapli, tak za to sedel. Ale iba jednu noc. Proti jeho vôli za neho dane zaplatila teta. Na protest voči takejto spoločnosti sa Thoreau na dva roky, dva mesiace a dva dni odsťahoval k Waldenskému jazeru pri meste Concord, Massachusett.
Na jeho vrchnom konci si postavil chatu, pestoval plodiny, pozoroval prírodu, užíval si samotu aj spoločnosť zvierat, veľa sa túlal, fyzicky pracoval, oddychoval a písal.
Walden, život v lesoch
Produktom tejto skúsenosti je jeho najslávnejšia kniha Walden, aneb život v lesích, ktorá vyšla sedem rokov po tom ako sa Thoreau zo samoty lesa vrátil. Knihu Walden som si kúpil ešte na vysokej škole, hneď ako v roku 1991 vyšla v českom preklade. Zlákal ma jej názov a téma osamoteného života v lese.
Pár rokov pred revolúciou som sa náhodou dostal medzi ochranárov, rodičia s nami od detstva chodili na túry po lesoch a tak som mal v sebe zakorenenú lásku k prírode. Avšak až teraz, po vyše 25-tich rokoch, keď aj ja bývam s rodinou v lese, som našiel dostatok motivácie a času ho prečítať. Okrem bývania v lese som mal však aj iné motívy.
Zaujímalo ma, čo Thoreau píše o šťastí. Myslím, že o to mu išlo, aj keď šťastie priamo v knihe nespomína. Jeho motív bol tento (pod obrázkom):
Walden o šťastí
Kniha má niekoľko tematických vrstiev:
- opisuje spôsoby prežitia v prírode – stavanie chaty, pestovanie plodín, zber dreva, lov rýb… (fyzický pohyb prispieva šťastiu)
- kritizuje vtedajšiu spoločnosť – jej rozpínanie sa a zrýchľovanie, oddeľovanie sa od prírody, otročenie na poliach, aj prevažujúce spoločenské názory,
- opisuje krásy prírody – nadchýna sa lesom, jazerami, faunou a flórou, aj ročnými obdobiami,
- cituje a komentuje literatúru, ktorá potvrdzuje Thoreauove názory,
- a rozjíma o prírode, dobrovoľnej samote aj dobrých vzťahoch, uvedomovaní si prítomnosti, poznávaní seba a sveta, a o jednoduchosti žitia ako opaku konzumerizmu. (všetko oblasti, ktoré zvyšujú šťastie)
Oblasti šťastia ma zaujímajú najviac a tak im venujem niekoľko citátov a komentárov.
Thoreau k Všímavosti
Thoreau píše:
Za každého počasia, v ktorúkoľvek dennú, či nočnú hodinu, snažím sa dychtivo vnímať sebamenší záchvev času, a ako do kôry stromov, vryť si ho s úžitkom do kôry mozgovej, snažím sa stáť tam, kde sa stýkajú dve večnosti – minulosť a budúcnosť. Čo je presne prítomný okamžik. A snažím sa cítiť pod chodidlami ono rozhranie.
Thoreau o všímavosti všeličo vedel. Zaujímal sa o indickú literatúru, jógu a hinduistické náboženstvo. A jeho snaha žiť vedome a v prítomnosti ho doviedla k tomu, že sa stal viac všímavým. Jógu síce necvičil, ale asi aj pod vplyvom príbehov indických jogínov a pustovníkov sa vybral žiť osamote.
Jedným z jeho cvičení všímavosti bolo každo-ranné kúpanie vo Waldenskom rybníku. Bolo to pre neho: náboženská skúsenosť a jedna z najlepších vecí akú som robil.
Thoreau bol výborným pozorovateľom seba, prírody aj spoločnosti. Kniha je plná dlhých pasáží podrobne opisujúcich prírodu, zvieratá aj činnosti. Myslím však, že to nie je len jeho všímavosťou a pozorovacím talentom, ale aj vplyvom vtedajšieho literárneho štýlu.
Thoreau ku konzumu a minimalizmu
Aj dnes sú kritici konzumu a hlásatelia minimalizmu súčasťou širšieho hnutia pre šťastnejší život. Prejsť od konzumného života k jednoduchému životu a žiť bez nepotrebných vecí je jedným z dôležitých rozhodnutí, ktorými dokážeme prispieť k zvýšeniu šťastia. Napríklad aj preto, že sa nepotrebujeme toľko stresovať o peniaze, lebo menej míňame. Thoreau vtedy, a minimalisti dnes, mali spoločné aj to, že skromný, nekonzumný život prispieva k tomu, aby sme menej ničili túto planétu a nezasýpali ju zbytočným odpadom.
Vyznanie lásky k prírode a k prírodnému životu, je vyvažované kritikou vtedajšej spoločnosti. Frflanie na spôsob myslenia a žitia ľudí z polovice 19. storočia je zaujímavá, lebo ju dnes máme tendenciu vnímať viac idylicky ako tú terajšiu. Thoreau kritizoval rýchlosť života, preťaženosť prácou, zahltenie informáciami, modernizáciu, zbytočné zapodievanie sa bulvárom a módou (To fakt? Fakt). Niektoré komentáre sú však prekvapivé (že to bol problém už vtedy) alebo úsmevné.
Napríklad (v mojom preklade z češtiny):
- Žije sa príliš rýchlo. Ľudia sa domnievajú, že je celkom nevyhnutné, aby spoločenstvo zvané štát obchodovalo, vyvážalo ľad, dohováralo sa telegrafom a jazdilo 30 míľ za hodinu… (50km/h)
- Prečo žijeme v takom zhone, prečo maríme svoje životy?
- Človek si ledva dopraje polhodinku po obede zdriemnuť, ale len čo sa prebudí, už dvíha hlavu a pýta sa: Čo je nové? (a to mali len noviny, nie smartfóny)
Môj najobľúbenejší citát sa týka vlastnenia vecí (parafrázujem a zátvorku pridávam pre jasnosť):
Cena akejkoľvek veci (ktorú chceme vlastniť) je vyvážená našim životom.
Je to cena, ktorú za tú vec vynaložíme okamžite alebo behom času.
Thoreau ako človek
Okrem lásky k prírode, snahy o nezávislý život (mentálne aj materiálne), či kritiky konzumnej spoločnosti ma zaujímajú aj ďalšie témy. Niektoré som si v knihe všimol a niečo si k nim ďalšie vyhľadal.
Thoreau naturalista
Myslím si, že Thoreauove oduševnené nadšenie voči prírode a kritický pohľad na spoločnosť, ho viedlo smerom k ateizmu. Na viacerých miestach v knihe spomína boha. Ale o ňom a o cirkvi píše spôsobom tak kritickým a tak odlišným, akoby nebol veriaci, ale neveriaci. Čítal Darwina a sám o sebe hovorí ako o pohanovi. V jeho mladosti ho odmietla dievčina, ktorej rodičia si nedovolili vziať Thoreaua pravdepodobne pre jeho malovernosť.
Thoreauova sexualita
Podobne pochybné ako jeho ne/náboženskosť bola aj jeho sexuálna orientácia. V celej knihe nespomína nič sexuálne (môže byť prudérnosťou doby alebo jeho asexualitou), a nespomína skoro žiadne ženy. Na druhej strane sa priatelí iba s mužmi, sú to jeho častí návštevníci, rád opisuje ich zovňajšok, a v jednej kapitole (Walden) dokonca spomína ako si zašiel do dediny prezrieť chlapcov (nie dievčatá!). V jeho denníkoch sa spomínajú opisy mužských tiel, žiadne ženské. Nikdy sa neoženil a žil v dobrovoľnom celibáte bez potomkov.
Thoreau minimalista
Henry nebol nemajetný, nemusel sa uskromňovať. Jeho otec mal fabriku na ceruzky a po otcovej smrti ju viedol. Henry dokonca vylepšil výrobu tuhy zmenou jej zloženia. Propagoval skromnosť a minimalizmus z filozofických a hodnotových princípov, nie z nevyhnutnosti. Tak trochu ako princ Siddharta Gautama, čiže Budha.
Thoreau znalec prírody
Nestačí byť básnikom, treba aj rozumieť prírode. Vtedy ju nielen obdivujete, ale jej aj rozumiete. A toto je Thoreauova silná stránka. V knihe je množstvo latinských a (v preklade) českých názvov rastlín aj živočíchov.
Thoreau zberateľ
Po jeho smrti Boston Society of Natural History dostala vyše 1.000 kúskov vysušených, vylisovaných a označených bylín a množstvo artefaktov pôvodných indiánov, ktoré našiel na potulkách. Bizarnosťou je, že dostali aj desiatky vtáčích hniezd a vajíčok, ktoré Thoreau takisto vášnivo zbieral.
Výcvik všímavosti
Samotná kniha je výcvik všímavosti čitateľa. Na 300 husto tlačených stranách je naozaj množstvo textu. Je tu veľa dlhých viet a je to písané vtedajším štýlom.
Thoreau bol zreteľne grafoman. Je známy množstvom poznámok a neustálym zapisovaním. Je to namáhavé čítanie, zachraňuje to však vynikajúci preklad Josefa Schwarza. Kto miluje češtinu, príde si na svoje.
Takže na záver ukážka krásneho jazyka a lásky k prírode v jednom. Najviac ma dostali tri zvýraznené slová. Ponechávam v českom preklade:
Potřebujeme povzbuzující tonikum divočiny – brodit se někdy bažinami, kde mají svá útočiště bukači a lysky, kde uslyšíte mekotání bekasíny otavní, nasát vůni ševelící ostřice, kde se zahnízďují jen nekteří nejdivočejší a samotářštejší ptáci a norek se plíží s břichem u samé země.
Krása prírody a krása jazyka v jednej knihe.