Toto je taký prázdninový príspevok, ale stále súvisí so šťastím, úspechom a duševným zdravím. Ži svoj sen! je jedno z hesiel motivačnej kultúry. Drž sa svojho sna a nenechaj sa odradiť ničím a nikým! – to je jeho ešte viac zosilnená a odhodlaná verzia. Nečudujte sa potom, že títo premotivovaní nadšenci sa správajú ako sfetovaní námesačníci. Vitajte vo svete naspeedovanej start-upovej kultúry a pomýlených predstáv o neobmedzených možnostiach a rýchlom úspechu. Vitajte vo svete chamtivosti maskovanej za záchranu ľudstva a neuveriteľného sebaklamu premeneného na sprisahanie a gigantický podvod. Predstavujem (a predhadzujem) vám Elizabeth Holmes a jej start-up Theranos.
(menej ako 17 minút prebúdzajúceho čítania, 2197 slov ako zo sna, 2 strany)
Tento týždeň mám naozaj šťastie na úžasné filmy, ktoré sa venujú témam, čo ma zaujímajú. Najprv krásny film o odpúšťaní sebe a druhým Don’t Worry, He Won’t Get Far on Foot. A potom som videl po sebe dva filmy na podobnú tému o „nainštalovanej“ túžbe zažiť niečo transformatívne a naplniť si svoj sen. Prvý film je zaujímavou kombináciou dokumentu (hovoria v ňom reálne postavy z reálneho príbehu) a hraného filmu. Ukáže celý pravdivý príbeh od prvotnej túžby až po záverečný zločin a trest – to je American Animals.
Vynálezkyňa
Film, o ktorom budem písať tu, je celý dokumentárny – a určite si ho pozrite. Volá sa The Inventor: Out for Blood in Silicon Valley od HBO. Mapuje veľmi zaujímavým spôsobom príbeh poslednej gigantickej bubliny zo Silicon Valley. Elizabeth Holmes a jej start-up Theranos dráždili desať rokov fantáziu mnohých investorov, novinárov aj ľudí túžiacich po ďalšom dôkaze, že sa naozaj dá naplniť americký sľub: Ži svoj sen!
Predstavte si pekné, milé a odhodlané dievča (vlastne ju vidíte). Je oblečené v čiernom roláku ako Steve Jobs (celý šatník má iba čierny) a hovoriace ako Mark Zuckerberg z Facebooku. Má dokonca jemu podobné fyzické znaky, ohnivú reč nevinného školáka a silné tvrdenia o tom ako urobí tento svet lepším miestom pre život. Elizabeth dokonca ani nežmurká ako z nej srší to strašidelné odhodlanie. A keď žmurkne, tak presne vie, kedy sa to hodí. Každé jej vystúpenie je ako TED talk. A hovorí naozaj hlbokým (strojeným) hlasom – veď hlboký hlas dokazuje dôveryhodnosť!
Tento dokument o reálnom príbehu je ako horor. A Elizabeth Holmes je bábka kontrolovaná sama sebou, aby sa správala ako ideál všetkého, o čom sníva.
Budete fascinovaní, čo je dnes zas a znova možné.
Sľuby alebo vynález?
Elizabeth Holmes vám od začiatku sľubuje, že urobí revolúciu v medicíne. Odteraz sa už nebudú musieť brať vzorky krvi do niekoľkých ampuliek veľkou strašidelnou ihlou. Postačí iba malé pichnutie do prsta a kvapka krvi pôjde do nanoampulky. A nielen to. Sami doma alebo v najbližšej lekárni si môžete urobiť až 200 (!) rôznych vyšetrení z krvi vďaka prístroju Edison, veľkým iba ako domáca pekáreň na chlieb.
A nielen to – príbuzní sa už nebudú musieť predčasne lúčiť so svojimi blízkymi kvôli oneskorenej diagnostike smrteľnej choroby. Oooh, aké ľudské a úžasné! No nepodporte to.
Keď žiješ v príbehu a si jeho hlavný hrdina, možno nežiješ v realite
Na tieto posolstvá nalákala množstvo prvotriednych investorov (asi 500 miliónov dolárov). Do správnej rady nahovorila známych politikov, podnikateľov a právnikov, ktorí tak pomáhali udržovať jej mýtus ďalšieho Jobs-Gates-Zuckerberga nažive. Dôležité však je, že prvých investorov nepresvedčila iba faktami – niektorých totiž poznala osobne od detstva. Ešte dôležitejšie je však to, že nikoho nepresvedčila čistými faktami – žiadne totiž neboli.
Za 10 rokov firma Theranos postavila budovu na vývoj stolného, osobného laboratória na vyšetrenia krvi (niečo ako Jobsov iMac). Holmesová bola ospevovaná ako najmladšia self-made ženská miliardárka a bola na titulkoch, kde sa len dalo. A to prilákalo ďalších investorov a nafukovalo bublinu úspechu.
Lenže Elizabeth Holmes ani celý Theranos nevymysleli nič nové alebo funkčné. Nikto nesmel na verejnosti povedať nič konkrétnejšie o prístroji alebo technológii, lebo to ževraj bolo výrobné a obchodné tajomstvo. Elizabeth tiež nikdy nepovedala nič konkrétne, ale to preto, lebo nič konkrétne nevedela. Iba snívala. Nehovorila o výsledkoch, lebo neboli, ale iba o možnostiach, ktoré si vysnívala.
Ako 19-ročná Elizabeth Holmes odišla dobrovoľne zo Stanfordskej univerzity (!) za svojím podnikateľským snom, lebo jej profesorka opakovane odmietla jej podnikateľskú ideu ako nerealizovateľnú. Elizabeth Holmes nemala žiadne vedecké, medicínske ani technické vzdelanie. Mala len svoj utkvelý sen. Preto jej podnikateľský zámer nedokázala od začiatku až dokonca konfrontovať s tým, že nie je medicínsky, technicky ani vedecky zrealizovateľný. Každý, kto jej vecne oponoval, bol len prekážkou alebo neprajníkom v realizovaní jej sna. Ľudí, čo nesúhlasili ignorovala až dovtedy, kým nenarazila na niekoho, kto ju podporoval. Veď aj to je silné posolstvo motivačnej literatúry: Nepočúvaj tých, čo ťa odhovárajú a kritizujú, ale spoj sa s tými, čo ťa podporujú!
Simuluj, že niekým si, až kým sa ním staneš
Elizabeth Holmes sa identifikovala so svojimi vzormi ako bol Edison (a tak sa volal jej stroj), Yoda zo Star Wars (tak sa mal volať cloud, na ktorom mali byť všetky medicínske informácie), alebo Jobs, podľa ktorého sa aj obliekala. Verila v podnikateľský sen, verila v to, že keď niečo vytrvalo chce, tak to nakoniec dosiahne.
Verila, že keď veríte,
tak vytrvalou vierou sen dosiahnete!
Áno, to je zacyklené myslenie. Keď však žijete v sne a v príbehoch, tak nie ste pri vedomí ani v realite. Keď svoj sen posilňujete každý deň vystúpeniami v televízii, heslami na stenách vo firme, tweetmi a memami na sociálnych sieťach, tak realitu, ktorá vás vyrušuje, budete ignorovať. A vytvoríte si svoju vlastnú. Toto, keď sa deje v skupine, tak sa tomu hovorí groupthink. A Holmesovej sa to v Theranose aj na verejnosti podarilo dosiahnuť.
Ži svoj sen a nedaj sa odradiť kritikmi, lebo to sú neprajníci!
Vo firme so stovkami zamestnancov bol jeden (!) najatý kvalitný vedec Ian Gibbons. Ten sa celé mesiace snažil Elizabeth vysvetliť, že technológia, ktorú chce dať na trh nemá ako fungovať. Nedokážete urobiť za pár minút 200 krvných testov z kvapky krvi v malej krabičke bez toho, aby ste minuli všetku krv.
V malej krabici ako je Edison sa krv ešte aj navyše ľahko kontaminuje, podobne ako sa to deje aj v najlepších laboratóriách. Urobíte dokonca aj kopec testov s nesprávnym vyhodnotením. Skrátka, s Edisonom nevedeli dosiahnuť ani zďaleka tak vierohodné testy krvi ako mala konkurencia. Ale Elizabeth odmietala jeho fakty a chcela dosiahnuť svoj sen. Napriek nezhodám s Gibbonsom nemala však problém s tým, že bola podpísaná na viacerých Gibbonsových patentoch. Aj keď s nimi mala spoločné len to, že bola jeho šéfkou.
Gibbons mal aj obavy, kam firma smeruje a ako pokriví narábanie so zdravotnými údajmi. Napríklad v Arizone sa Theranosu podarilo prelobovať, aby si pacienti mohli objednať krvné testy sami, bez lekárskeho predpisu. To znie super a slobodne. Ale kto im tie výsledky testov vyhodnotí? Čo z nich pre pacientov vyplýva? A čo majú na ich základe robiť ďalej? A čo s takými výsledkami, ktorých vierohodnosť je veľmi nízka?
Viete si predstaviť, čo by sa dialo vo vašej rodine, keby vám odhalili vážnu chorobu, ktorú nemáte a neodhalili pohlavnú chorobu, ktorú máte a roznášate ju?
Nešťastný Gibbons nakoniec spáchal sebavraždu. Neuniesol, aké nešťastia by spôsoboval takýto nedokonalý prístroj, keby sa nakoniec dostal na trh. A ešte aj mal ako svedok vystupovať v niekoľkých súdnych sporoch, ktoré začali byť vedené proti patentom a technológii Theranosu, za ktoré na rozdiel od Elizabeth Holmes cítil osobnú zodpovednosť.
Čo utajoval Theranos?