Ako nájdem šťastie?

Mnohí sa ma na školenia, prednáškach a workshopoch pýtajú:
Ako nájdem šťastie? Chcem byť šťastnejší, chcem byť šťastnejšia. 

ako nájdem šťastie

Lenže takouto otázkou sa správnej odpovede nedočkajú.

Lepšia ako sa pýtať na hľadanie šťastia, je pýtať sa:
Čo mám robiť pre šťastie?

Odpovedí je viacero, 
ale žiadna z nich nie je odkrývaním
nejakého starobylého a dlho skrývaného tajomstva.

V dávnej minulosti sa šťastiu venovalo iba niekoľko ľudí (obvykle filozofovia),
a veľa konkrétneho sme sa aj tak nedozvedeli. 

Budhisti a šťastie

Najviac sa šťastiu v minulosti (asi 2.500 rokov) venovali budhisti a robia tak až podnes. Oni však svoje snaženie tak obvykle nenazývajú, aj keď viacero vecí, ktoré budhisti robia, šťastie naozaj prinášajú. Budhistov však veľmi nezaujíma o šťastí rozprávať.

Základným prístupom budhizmu je pre šťastie niečo konkrétne robiť.

A majú v podstate pravdu.
Šťastie nie je “kumulatívna znalosť” ako naučiť sa niečo z matematiky alebo inej akademickej disciplíny. Kumulatívna znalosť znamená, že všelikto pred vami na všeličo prišiel a dal to do pravidiel, definícií a vysvetlení a vy sa to naučíte a už to viete. Ako napríklad pri Pytagorovej vete. Raz ju pochopíte a hneď ju môžete donekonečna prakticky používať.

Učiť sa šťastiu je však oveľa viac podobné učeniu sa zručností ako je bicyklovanie, plávanie, jazdenie na koni, pozorné načúvanie, čítanie a písanie, či hranie na gitaru a šoférovanie.

Nestačí, že vám to niekto vysvetlí.
Musíte si to skúšať, trénovať, opakovať a vylepšovať sa.
A pokračovať v tom naďalej, inak svoje zručnosti stratíte.

Tréningom zručností, ktoré prinášajú viac šťastia si musíte prejsť sami.

Ako nájdem šťastie?

Nestačí, ak vám niekto o tom porozpráva alebo si niečo o tom prečítate.
Je to dobrý začiatok a pokračovaním je praktizovanie.
Aj Dalajláma praktizuje láskavosť, pomáhanie a meditáciu každý deň.

Téma šťastia naozaj nie je starobylá. Málokto jej venoval v minulosti pozornosť.
Až dnes je to moderná a populárna téma. Šťastie je dokonca vnímané ako ľudská potreba, či dokonca právo.
Ani psychológia, od ktorej by sa dalo očakávať, že chce rozumieť a pomáhať ľudským dušiam, sa šťastiu veľmi v minulosti nevenovala. 

Šťastie sa skúma iba posledné desaťročia:

Pozitívna psychológia je vedecké štúdium toho, čo robí náš život taký, aby stálo za to ho žiť. 

To je jedna z možných definícií Pozitívnej psychológie, ktorá podporuje skúmanie oblastí ako je optimizmus, pozitívne emócie, či všímavosť a silné stránky a mnohé ďalšie.

Dnes je šťastie celkom moderné a nanešťastie aj veľmi potrebné.

Prečo ľudia nie sú šťastnejší?

Stále viac ľudí je preťažených, strácajú zmysel života a cítia sa osamelo. Depresia a úzkosť sú rozšírenejšie viac ako kedykoľvek v minulosti napriek tomu, že ich vieme úspešne liečiť životným štýlom, psychoterapiou alebo liekmi.

Jeden z dôvodov je, že ľudia nevedia ako na to a nevenujú svoju pozornosť, čas a energiu veciam, ktoré by ich šťastnými robili.
Svojmu zdraviu, vzťahom a šťastiu začnú venovať pozornosť až vtedy, keď sa im život, zdravie a vzťahy rúcajú.

Veci súvisiace so šťastím sú často tak banálne až ich prehliadame.

Šťastie nie je tajomstvom a je k dispozícii pre všetkých.
Obvykle je rovno pred nosom, či dokonca oveľa častejšie, kúsok za nosom.
Teda v našej hlave, v mozgu, v mysli. 
Napriek tomu, mnoho ľudí hľadá šťastie niekde inde.

Šťastie sa nedá kúpiť za peniaze. Ale nie je ani zadarmo.

Pre šťastie treba všeličo robiť – konať a myslieť istým spôsobom.
Niekedy je to vážne a inokedy zábava.
Niekedy je to iba trochu práce navyše,
a inokedy celkom slušná námaha. 

Niekedy je to ľahké a príjemné
a inokedy treba odvahu a prekonať strach.

A teraz ešte o kúsok viac poeticky, lebo inak celá stránka je viac-menej vedecko-populárna.

ŠŤASTIE NEHĽADAJTE.
ŠŤASTIE ROBTE.

Ako nájdem šťastie?

Je to kľukatá cesta lesom,
lúkami, cez brody a po skalách.

Niekedy idete rovno a viete kam smerujete,
inokedy ste v prudkej zákrute a nevidíte,
čo bude za rohom.

Raz ste na krásnom výhľade
a všetko vám dáva zmysel,
inokedy sa plahočíte a máte pocit,
že chodíte do kruhu.

Sem-tam zablúdite, ste unavení,
smädní, hladní, spotení
a začínajú sa vám robiť otlaky.

Započúvate do zvukov vtáctva,
hmyzu a šumenia lesa,
uvedomíte si, aké príjemné je byť v pohybe.
Potom si zasa urobíte čas, sadnete si,
oddychujete a rozjímate.

Niekedy idete sami a tešíte sa z toho,
inokedy ste obklopení ľuďmi
a užívate si ich spoločnosť.

Ak si však myslíte,
že už putujete dostatočne dlho
a že existuje nejaké miesto,
kde bude konečne šťastie, tak sa mýlite.

Ako nájdem šťastie?

Šťastie nie je niekde tam, vpredu.
Ani ste ho neminuli a neostalo za vami.

Hľadať šťastie je márne ako snaha dobehnúť horizont.
Lebo, keď dorazíte po dlhej ceste konečne na obzor,
ten sa vždy znova roztvorí a cesta pokračuje ďalej.

Šťastie nie je ani “muška zlatá”
– niečo malé, nedosiahnuteľné a krátkodobé.

Šťastie je priebežné a dlhodobé konanie
a uvedomovanie si seba a sveta okolo nás.

Šťastie je to, čím sme,
čím sa stávame a čo pre to robíme.

Šťastie je tá cesta. Už ste na nej.

Tú cestu máme vo veľkej miere v našich rukách,
v nohách, a najmä v hlave.

Našťastie.

A šťastnú cestu.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.