Autor pojmu flow je werichovsky vyzerajúci maďarsko-americký psychológ s pohnutou mladosťou. Otec Mihalya Czikszentmihalyia bol maďarský ambasádor, ktorý po prevrate v 1949 odmietol slúžiť komunistom. Bol s rodinou vyhostený z Maďarska a zbavený občianstva. Obaja jeho starší bratia mu zahynuli kvôli druhej svetovej vojne, a sám ako 22 ročný emigroval z Talianska do USA.

Napriek skoro nevysloviteľnému menu (Miháj Čiksentmiháj) sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších psychológov a výskumníkov ľudského prežívania minulého storočia. Preslávil sa najmä skúmaním ľudského šťastia a tvorivosti.

Pojem FLOW, ktorý Czikszentmihalyi zaviedol, je dnes už súčasťou psychologického aj bežného jazyka.

FLOW je stav mysle, ktorý sa objavuje, keď sme pohrúžení do náročnej činnosti, ktorú dobre zvládame. Vtedy zažívame chvíle šťastia.

Ale poporiadku.

Czikszentmihalyi FLOW skúma desiatky rokov. Už v roku 1975 mu vyšla kniha Beyond Boredom and Anxiety: Experiencing Flow in Work and Play (Za nudou a úzkosťou: prežívanie flow v práci a hre) a neskôr aj ďalšie.

V slovenčine mu vyšla kniha z roku 1990 Flow: The Psychology of Optimal Experience (Flow: psychológia optimálneho prežívania). Tejto sa budem venovať v článku. Okrem tejto sa dajú kúpiť ešte ďalšie dve – O štěstí a smyslu života, a kniha zameraná na pracovné prostredie Flow a práce.

Hľadanie šťastia

Hľadanie šťastia je spojené s mnohými prekážkami a mylnými presvedčeniami, ktoré ľuďom môžu komplikovať prežívanie šťastia. Napríklad presvedčenie, že zdroje šťastia aj utrpenia sú vonku. Je to pravda iba sčasti. Napríklad, vonkajšie okolnosti ako potraviny nám umožňujú mnoho rozkoší od užívania si prostého jedla až po každodenné prejedanie sa. Avšak pôžitky prinášajú len chvíľkové uspokojenie a nie dlhodobé šťastie. 

Pochopenie, že skôr vnútorné prežívanie a nie vonkajšie okolnosti vedú k hlbšiemu a trvalejšiemu šťastiu je nielen šírené tisícročia mudrcmi, ale sa potvrdzuje v dnešných výskumoch psychológie šťastia. A jedným z prvých výskumníkov šťastia, ešte dávno pred založením Pozitívnej psychológie (1998), bol práve Mihaly Czikszentmihalyi.

Priama cesta ku šťastiu neexistuje. Je nepriama a začína sa dosiahnutím kontroly nad obsahom nášho vedomia.

Spôsobov ako si vedieť ovládať obsah myslenia je viacero – od meditácie, cez otužovanie (veru tak), všímavosť, viacero techník kognitívno-behaviorálnej terapie až po flow.

Kontrola okolia vs. kontrola vedomia

Všetci ste zažili chvíle, keď namiesto toho, aby ste boli zmietaní okolnosťami, osudom či inými anonymnými silami, ste cítili skutočnú kontrolu nad svojimi činmi.

Stalo sa vám:

• že ste sa v práci pri písaní správy o veciach, ktorým dobre rozumiete, tak do toho zahĺbili, že ste prestali vnímať čas?
• že ste pri hraní futbalového zápasu lietali za loptou, oberali spoluhráčov a zdalo sa vám, že to ide s neuveriteľnou ľahkosťou?
• že ste pri čítaní napínavého thrilleru zabudli na svet?
• že ste sa pri zborovom speve rozpustili v melódii? 

Keď k takémuto ponoreniu do činnosti dochádza, zažívame pocit rozjarenosti, hlboký pocit dlho pestovanej radosti, ktorý sa stáva pripomienkou toho, ako by mal šťastný život vyzerať. Toto mal Cziksentmihályi na mysli pod pojmom optimálne prežívanie, čiže FLOW.

Csikszentmihalyi sa pokúšal čo najpresnejšie pochopiť, ako sa ľudia cítia, keď majú zo seba najväčšiu radosť, a prečo to tak je. Jeho štúdie sa týkali stoviek „expertov“ – umelcov, športovcov, hudobníkov, šachových majstrov aj chirurgov – inými slovami, ľudí, ktorí zrejme trávili čas presne tými činnosťami, ktoré mali radi.

Z ich opisov toho, aké je to, čo robia, potom vypracoval teóriu optimálneho prežívania, založenú na prežívaní toku, plynutia, čiže FLOW.

Ešte inak: FLOW je stav, v ktorom sú ľudia natoľko zabraní do činnosti, že im akoby nezáležalo na ničom inom. Samotné prežívanie činnosti je natoľko uspokojujúce, že ju ľudia chcú vykonávať len kvôli samotnej činnosti.

Flow je pre každého

Zážitok flow rovnakými slovami opisovali  bohatí podnikatelia, slávni aj neznámi športovci, stareny z Kórey, dospelí v Thajsku a Indii, tínedžeri v Tokiu, navažskí pastieri, farmári z talianskych Álp a pracovníci pri montážnej linke v Chicagu.

Kníh, ktoré vysvetľujú, ako sa stať bohatým, vplyvným, milovaným alebo štíhlym, sú na policiach kníhkupectiev tisíce.

No aj keby rady z kníh motivačnej literatúry mali fungovať, aký by bol vnútorný život štíhleho, obľúbeného a vplyvného milionára/milionárky? Ocitnú sa znova na začiatku – s novým zoznamom túžob, rovnako nespokojní ako predtým.

Pokiaľ nerobia činnosti, ktoré ich uspokojujú len preto, že ich robia. Nezávisle od zárobku, potlesku, lajkov, slávy, zvyšovania statusu v spoločnosti – odmenou je len samotná činnosť. A keď v nej dosahujeme FLOW, tak je to postačujúce.

Čo ľudí naozaj uspokojuje nie je fyzická atraktívnosť, sláva, či bohatstvo – ale dobrý pocit zo svojho života.

Pokračovanie na ďalšej strane.