fbpx

Kedy sa zaoberáme zmyslom života?

kedy sa zaoberáme zmyslom života

V predchádzajúcich dvoch článkoch som hľadal odpovede na to, PREČO sa vlastne pýtame na zmysel života. Objasňoval som niekoľko prirodzených ľudských vlastností mysle, ktoré nás nútia pýtať sa po zmysluplnosti a v ďalšom článku som ukázal niekoľko mechanizmov, ktoré nám pomáhajú zmysel automaticky vytvárať, aby sme sa nezbláznili. V tomto článku pomenujem niekoľko typov situácií, KEDY sa zaoberáme zmyslom života a ako to ovplyvňuje našu životnú spokojnosť.

(približne 10 minút čítania, 2350 slov)

Z času načas si asi každý z nás dá otázku: Aký toto malo zmysel? Alebo sa pýtame aj všeobecnejšie: Aký má môj život zmysel?

Nebudem sa venovať konkrétnym udalostiam:

  • ani dobrým udalostiam – svadba, narodenie dieťaťa, narodeniny, povýšenie, Silvester…
  • ani zlým životným situáciám – prepustenie z práce, vážne ochorenie, strata blízkeho, …

ktoré nás zvyknú viesť k zamysleniu sa nad vlastným životom.

Ale pomenujem a opíšem životné situácie, ktoré sú s pýtaním sa po zmysle života spojené.

Kedy sa zaoberáme zmyslom života?

Dočítate sa o piatich typoch životných situáciách, ktoré ovplyvňujú prežívanie zmysluplnosti nášho života:

  1. keď máme zlé obdobie,
  2. keď sa zmyslom života nezaoberáme,
  3. keď nevidíme zmysel života,
  4. keď sme zaslepení nezmyselnými cieľmi,
  5. keď chceme žiť dobrý život.
kedy sa zaoberáme zmyslom života
Photo by Shawn Lee on Unsplash

1. Keď máme zlé obdobie

Najčastejšie si otázku po zmysluplnosti dávame, keď nie sme v pohode, keď máme ťažšie životné obdobie.

Na zmysel toho, čo robíme a ako žijeme sa začneme pýtať práve vtedy, keď nás práca dlho nebaví alebo je veľmi náročná, vo vzťahoch máme nepríjemné vlečúce sa konflikty, keď sa nám dlhodobo nedarí a keď sa nám v živote kopia udalosti, ktoré prežívame ako veľmi negatívne.

Keď sa dlhšie trápime, tak nám otázka po zmysle naskočí akoby sama od seba. A hľadáme na ňu odpoveď. Vytvárame si novú zmysluplnosť.

A často práve vďaka tomuto sebaspytovaniu a hľadaniu uspokojujúco vysvetľujúcej odpovede sa nám tieto náročné situácie podarí konštruktívne spracovať a niekedy aj nájsť riešenia, ktoré nás z frustrujúcej situácie dostanú.

V práci niečo zmeníme alebo dáme výpoveď. Vo vzťahu sa plne otvoríme, hľadáme odbornú pomoc alebo z neho odídeme.

Alebo, keď nedokážeme nič zmeniť, tak vďaka novo-vytvorenému zmyslu dokážeme zlú situáciu (aspoň čiastočne) spracovať a prijať.

Nájdenie zmyslu pomáha
zlú situáciu nielen vyriešiť,
ale aj prijať,
ak ju nedokážeme zmeniť.

Frustrujúce obdobie v nás vyvoláva zamýšľanie sa nad tým “Aký má toto celé zmysel?”, núti nás hľadať odpovede, podľa ktorých potom zvykneme zmeniť spôsob akým žijeme.

2. Keď sa zmyslom nášho života nezaoberáme

Protikladom k zamýšľaniu sa nad vecami je ich ignorovanie. Preto odpoveď na otázku: “Kedy sa zaoberáme zmyslom života?” – “Vtedy, keď sa ním nezaoberáme.” – nie je úplne až taká nezmyselná.

Nezamýšľanie sa nad zmysluplnosťou svojho života a jeho smerovania býva spôsobované dvoma príčinami:

  1. každodennosť nás otupí a tak ideme bezmyšlienkovito na voľnobeh alebo
  2. sme ponorení do tak rýchleho prúdu pracovných aj súkromných udalostí, že sa nestíhame ani poriadne nadýchnuť, nieto ešte hlbšie zamýšľať.

Odvažujem sa tvrdiť, že ľudia, ktorí si dlhšie otázku po zmysle svojho života nedávajú, vyhýbajú sa jej alebo ju ignorujú, sa kvôli tomu časom nebudú mať dobre.

Skrátka, aj

nezaoberanie sa smerovaním života zásadne ovplyvňuje zmysluplnosť života.

Náš život nie je taký jednoduchý ani jednosmerný ako bol ešte pred pár generáciami. Dnes sa málokomu stane, že prežije celý život v domčeku spolu s rodičmi a starými rodičmi robiac remeslo, ktoré sa dedí po generácie.

Sto možností – ktorá je správna?

Dnes každého čaká nepreberné množstvo križovatiek, z ktorých sa môže život uberať odlišnými smermi. Rozhodujeme sa medzi školami, kamarátmi, partnermi, či a koľko budeme mať potomkov, aké zamestnanie a kariéru si zvolíme…

A keď v takýchto situáciách rozhodovania a porovnávania jednotlivých volieb neberieme do úvahy naše potreby, hodnoty, túžby a predstavy o budúcnosti, tak poľahky zablúdime a ocitneme sa v životnej situácii, ktorá nás zožiera a ani nechápeme ako sme sa v nej ocitli.

Keď sa máme zle, tak sa začneme zmyslom života zaoberať, ale keď sa zmysluplnosťou dlhšie nezaoberáme, tak sa budeme mať zle.

A.B.

Z tohoto v istej miere vyplývajú dve veci:

  1. Aj keď sa máme materiálne dobre, pohodlne a nič zvláštneho zlého sa nám nedeje, ale prestaneme riešiť, čo je pre nás podstatné, hodnotné, principiálne a zmysluplné, tak sa časom prestaneme cítiť v psychickej pohode.
  2. Zaoberať sa zmyslom nášho života a jeho aspektov má význam. Lebo keď to nerobíme, tak si aj potenciálne dobrý život sami pokazíme.

Jedným z účinných nástrojov ako nestratiť zmysel v normálnych alebo dobrých časoch je uvedomovať si a oceňovať, čoho dobrého sme užívateľmi. Vďačnosť je zručnosť, ktorá sa dá kultivovať a využívať pestrými spôsobmi. Vďačnosť pomáha zvyšovať spokojnosť so životom a spája nás s tým, čo pokladáme za zmysluplné.

3. Keď žiadny zmysel nevidíme

Najhoršie sme na tom však vtedy, a z času načas sa to môže stať každému z nás, keď zažívame obdobie, počas ktorého sa nám zdá, že náš život žiadny zmysel nemá.

Napriek tomu, že sa ho snažíme nejako pochopiť a dotvoriť, tak nám to nejde. Náš život je príliš chaotický, vstupuje do neho veľa vonkajších negatívnych vplyvov, z ktorých sa nevieme vymaniť, trvá to celé pridlho a nevidíme optimistický koniec. Strácame sily aj chuť s našou situáciou niečo robiť a nejako sa z nej vymaniť. Skúšali sme to a nepomohlo to.

A keď už dlhší čas žijeme v takomto rozpoložení, tak obvykle trpíme ako kone. Trpíme stratou zmyslu života.

kedy sa zaoberáme zmyslom života
Photo by Giorgio Grani on Unsplash

Ľudí, čo stratili zmysel života alebo zmysel jeho podstatných častí (práce, blízkych vzťahov, zdravia, bezpečia, kontroly…), trápia obvykle úzkosti, depresie, prázdnota a beznádej. Mnohé sebevražedné myšlienky aj sebevraždy súvisia práve so stratou zmysluplnosti. 2, 3, 4

Život bez zmyslu je
ako obed s nekonečným počtom chodov,
ale bez vôní a bez chutí.

Aleš B.

Keď nevieme zmeniť svet, zmeníme jeho zmysel

Preto je prirodzené, že v tragických, nezmyselných, krutých a hrôzostrašných situáciách nám úľavu dokážu priniesť hocaké odpovede, ktoré nám navracajú stratený zmysel a vieme ich zakomponovať do našej predstavy o svete.

A keď ani to nepomáha, tak urobíme prekvapivú vec – pretransformujeme svoju predstavu o svete. Nie je zriedkavé, že pri konfrontácii s udalosťami, čo nám nedávajú zmysel, zmeníme kľúčové presvedčenia svojho svetonázoru (napríklad stratíme alebo získame vieru v boha).

A tak upravíme svoje predstavy o svete na také, čo nám stratený pocit zmysluplnosti do chaosu, tragédie a náhody znova prinesú.

4. Keď sme zaslepení nezmyselnými cieľmi

Niekedy za stratu zmysluplnosti nenesú vinu kruté okolnosti ani náročné obdobia. Často na strate zmyslu vlastného života máme sami aktívny podiel.

V tejto situácii nejde o to, že sa myšlienke zmysluplnosti nevenujeme, ale že si vyberieme nesprávne. Tu sme v situácii, kedy sa aktívne zaoberáme budúcim smerovaním života, ale robíme pri tom doslova nezmyselnú chybu.

Zmysel života sa totiž rozmieňa na drobné, keď si stanovujeme životné ciele a potom trávime všetok čas ich dosahovaním. Ciele, ktoré túžime dosiahnuť, nás takto ženú dopredu. Motivujú nás.

Psychológovia rozlišujú dva typy cieľov – intrinzické a extrinzické.

A jedny z nich sú také lákavé, že nás dokážu na dlhé roky zaslepiť a popri tom nás ako vreckoví zlodeji oberú o zmysel života.

Vonkajšie ciele

Od zmysluplného života nás dokážu odviesť práve extrinzické, teda vonkajšie ciele. To sú ciele spojené s vonkajšími znakmi – svoj čas a energiu venujeme zlepšovaniu výzoru (krása), posilňovaniu spoločenského uznania (postavenie, sláva) a zvyšovaniu finančného zisku (bohatstvo).

V situáciách, kedy sa zaoberáme zmyslom života a poblúznia nás:

prachy, sláva, krása
alebo po anglicky
money, status, image,

tak sme si vybrali extrinzické ciele. Ale pri nich je to ako zmluva s diablom – keď dosiahneme to, čo chceme, tak to bude na úkor zmysluplnosti života.

Napríklad – cvičíme, lebo nás to robí atraktívnymi a iní nás obdivujú ako dobre vyzeráme. Učíme sa nové veci, aby sme dostali dobré známky alebo lepšiu pozíciu vo firme.

V mnohých výskumoch sa ukazuje, že extrinzické ciele nás odvádzajú od pocitov zmysluplnosti.1 Venovať svoj čas a energiu extrinzickým cieľom spôsobuje z dlhodobého hľadiska aj nižšiu mieru šťastia v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa venujú tzv. intrinzickým cieľom (o nich o kúsok nižšie).

Pri zaslepení cieľom nás od zmysluplnosti odvedie práve fascinácia nesprávnymi cieľmi – túžba uspieť, získať slávu, zarobiť dosť peňazí, byť najlepší na svete, stať sa pojmom v očiach iných.

Dnes vďaka médiám a internetu dokonca ani nejde o to získať si meno a úctu ľudí, ktorých pokladáme za dôležitých a často nejde ani o získanie ich rešpektu vďaka svojim schopnostiam, vedomostiam, či kvôli niečomu, čo sme prácne dosiahli.

Brand Pit

Dnes sa mnohí chcú stať značkou, brandom, aby speňažili sami seba. A miesto toho, aby získali rešpekt od ľudí, ktorých si vážia, je ich cieľom vytvorenie čo najširšej skupiny celkom neznámych ľudí, čiže sledovateľov (followerov), ktorým predávajú marketingovo zameranú vizuálnu prezentáciu seba a “životného štýlu”, ktoré následne pomáhajú predávať iné značky (produkty a služby).

Ľudí, čo budujú sami seba ako brand by som v kontexte zmysluplného života s chuťou nazýval Brand Pit (čiže Priepasť značky).

Brad pitt kedy sa zaoberáme zmyslom života
Brad Pitt je reálna osoba, ale Brand Pit je fiktívna postava, ktorá zo seba robí marketingovú značku.
Foto: Mikael Jansson

Dôležitá vec – značka nie je ani fyzický produkt ani užitočná služba, ktoré ponúkame. Značka, brand, je symbol. Je to idea – napríklad idea slobody, bohatstva, šťastia, rodiny… Vlastne, značka je idea čohokoľvek, čo pritiahne pozornosť ľudí. Nevadí, že značka nemá reálny obsah – značka má mať sexappeal.

Najlepšiu kritiku o vyprázdnenosti a škodlivosti globálnych značiek ako sú napríklad Nike, McDonalds, Starbucks, či Shell som čítal v knihe No logo od Naomi Klein. Vrele odporúčam.

Vnútorné ciele

Opakom extrinzických (vonkajších) cieľov sú intrinzické ciele. To sú všetky ciele, čo prinášajú vnútorné uspokojenie a vyvolávajú vnútornú motiváciu k nim smerovať.

Vnútorne uspokojujúce ciele chceme dosahovať, lebo nás obohacujú mentálne a sociálne.

Aby som využil rovnaké príklady, ale s odlišnou motiváciou – cvičíme, lebo sa vďaka tomu cítime fyzicky aj psychicky dobre a nie preto, že potom vyzeráme sexy. Učíme sa nové veci, nie preto, aby sme dostali dobré známky alebo skvele platený kontrakt, ale preto, lebo nás to baví.

Na zmysluplnosti nášho života sa podieľajú dva typy cieľov – tie, ktoré si vyberáme a aj tie, ktoré odmietame.

A.B.

Takže, aby som to v tomto bode zhrnul – pri rozhodovaniach, ktoré ovplyvňujú ako zmysluplne budeme tráviť náš život:

  • sa môžeme nasmerovať na vytúžený vrchol, kde sa však môžeme ocitnúť opustení a stratení alebo
  • sa vydáme na cestu, počas ktorej robíme, čo nás rozvíja a napĺňa.

5. Kedy sa zaoberáme zmyslom života? Keď chceme žiť dobrý život

So zmysluplnosťou môžeme pracovať vedome aj v dobrých časoch.

Keď chceme žiť dobrý život, tak je dobré, ak je téma zmysluplnosti prítomná v našich rozhodovaniach priebežne. Nájdeme si čas na pozastavenie. Vtedy vieme v relatívnom kľude rozjímať nad sebou, nad prácou a blízkymi. Vtedy si vieme urobiť priestor na predstavy ako chceme ďalej žiť, aby to pre nás malo hodnotu.

Kedy sa zaoberáme zmyslom života? Príklady

Rozhodnutia

Nad zmyslom života uvažujeme vtedy, keď pred rozhodnutím zvažujeme, aký nám to bude dávať zmysel. Keď sa rozhodujeme asi takto: Je to v súlade s mojimi potrebami, princípmi a hodnotami? Je to v súlade s mne blízkymi ľuďmi? Zmysluplnosť našich rozhodnutí sa zvyšuje, keď myslíme na ľudí okolo nás a na dopad nášho rozhodnutia na druhých. S takouto motiváciou si výdatne pomáhame udržiavať zmysel nášho života.

Vzťahy

Vieme žiť o kúsok lepší život, keď si vieme zmysel našich vzťahov vytvárať a pestovať. Ak si stojíme za svojimi hodnotami a princípmi, tak sa podľa nich aj správame. Ako dám do svojich vzťahov viac lásky, blízkosti, intimity, dôvery, srdečnosti, starostlivosti, spolupráce…?

Práca

Vieme byť viac spokojní s prácou, keď si v nej vieme nájsť veci, čo nám zmysel dávajú. Robím, čo ma baví? Robím veci, z ktorých sa učím? Robím veci, pri ktorých sa rozvíjam ako človek? Robím veci, z ktorých majú prospech aj iní ľudia? Robím veci, ktoré vnímam ako podstatné a hodnotné? Robil by som ich aj zadarmo alebo za plat, z ktorého tak akurát prežijem?

Zážitky

Zážitky a udalosti, si vieme viac užívať, keď v nich vieme nájsť zmysel. Robia zo mňa tieto zážitky lepšieho človeka? Spájajú ma s inými ľuďmi? A dokonca to platí aj pre tie zážitky, ktoré sú nepríjemné, či dokonca tragické.5

Len aby to nevyzeralo, že hľadať zmysel je nejaká ťažká vec. Hľadať zmysel v tom, čo žijeme a ako žijeme nie je až taká ťažká vec, keď sa zmysluplné veci snažíme dostať do toho, čo vieme ovplyvňovať.

Ako sme si povedali – hľadať zmysel je naozaj ťažké vtedy, keď zažívame náhodné tragédie alebo dlhodobo zaťažujúce obdobie, ktoré našu snahu udržať veci v nejakom zmysluplnom poriadku rozsekajú na cucky ako meteorit ríšu dinosaurov.

Avšak, keď také chvíle prídu, je dobré byť pripravený a mať zmysel svojho života ujasnený.

A je mi jasné, že som ešte nehovoril o hodnotách, princípoch a presvedčeniach, ktoré sú takými majákmi, ktoré nás vedú po bezpečných vodách. Ale o tom ešte niekedy inokedy.

Vďačnosť je tiež chvíľa, kedy sa zaoberáme zmyslom života

Jednou z vecí, ktorá prehlbuje prežívanie zmyslu života je uvedomovanie a ocenenie dobra, ktorého sme svedkami.

Desiatky štúdií na rôznych skupinách ľudí ukazujú, že prežívanie vďačnosti pomáha pri budovaní pocitu zmysluplnosti života.6

Ale o vďačnosti sa oveľa-oveľa viac dozviete napríklad v online video-kurze vďačnosti.

Odkazy na literatúru:

1 Schmuck, P., Kasser, T. & Ryan, R.M. Intrinsic and Extrinsic Goals: Their Structure and Relationship to Well-Being in German and U.S. College Students. Social Indicators Research 50225–241 (2000). https://doi.org/10.1023/A:1007084005278

2 Costanza, A., Prelati, M., & Pompili, M. (2019). The Meaning in Life in Suicidal Patients: The Presence and the Search for Constructs. A Systematic Review. Medicina (Kaunas, Lithuania)55(8), 465. https://doi.org/10.3390/medicina55080465

3 Heisel MJ, Neufeld E, Flett GL. Reasons for living, meaning in life, and suicide ideation: investigating the roles of key positive psychological factors in reducing suicide risk in community-residing older adults. Aging Ment Health. 2016;20(2):195-207. doi: 10.1080/13607863.2015.1078279. Epub 2015 Aug 25. PMID: 26305088.

4 Lew, B., Chistopolskaya, K., Osman, A. et al. Meaning in life as a protective factor against suicidal tendencies in Chinese University students. BMC Psychiatry 2073 (2020). https://doi.org/10.1186/s12888-020-02485-4

5 Ebersole, P. (1998): Types and depth of written life meaning. In: P. T. P. Wong, p. s. Fry (Eds.): The Human Quest for Meaning. A Handbook of Psychological Reserarch and Clinical Applications. Mahwah, New Jersey, Lawrence Erlbaum, s. 179-192.

6 Thanks!, How the New Science of Gratitude Can Make You Happier – Robert A. Emmons, Houghton Mifflin Harcourt, 2007

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Scroll to Top
%d blogerom sa páči toto: