fbpx

Prečo hľadáme zmysel života a iné drobnosti

prečo hľadáme zmysel života

Zmysel života zásadne ovplyvňuje naše šťastie. Ale kam vlastne smerovať náš život? Postav dom, zasaď strom, sploď dieťa? Nasleduj svoj sen a počúvaj svoju vášeň? Užívaj si naplno všetko, čo sa dá? Získaj svoju vysnenú prácu, nájdi svoju spriaznenú dušu? Nastúp na spirituálnu cestu transformácie a staň sa osvietenou bytosťou? Kto sa v tom má vyznať?

Ale prečo sa vôbec takéto niečo vypytujeme? Nestačí nám len si tak dobre žiť? Zreteľne nestačí.

(asi 11 minút zmysluplného čítania, 2236 slov)

Kde sa berie táto otázka na zmysel života?

Takže, len pre istotu. V tomto článku nedávam odpovede na otázky zmyslu vášho života (trocha áno), ale skôr odpoveď na to, odkiaľ sa tá otázka berie.

Niektoré veci, aj tie celkom vážne, spojené s morálkou a hodnotami, nesúvisia len s tým, akí sme úžasne vzdelaní a dobre vychovaní rodičmi, kultúrou a náboženstvom. Ovplyvňuje to vo veľkej miere naša biologická a psychologická prirodzenosť – naše vrodené, zdedené a evolúciou vyprofilované vlastnosti. V tomto prípade vlastnosti mozgu a mysle.

Napríklad taká vďačnosť, považovaná za cnosť, je tiež v istej miere vrodená. Je vymodelovaná evolúciou a životom v skupinách. V istej miere ju zažívajú aj iné sociálne živočíchy. Nielen človek.

Ale podobne ako pri iných schopnostiach, aj napriek vrodeným predispozíciám, vieme a potrebujeme našu vďačnosť rozvíjať, ak z nej chceme mať dostatočný prospech. O vďačnosti sa veľa naučíte v Kurze vďačnosti.

Vďačnosť okrem mnohých iných úžasných vecí, posilňuje aj zmysluplnosť života. A to je super vec!

Podobne je ľudskou prirodzenosťou ovplyvnená aj naša potreba zmysluplného života a aj nutkanie sa na zmysel neustále pýtať.

Sebauvedomenie

Jednou z pozoruhodných schopností človeka je schopnosť mať nadhľad. Máme v istej miere schopnosť pozerať sa s odstupom na to, čo prežívame a ako sa správame. Uvedomujeme si (v nejakej miere) ako žijeme. Uvedomujeme si svoju minulosť aj prítomnosť.

Vnímame svoj život v čase a to vytvára z jednotlivých zážitkov náš životný príbeh. Vlastne, trochu presnejšie –

tým, že sme hrdinami príbehu nášho života mu dodávame viac zmyslu.

A nielen to. Nie sme iba nestranní pozorovatelia toho, čo sa nám deje. To nestačí pre zmysel života.

Hodnotenie

Ku všetkému, čo prežívame, hneď pridávame emocionálne aj racionálne hodnotenia. Niekedy automaticky, spontánne a niekedy aj trocha premyslene a zámerne.

  • Rozhodol som sa správne?
  • Dobre som to urobil?
  • Prinesú mi moje ciele a plány to, čo chcem?
  • Čo vlastne chcem?
  • Je to dobré? Som dobrý človek?
  • Je to správne?
  • Pre koho?

Chceme, aby to, čo robíme, čo zanecháme po sebe, naše vzťahy a prežité chvíle – mali aj nejakú hodnotu. Pre nás, pre druhých, pre ľudstvo, pre históriu.

Preto neustále vyhodnocujeme nielen jednotlivé zážitky, ale aj udalosti, vzťahy, naše správanie, myšlienky, rozhodnutia… vlastne všetko, čoho sme svedkami.

A čím väčšiu hodnotu DÁVAME všetkému, čo sa nás týka, tým viac budeme prežívať náš život ako zmysluplný. Slovo dávame je dôležité.

Hodnotenia kvality a významnosti prichádzajú z nášho vnútorného, subjektívneho a autentického individuálneho hodnotenia a reflexívnych reakcií nášho organizmu. Ale pri hodnotení, čo je významné, taktiež hojne využívame aj to, čo sme počas života vstrebali od iných ľudí, z kultúrnych posolstiev a rodinných presvedčení.

A ak z tohto všetkého vieme vyťažiť niečo hodnotné pre nás, tak to pozitívne ovplyvňuje ako hodnotíme zmysel nášho života.

Zmysel našich zážitkov môžeme,
napriek mnohým vplyvom,
vytvárať vo veľkej miere sami.

zmysel života
Photo by Greg Rakozy on Unsplash

Potreba pochopenia

Aby nám život dával zmysel, tak potrebujeme mať vysvetlenia toho, čo sa nám deje. Máme nutkanie rozumieť súvislostiam, príčinám a dôsledkom. Náš mozog je vysvetľujúci stroj, ktorý na všetko reaguje otázkami: Čo je to? Čo mi to urobí? Prečo to je takto? Odkiaľ sa to vzalo? Ako to bude na mňa reagovať?

Keď sme vedeli nájsť vysvetlenia, vedeli sme lepšie predpovedať niekoho správanie (Bude mi náčelník veriť, že som išiel s jeho ženou iba na maliny?) a čo nastane v budúcnosti (Keď prichádzajú tieto sivé mraky, bude snežiť?). Takýto systém reagovania na prostredie, iných živočíchov a na iných ľudí, umožnil lepšie človeku prežiť v prírode aj v jeho vlastnom kmeni.

A tak neustále vynáranie otázok a hľadanie odpovedí viedlo k tomu, že si ich dávame nielen pri ochutnaní dobrej polievky (A to si ako uvarila?), nielen pri niekoho prekvapivom správaní (A to si prečo urobila?), ale aj pri takých abstraktných veciach ako je zmysel života: Prečo žijeme? Prečo existuje život? Aký zmysel má môj život?

A tisícročia svoje vysvetlenia upravujeme a spresňujeme. Slúžia na to, aby nám pomáhali pochopiť a podľa toho sa zariadiť. Teda prežiť.

Ak si naši predkovia zle vysvetlili alebo nedbali na šuchot v kríkoch, tak ich zožral tiger a nestihli to ani oľutovať. Tí, čo rýchlo nenašli vysvetlenie, neprežili. A tak sme tu vytriedení prirodzeným výberom zostali my. Tí, čo všade hľadáme vysvetlenia.

Ale pri abstraktných psychologických témach je skoro jedno, či sú odpovede pravdivé alebo nie. Ak si vysvetlíme, že život na Zemi vznikol uprdnutím intergalaktického kvantového draka, tak sa nestane skoro nič. Teda, pokiaľ kvôli tomuto presvedčeniu nevedieme vojny s tými, ktorí tomu nie sú ochotní uveriť, lebo majú svoju vlastnú bláznivú teóriu. (Ale to je o inom.)

Vysvetlenia a odpovede na naše spontánne sa vynárajúce otázky nám nielenže pomáhajú prežiť, ale nás v princípe upokojujú.

Poskytujú nám totiž pocit usporiadania v chaose, orientácie v zložitosti, bezpečia v neistote a zmysluplnosti v prázdnote.

Potrebujeme zažívať zmenu aj naplnenie cieľov

Nežijeme iba každodennú prítomnosť a rutinu. Niekam smerujeme. Aspoň si to myslíme. Chceme niekam smerovať. Keď cítime, že stojíme na mieste alebo sa točíme dokolečka, tak nám život zmysel nedáva. Potrebujeme niekam smerovať.

Predstavujeme si seba v budúcnosti a dúfame, že keď sa raz obzrieme, tak to bude aspoň približne z toho miesta, ktoré sme si v minulosti predstavovali.

Nechceme skončiť tak, že sa budeme chytať za hlavu alebo opovržlivo mávať rukou nad vlastným životom. Na smrteľnej posteli nechceme ľutovať, že náš život bol márny.

Každé ráno chceme, aby náš deň nebol zbytočný. Ale správame sa tak?

Našťastie sa vieme zahľadieť dopredu, snívať o svetlejšej budúcnosti a sledovať svoj zámer, ktorý nás tam ženie. A potom sa vieme aj obzrieť dozadu a dávať si jednotlivé životné udalosti do príbehu, ktorý rozprávame sebe aj ostatným.

Ak máme chuť náš príbeh
rozprávať druhým ľuďom
a ich náš príbeh zaujíma,
tak nám náš život dáva pocit zmysluplnosti.

A.B.

Ak stratíme chuť hľadieť do budúcnosti a ak sme znechutení z pohľadu do vlastnej minulosti, tak nám náš život nedáva zmysel.

A nielen to. Chceme po sebe zanechať viac ako len vlastný príbeh, ktorý umrie spolu s naším telom. Lebo ten pocit dočasnosti mnohým nestačí pre zmysel života.

Presah

Presah je jednoduché slovo, ktoré celkom dobre nahrádza zložitý pojem transcendencia.

Chceme mať presah. Chceme mať vplyv. Chceme zmeniť svet a ovplyvniť druhých okolo nás. Čím viac sa nám to darí, tým viac si myslíme, že budeme spokojní, že náš život má zmysel.

Keď po nás niečo zostane, niečo s našou pečaťou, menom a spomienkou na nás, tak nám život dáva väčší zmysel. A keď nie zmysel, tak aspoň pocit užitočnosti.

Tak. A toto bolo niekoľko typických ľudských vlastností, ktoré nás vedú k nutkaniu pýtať sa na zmysel nášho života.

zmysel života
Photo by prottoy hassan on Unsplash

Má život jednotlivca zmysel?

To, že sa človek pýta už od detstva otázky “PREČO?” ešte neznamená, že je vždy dôvod sa takto pýtať. Lebo to nemusí byť dobre položená otázka, aj keď vyzerá hĺbavo.

Napríklad otázka: Prečo vychádza Slnko? – vyzerá banálne, ale je v podstate zle položená.

Dokonca dva razy!

  1. Pýtať sa PREČO znamená pýtať sa na dôvody. A Slnko nemá dôvod, nemá motiváciu a nemá ani zámer.
  2. A navyše Slnko nevychádza. Lebo Slnko nerobí ten pohyb vychádzania spoza obzoru.

Odpoveď by mohla byť: Lebo sa nám to ZDÁ, že vychádza.

Slnko totiž naozaj nevychádza. V noci ho iba dočasne zakrýva obzor planéty, na ktorej práve stojíme. A keď spoza neho Slnko obrovskou rýchlosťou vyletí, tak nám sa ZDÁ, že vychádza. Ale to sa hýbe Zem a nie Slnko! Slnko stojí na mieste a Zem okolo neho krúži (teraz neberiem do úvahy rozpínanie vesmíru a pohyb celej Slnečnej sústavy).

Blbo položená otázka. Blbá odpoveď. Otázka je položená PREČO, ale odpoveď je na otázku AKO to, že slnko vychádza.

To, že sa vieme pýtať PREČO a vieme dokonca nájsť na takú otázku aj odpoveď, ale naozaj nemusí znamenať, že máme dobre položenú otázku a že sme našli správnu odpoveď. Napríklad, na otázku prečo existuje život na Zemi a prečo existuje človek sa dá odpovedať: Lebo nejaká nadprirodzená bytosť chcela vo svojej zoologickej záhrade na Zemi ešte aj niečo, čo by sa jej podobalo.

Ale zmyslu existencie života na Zemi sa budem venovať v inom článku.

Vyzerá, že odbočujem. Ale nemyslím si.

Takže rýchlo pointa: Ani život ako taký a ani život každého jednotlivca nemá zmysel. (Ešte vydržte, nie som ani taký cynik, ani nihilista.)

Nemôžete za to, že ste sa narodili. Ste víťazná spermia (jedna z niekoľkých sto miliónov) v oplodnenom vajíčku, ktorému sa podarilo uhniezdiť na správnom mieste a dožilo sa narodenia. A ešte máte šťastie, že patríte k druhu Homo sapiens sapiens.

Edward S. Curtis Collection People 005.jpg zmysel života
Inuit family, 1928, Edward S. Curtis

Kebyže sa narodíte ako jašterica alebo ako dážďovka asi by ste si nekládli otázku po zmysle vášho života. Len by ste ho žili a basta.

A ak ste sa narodili ako človek, máte vedomie, chápete súvislosti, hodnotíte, čo prežívate, tak máte potrebu zmysluplnosti. Ale nenarodili ste sa, aby ste naplnili nejaký vopred daný účel. Biologicky vopred daný účel existuje. To áno. Prežiť až po rozmnoženie.

Ale psychologicky je to o niečo zložitejšie.

Zmysel života si musíme vytvárať sami

Na zmysle života je náročné to, že si ho musíme vytvárať sami. Našťastie nám v tom naša myseľ výdatne pomáha. Niektoré mechanizmy som vysvetlil tu a niektoré vysvetľujem v inom článku.

Ak si otázku po zmysle vášho života dávate, tak asi aj hľadáte na ňu odpoveď. Ak hľadáte odpoveď, tak asi nad ňou nielen rozmýšľate, ale prežívate pri nej aj rôzne emócie, vytvárate si nejaké presvedčenia a podľa nich sa snažíte aj rozhodovať a žiť.

Psychologicky je veľmi zaujímavé, že otázka:

  • Prečo žijem? Prečo som na svete?

sa rýchlo premieňa na niečo (našťastie) oveľa praktickejšie:

  • Ako mám žiť? Kam má môj život smerovať? Čo mám po sebe zanechať?

Takže, pre istotu. Nepýtajte sa: Prečo žijem?

Ale skôr: Pre ČO žijem? Pre KOHO žijem?

A hneď potom sa pýtajte: AKO chcem žiť, aby som žil zmysluplne?

Takže na záver tohto esejistického textu aj niekoľko údajov.

Čo ukazujú výskumy o zmysle života?

Peter Ebersole sa vo viacerých štúdiách vypytoval ľudí rôzneho veku na ich zmysel života. A keďže pýtať sa takúto otázku je v podstate ako keby ste sa pýtali na prirodzenosť ľudskej mysle, tak zistil, že v podstate každý človek v každom veku uvádza, že má zmysel života. Nehovoril som? Je to naša prirodzenosť!

A aj keď sa vekom mení, čo dáva ľuďom zmysel, tak všetci uvádzajú ako centrálny zmysel života VZŤAHY 1. Ani toto nie je prekvapenie – lebo okolo vzťahov sa točí celý náš život.

K iným oblastiam, ktoré ľudia vnímajú ako prinášajúce zmysel, si povieme viac v inom článku.

Zmysel života a fyzické zdravie

Iná zaujímavá meta-analýza nám ukazuje aké je prepojenie medzi zmyslom života a fyzickým zdravím. V 66 štúdiách sa vyhodnocovali dáta a skúmalo sa prepojenie fyzického zdravia a prežívaného zmyslu života. A človek by aj povedal, že zmysel života podporuje fyzické zdravie.

Prekvapivo sa však ukazuje, že je iba malé až mierne prepojenie medzi prežívaným zmyslom života a ukazovateľmi zdravia. Čiže, ak žijete zmysluplný život, nemusí to mať až taký vplyv na vaše fyzické zdravie. Prekvapenie!

Čo je zaujímavé – prežívanie zmysluplnosti života však oveľa viac ovplyvňovalo ako sa ľudia cítili zdraví, aj keď objektívne ukazovatele zdravia neboli až také ružové. Keď sa ľudia mali sami ohodnocovať ako sú zdraví, tak sa hodnotili ako zdravší tí, čo aj prežívali viac zmyslu v živote.

A má to logiku – ľudia, čo sa hodnotia ako zdravší mávajú aj viac osobných cieľov, viac si vážia sami seba, oceňujú viac svoj život a vzťahy, ktoré majú.2


Chcel som pôvodne napísať úplne iný článok, ale aj toto ma dosť bavilo. A vzniká z toho séria článkov.

O zmysle života si teda povieme viac ešte v inom článku. V tom nasledujúcom si pozrite ako nás myseľ chráni pred chaosom zložitého sveta.

Koho baví čítať o zmysle života z psychologického pohľadu, tak odporúčam takúto knihu. Je taká psychologická, trochu učebnicová, ale je veľmi hutná.

Odkazy na zdroje:

1 Ebersole, P. (1998): Types and depth of written life meaning. In: P. T. P. Wong, p. s. Fry (Eds.): The Human Quest for Meaning. A Handbook of Psychological Reserarch and Clinical Applications. Mahwah, New Jersey, Lawrence Erlbaum, s. 179-192.

2 Katarzyna Czekierda, Anna Banik, Crystal L. Park & Aleksandra Luszczynska
(2017) Meaning in life and physical health: systematic review and meta-analysis, Health
Psychology Review, 11:4, 387-418, DOI: 10.1080/17437199.2017.1327325

1 názor na “Prečo hľadáme zmysel života a iné drobnosti”

  1. Pingback: Hľadanie zmyslu života zameriava pozornosť ⋆ Psychológia šťastia

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Scroll to Top
%d blogerom sa páči toto: