fbpx

Poriadok v hlave – kniha o všímavosti

poriadok v hlave headspace

Poriadok v hlave by chcel mať každý z nás. Lebo chaos v hlave je nepríjemný, frustrujúci, nedovoľuje nám spať a robí z nás podráždený a nesústredený uzlík nervov. Vlastne, keď nemáme poriadok v hlave, tak sa nedá ani dobre žiť. Vieme s tým niečo urobiť?

(menej ako 9 minút všímavého čítania, 1705 slov)

Žijeme v rýchlej dobe. Rýchly biznis, rýchle správy, rýchlovky v posteli, rýchle rozhodnutia, rýchle odpovede na maily, rýchle prezretie príspevkov na sociálnych sieťach, rýchle spanie, rýchle jedenie, rýchle výmeny názorov, rýchle cestovanie, rýchle čítanie… a rýchle striedanie pozornosti medzi týmito činnosťami.

Náš mozog, telo aj myseľ sa dokážu prispôsobiť aj takémuto šialenstvu. Naučíme sa preskakovať z témy na tému, z mailu na mail, z príspevku na príspevok, z jednej správy na druhú, z raňajok na obed a potom na večeru, zo dňa na deň, z týždňa na týždeň…

Informácie, udalosti, rozhodnutia, pocity, emócie, myšlienky sa hrnú cez nás a čudujeme sa, že nemáme poriadok v hlave ani v živote.

A potom, potom, keď sa chceme zastaviť, tak nám srdce bije, telo je napumpované adrenalínom, a myseľ uháňa ako splašený kôň.

A keď si chceme poriadok v hlave urobiť, tak nemáme kedy a nevieme ako. Naučili sme sa na rýchlosť a nemáme zručnosti na brzdenie, spomalenie, zastavenie, pozastavenie a urobenie poriadku v hlave. A trápi nás to často až tak, že sa nevieme ani sústrediť, ani zaspať.

Ako sa zastaviť a urobiť si poriadok v hlave?

Meditácia a všímavosť je jedným z veľmi dobrých nástrojov, ako prebrať kontrolu nad svojou mysľou. O všímavosti som napísal viacero článkov a komentoval som tiež niekoľko kníh o všímavosti. Na konci textu ich zhrniem.

Tento článok sa venuje veľmi zaujímavej a veľmi múdro, jednoducho a prakticky zameranej knihe o meditácii všímavosti – Ukliďte si v hlavě od Andyho Puddicomba.

New York Times o Puddicombovej snahe spopularizovať cvičenia všímavosti hovorí, že robí pre meditáciu to, čo Jamie Oliver robí pre popularizáciu zdravého jedenia.

Ak si chcete urobiť poriadok v hlave, čo je metafora pre všeličo, tak Andy Puddicombe necháva túto voľbu na vás. Naučí vás základy všímavosti a na čo ju použijete je na vás. Všímavosť je naozaj veľmi univerzálna zručnosť, ktorá nám dokáže pomôcť s viacerými vecami. Ovládať myšlienky pred spaním, kontrolovať výbuchy emócií, zmierňovať stres a mnoho ďalších.

Meditáciu nepoužívajú len budhistickí mnísi, ale aj milióny ľudí, ktorí žijú úplne normálne alebo aj poriadne náročné životy. Ale ani to nie je všetko – meditácia sa dostala aj do americkej armády, do nemocníc, do firiem – s podobnými cieľmi – pomôcť ľuďom ovládať svoje myslenie, prežívanie aj telo. Skrátka, urobiť si poriadok v hlave.

Headspace – všímavosť je priestor v hlave

Andy Puddicombe strávil desaťročie tréningom meditácie v Indii, Nepále, Thajsku, Škótsku, Austrálii aj Rusku. Vtipné na ňom je aj to, že je vyštudovaný cirkusant!

headspace poriadok v hlave andy puddicombe
ANDY PUDDICOMBE, UnSeen Narratives, Ted Salon, Unicorn Theatre, Tooley St. London. 10 May 2012.

V roku 2010 založil firmu Headspace, ktorá má za cieľ popularizovať meditáciu a všímavosť a podporuje to mobilnou aplikáciou so stovkami nahovorených meditačných cvičení a niekoľkými knihami, ktoré napísal Puddicombe.

A kniha Ukliďte si v hlavě je jedna z nich.

Puddicombe hlása, že ak si nájdeme každý deň iba 10 minút času na meditáciu – v sede na zemi alebo na stoličke, poležiačky, za chôdze, za behu, či počas inej činnosti – pri ktorej dokážeme byť všímaví, tak sa dostavia pozitívne výsledky.

Jedným z výsledkov je, že začneme seba a svet vnímať inak. A tak sa vlastne náš svet zmení – ten vonkajší aj ten vnútorný.

Niekoľko zaujímavých postrehov z knihy

Vytvorili sme si závislosť na robení vecí. Potrebujeme byť stále zapojení do činnosti, nedokážeme vypnúť ani keď leňošíme – aj vtedy pozeráme TV alebo do mobilu.

Preskakujeme z jedného rozptýlenia do druhého a tak stále ženieme našu myseľ z jedného nepokoja do druhého. Nestíhame ani stráviť, čo sme vnímali a potom sa nám všetko v hlave nakopí. A niet divu, že potom nemáme poriadok v hlave.

Puddicombe používa niekoľko zaujímavých metafor na vysvetlenie procesu všímavej meditácie. Cesta plná áut je jednou z nich.

Naša myseľ je ako diaľnica plná áut. Non-stop po nej idú kolóny kamiónov, malých aj veľkých áut, predbiehajú sa, preraďujú z jedného pruhu do druhého. To sú naše myšlienky. Ani jedno auto sami neriadime. Chceme, ale neriadime. Autá prichádzajú na diaľnicu svojvoľne a my sa nimi nechávame strhnúť, naskočíme na autobus, preskakujeme od volantu k volantu, ale všetky vozidlá si aj tak idú viac menej svojím tempom, majú svoju farbu a odbočia, kde sa im chce.

A potom sme k vlastným myšlienkam ako dedinský pes, čo naháňa a vyštekáva na každé auto na ulici. (Toto som si už vymyslel ja!) A tak nemáme pokoja ako tie psy. Obťažujú nás vlastné myšlienky. Lenže, tie mozog produkuje tak, či onak. To je jeho prirodzenosť.

A meditácia všímavosti je mentálna schopnosť sadnúť si na kopec s výhľadom na tú diaľnicu a celú premávku pokojne pozorovať.

Tento prístup je nielen osvedčený, ale vychádza aj z reality tisícov rokov praxe miliónov ľudí cvičiacich všímavosť. Keď sa naučíme pozorovať našu myseľ, tak budeme pokojnejší. Nejde o to vypnúť myslenie, cítenie, obrazy, ani emócie.

Ani to nejde, ani to nie je prirodzené, ani to nie je zdravé. Tak, ako o tom hovorí Eckhart Tolle, je v podstate psychologický a neurologický nezmysel. O Tollem som si povedal svoje v článku, ktorý vidíte.

Ani negatívne ani pozitívne emócie nie sú zlé. Rovnako nie sú zlé ani pozitívne ani negatívne myšlienky. A preto nie je dôvod snažiť sa ich necítiť alebo sa snažiť nemyslieť. Zlé je, keď emóciám a myšlienkam podľahneme alebo keď ich potláčame.

Ale poriadok v hlave si urobíme, keď ich vieme pozorovať, dokážeme ich nechať plynúť bez toho, aby nás pohltili alebo keď ich dokážeme tvorivo využiť. Je na nás, čo s nimi spravíme.

A všímavosť nás učí ako s myšlienkami narábať. Ako nad nimi prebrať kontrolu nekontrolovaním (aký oxymoron!). A prvý krok je nenechať sa vtiahnuť, ale všímavo pozorovať.

Naša myseľ je ako obloha plná oblakov, ktoré sa po nej ženú. Ale stačí vyletieť nad oblaky a tam je vždy obloha modrá. A vyletieť nad oblaky nám pomáha meditácia všímavosti. Oblaky tak zhora dobre vidíme, ale nie sme nimi ovplyvňovaní aj keby v nich bola búrka. Sme nad ňou.

Zaujímavý je pre mňa príbeh zo strany 65. Jeho pointou je, že keď začnete meditovať, tak zistíte, že emócie v tele nenájdete. Nedokážete lokalizovať, kde je ten smútok, kde je ten hnev, kde je to sklamanie. Je to tiež ilúzia.

Aj toto protirečí presvedčeniam hnutia pozitívneho myslenia a New Age o tom, že každá emócia sa odzrkadľuje v konkrétnych orgánoch, ktoré môžete cez pozitívne emócie a myslenie uzdravovať a negatívnym myslením si spôsobíte ich ochorenie. Je to len rozprávková ilúzia. Ilúzia o tom, že vedomou mysľou dokážeme vládnuť takto konkrétne nad našim telom.

Ale idem späť ku knihe.

Čo môžete od všímavosti čakať

Andy Puddicombe hovorí, že ak od meditácie všímavosti čakáte osvietenie, zážitok, oddych, odmenu, dokonca pokrok, či nejaký výsledok, tak nedokážete meditovať a to, čo meditácia naozaj ponúka, vám bude unikať. Zameranie na budúcnosť je v protiklade s bytím v prítomnosti, teda všímavosťou.

Ešte extrémnejšie povedané Puddicombovými slovami:

Ak si myslíte, že keď ste pozorovali jeden váš nádych, tak ich už poznáte všetky, tak nemeditujete.

Pomôckou pri meditácii môže byť, že si vyberiete tzv. predmet meditácie. Zamerajte svoju pozornosť na jeden podnet – zvuk, vec, slovo v hlave – a tak sa počas toho ako ste pohrúžení do “zameriavania pozornosti” myseľ upokojí. Je to, ako keď sa ponoríte do činnosti a prežívate flow.

Stanete sa tou činnosťou, stanete sa svojou pozornosťou.

Nevšímavosť voči vlastnému životu

Opakom všímavosti je, keď fungujeme automaticky, bez náhľadu na to, čo robíme. Je to akoby sme išli tisíci raz po našej starej známej ulici a nevšimli si, že je tam nová diera. Padneme do nej. Tak často padneme aj do našich myšlienok, pocitov, emócií. Stane sa nám to vtedy, keď si nebudeme udržiavať nadhľad.

V jednom príbehu v knihe (strana 119), bol muž, čo chcel mať poriadok v hlave a teda byť viac všímavý, a ten si po prvom cvičení všímavej chôdze uveličený a zároveň zhrozený uvedomil:

Kde som to ja vlastne po celý život bol?

A tomuto sa asi chceme vyhnúť všetci – premrhať vlastný život tým, že sme ním automaticky preleteli bez nadhľadu, vhľadu, či pokoja v duši a poriadku v hlave.

Koho myšlienky máte vo svojej hlave?

Je vzácnosť, keď naše telo a myseľ robia spolu to isté:

  • Jete, keď jete?
  • Šoférujete, keď šoférujete?
  • Počúvate, keď počúvate?
  • Čítate, keď čítate?

Alebo popri tom všetkom myslíte na tisíc iných vecí?

A často to nie sú ani naše vlastné myšlienky. Nie sú to myšlienky, čo sme si my sami vymysleli, ale to len ten mozog, čo máme v našej hlave nám do nášho vedomia produkuje, čo sa mu len chce. A potom niet divu, že máme v hlave chaos a nie poriadok.

A len pre istotu – poriadok v hlave neznamená, že máme všetko usporiadané, že máme vo všetkom jasno, že sme totálne štruktúrovaní a usporiadaní. Možno trocha viac. Ale podstatou je, že máme nadhľad.

Nadhľad je začiatok vhľadu.

Aleš b. 🙂

A riešenie? Trénovať všímavosť, byť viac všímaví.

Takže na záver – ako hovorí Puddicombe: Ľahnúť si spať a mať veľa myšlienok je ako každý začiatok meditácie.

Tak vidíte? Už cvičíte! Ale treba ešte nejakým spôsobom pokračovať aspoň 10 minút. Najlepšie každý deň.

A na to je v tejto knihe aj na headspace.com dostatok cvičení.

Alebo si aspoň si z času načas prečítajte nejakú múdru knihu. Odporúčam o všímavosti. Napríklad ešte aj od týchto troch majstrov.

A koho zaujíma ešte viac, tak nájde aj viacero prepojení medzi všímavosťou a vďačnosťou v mojom novom online Kurze vďačnosti. Pretože aj vďačnosť pomáha urobiť poriadok v hlave, vo vzťahoch, v práci a v živote.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Scroll to Top
%d blogerom sa páči toto: