fbpx

Šťastný ako dalajláma – dá sa to?

dá sa byť šťastný ako dalajláma

Dá sa byť šťastný ako dalajláma alebo to dokáže iba on? Našťastie sa dalajláma rád rozpráva so zvedavými novinármi, vedcami, psychológmi aj psychiatrami. Tak sa môžeme dozviedieť viac o tom, čo si myslí dalajláma o tom ako žiť dobrý život.

Prečítal som za vás viacero kníh, v ktorých sa dalajláma vyjadruje k tomu, ako byť šťastnejší. On sám tieto knihy nepísal. Sú výsledkami rozhovorov iných s ním.

(1393 slov, do 7 minút „lámovského“ čítania)

Hneď na začiatku priznávam, že budem vychádzať najmä z poslednej menovanej knihy (Cesta ke štěstí), lebo tú som čerstvo dočítal.

Na druhej strane, vo všetkých knihách sa objavujú rovnaké témy, takže ich nájdete spoločne aj v tomto článku.

Základom dalajlámovho prístupu ku šťastiu je niekoľko základných presvedčení:

  • Pravým cieľom ľudského života je hľadanie šťastia.
  • Základom šťastia je tréning mysle, ducha, ktorý umožňuje nastolenie vnútornej disciplíny.
  • Vnútornú disciplínu vieme budovať eliminovaním mentálnych stavov vedúcich k utrpeniu a rozvíjaním mentálnych stavov vedúcich ku šťastiu. To je cesta ku šťastiu.
dá sa byť šťastný ako dalajláma

Iba niekoľko komentárov k týmto presvedčeniam.

  • Cieľom života nie je NÁJSŤ, ale HĽADAŤ.
  • Hľadanie je TRÉNING.
  • Cieľom tréningu je vnútorná DISCIPLÍNA MYSLE.

Dá sa byť šťastný ako dalajláma?

Myslím, že si málokto z „hľadačov šťastia“ uvedomuje, že vytváranie šťastného života je väčšinu času drina. Správne rozhodnutia, výcvik, rutina na celý život.

Je to ako so športovcami. Keď vidíme u atlétov ako prebiehajú prví cez cieľ, tak sa tešíme z ich víťazstva a obdivujeme ich výkon, túžime po ich sláve a chceli by sme tiež stáť na stupienku víťazov. A nevidíme ich každo-denné skoré ranné vstávanie, diétnu stravu, striedmosť v živote, bolesť svalov… skrátka tréning, disciplínu, námahu, sústredenie, držanie sa princípov a cieľov…

To isté platí pre happytariána – nezameriava sa na konečný cieľ (kedy už budem konečne šťastný?), ale na priebežný spôsob života dodržiavajúci princípy a návyky, ktoré šťastie vytvárajú, udržujú a budujú.

A to je práve to – keď sa aj na tréning pozeráte ako na niečo zmysluplné v každom okamihu, tak aj to prináša hlboké potešenie. A šťastie potom plynie v priamom prenose.

Ak však počas „tréningu šťastia“ pozeráte iba dopredu a túžite už po výsledku, tak sa vytratí aj radosť z meditácie, pôžitku, učenia, pohybu, disciplíny…

Ale vrátim sa k niekoľkým veciam, ktoré hovorí dalajláma.

Srdečnosť a súcit

Základom človeka sú dve veci:

  1. človek je myseľ aj telo,
  2. a to čo, človeka trápi alebo teší, je vzťah našej mysle a tela k sebe a k druhým (k svetu).
  3. Náš vzťah určuje ako sa máme.

A jednou z dobrých možností ako sa vzťahovať je srdečnosť (láskavosť) a súcit (spolucítenie, spolupatričnosť, ochota pomôcť a podporiť).

Mnoho výskumov ukazuje jedným smerom. Keď sme k druhým ľuďom srdeční a cítime s nimi súcit, keď prežívajú ťažké chvíle, tak to robí šťastnejšími nielen ich, ale aj nás.

Základom nášho šťastia nie je individualizmus, sebastrednosť, sebaláska, ale zameranie sa na druhých. Nie sme sami strojcami svojho šťastia, ale vytvárame seba tým ako sa vzťahujeme k druhým.

Ľudia spoločenskejší, dobroprajnejší, otvorenejší voči druhým, srdečnejší v interakcii a súcitnejší voči utrpeniu druhých – sú vďaka tomu šťastnejší. Ochota zbližovať sa, byť otvorení, zdieľať svoje vnútorné svety so svetmi druhých vedie k vytváraniu blízkych vzťahov.

A mať sieť blízkych vzťahov vedie k tomu, že sme potom nielen šťastnejší, ale aj odolnejší voči náročným životným situáciám a stresu. Blízki ľudia sú pripravení nám pomôcť a toto nám dodáva pocit bezpečia aj v časoch, kedy sme v pohode.

Neprajnosť a porovnávanie

Naopak – uzavretosť, ľahostajnosť voči druhým, nezáujem o druhých, ich radosti, záujmy a problémy vedie ignoranta do pekla osamelosti a utrpenia.

Opakom srdečnosti je chlad a nezáujem. Opakom dobroprajnosti je závisť a porovnávanie sa. Takéto porovnávanie spôsobuje, že druhým závidíme a to, čo už sami máme (alebo akí sme) nás prestáva uspokojovať. Šťastie prichádza s tým, že sme spokojní s tým, čo máme. To neznamená pasivitu, odovzdanosť a stratu cieľov. Vôbec nie – len nie sme hnaní chamtivosťou a porovnávaním sa s druhými.

Keď sa konfrontujeme s predstavami typu: Som rád, že nie som…, a predstavíme si ľudí zranených, chorých, bez strechy nad hlavou – a cítime s nimi súcit, tak si uvedomujeme aké máme šťastie, že sa máme tak dobre ako sa máme. Táto technika je jedným zo základných spôsobov ako v sebe budovať viac vďačnosti za život, ktorý žijeme.

Keď sa však riadime návodmi, ktorými nás masíruje motivačná literatúra, čiže si máme vizualizovať naše ciele, úspechy a túžby: Prial by som si… a predstavujeme si lepší život, viac majetku, viac slávy, viac schopností, tak sme potom tvrdo konfrontovaní so svojou „obyčajnejšou“ realitou. Výsledkom je, že sa budeme cítiť nešťastnejší.

Pretváranie utrpenia

Dá sa byť šťastný ako dalajláma, keď venujeme toľko času meditácii a práce s mysľou ako on. A to nedá nikto z nás. Ale o to ani nejde.

Aj dalajláma hovorí o tom, že ľudia majú predstavu, že on je neustále v pohode – nevedia si však predstaviť, aké je to náročné mať desiatky stretnutí denne, stále cestovať na konferencie, semináre, prednášky po celom svete, bývať v hoteloch… A byť v exile (ušiel pred Číňanmi z Tibetu do Indie) bez možnosti vrátiť sa domov.

Utrpenie, náročné situácie, záťaž, stres aj konflikty – zažíva každý z nás. Ako si zavtipkoval dalajláma:

Od narodenia je život plný utrpenia.
Nemali by sme gratulovať k narodeninám:
Šťastné narodeniny!
Ale: Šťastné utrpeniny!

Zbytočne sa snažíme utrpeniu, prekážkam, nepríjemnostiam, konfliktom a stresu vyhýbať. Takéto vyhýbanie sa alebo ignorovanie negatívneho vedie naopak k tomu, že keď nás nešťastie naozaj postretne, tak nebudeme pripravení.

Vedieť konštruktívne spracovať naše negatívne reakcie a emócie na to, čomu čelíme je jednou polovicou na ceste ku šťastiu.

Trénovať svoju myseľ meditáciou je to, čo robí dalajláma. A potom v každodennom kontakte s inými ľuďmi si naučené trénuje znova a znova.

Pre mňa bolo zaujímavým uvedomením si, že mnohé dalajlámove príklady meditácií sú vlastne riadené vizualizácie, ktoré pomáhajú vyvolávať emócie a pridať k nim pomáhajúce presvedčenia. A potom sa s nimi učíme pracovať podľa inštrukcií v danej meditácii.

Pozitívne a negatívne emócie

Zaujímavé je, že dalajláma hovorí o negatívnych emóciách ako o deštruktívnych. Oveľa ťažšie sa v jeho vyjadreniach hľadá, že aj negatívne emócie majú svoju dôležitú úlohu.

V princípe dalajláma hovorí, že ovládanie mysle je ovládanie myšlienok a ovládanie emócií. Nie ich potláčanie, ale láskavé prijímanie, zvedavé pozorovanie. A potom s nimi dokážeme ďalej slobodnejšie a najmä konštruktívnejšie pracovať.

O emóciách sa dá veľa dočítať práve v knihe Destruktívní emoce, kde dalajláma vedie rozhovory s Danielom Golemanom a ďalšími vedcami, ktorí sa emóciám venujú. Ale v podstate v každej svojej knihe sa dalajláma vyjadruje k emóciám a k tomu ako s nimi pracovať.

Racionalita dalajlámu

Najviac mi je však na dalajlámovi sympatické nasledovné – často hovorí, aby sme boli rozumní, racionálni.

Dalajláma hovorí – ak chceme byť šťastní, tak by sme mali rozumieť tomu, čo nás robí šťastnými. Najmä z dlhodobého hľadiska. A potom by sme mali vytrvalo trénovať svoju myseľ. Aby sme vedeli zvládať negatívne stavy mysle, ktoré sa často vytvárajú ako reakcia na okolité udalosti. A aby sme vedeli vytrvalo kultivovať pozitívne stavy mysle, ktoré nás nielen robia šťastnejšími, ale pomáhajú nám pri zvládaní nárokov života.

Určite sa dá byť šťastný ako dalajláma, možno nie tak ako on, ale o niečo viac ako sme teraz. Ale on sa na tom len smeje. Keď ho ako 6-ročného chlapca vybrali ako vyvoleného, ničomu nerozumel a veľa si v kláštore poplakal a pofrflal. A až ako dospievajúci začal rozumieť tomu, prečo tak tvrdo pracuje, medituje a študuje.

Našťastie nikto z nás nereprezentuje pred celým svetom Tibet, nemusíme žiť v exile, nemusíme bojovať s Čínou, takže náš život je v mnohom oveľa ľahší ako je život dalajlámu.

Nevieme ako je ťažké byť dalajlámom, rovnako ako nevieme ako veľmi je šťastný.

Vieme však posúdiť naše vlastné životy a vieme začať od seba.

Nemá zmysel porovnávať sa dalajlámom, ale má zmysel prijať filozofiu, že šťastnými sa stávame v celoživotnom procese práce na sebe.

Ani dalajláma nie je šťastný ako dalajláma. Určite nie je šťastný takým spôsobom, aká je naša predstava o ňom.

A dôležitá pointa na záver:

Neberte sa vážne.
Tak, ako sa neberie vážne ani dalajláma.

blank

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Scroll to Top