Meditácie o hríboch a mysli sa mi postupne v hlave objavovali počas toho ako som toto leto (2020) chodil po lese a hľadal hríby. Prirodzene. Vyplýva to z názvu. Meditácie… naozaj vznikli počas toho, ako som snoril po kopci, chodil prikrčený a sústredený pomedzi stromy. Vtedy mi po rozume chodili asociácie medzi prírodou, životom a šťastím. A tak som si ich v priebehu niekoľkých mesiacov a počas chôdze po mäkkom machu formuloval v hlave do krátkych zamyslení (meditácií). A potom, hneď ako som manželke vyložil na stôl hríby na pokrájanie a sušenie, som si ich zapísal.

Huby sú fascinujúce. Uznajte. Aj toto je jedna taká dlhšia meditácia, ktorou vás chcem pre huby nadchnúť.

Zábavné aj morbídne fakty o hubách

• Huby sú tu odjakživa. Najprv bolo svetlo, potom zem a potom huby. Huby sú tu od počiatku života na tejto planéte a sú tu dodnes.
• Huby sú iste jedným z najúspešnejších živočíšnych druhov (ríš). Sú tu asi 1,5 miliardy rokov, tvoria najväčšie žijúce organizmy a majú najväčší počet druhov (asi od 2 – 4 miliónov). Je ich toľko, že po mene poznáme asi len 120.000 z nich!
• Huby nájdete na hocijakom mieste planéty – lietajú vzduchom, žijú v podzemí aj na povrchu všetkého živého a neživého, plávajú pod vodou, dýchame ich, máme ich na tele aj v tele. Sú všade – len niekde odložíte jablko a hneď ho začnú požierať huby.
• Huby za milióny rokov vytvorili zo skál zeminu, z ktorej rastú rastliny a boli kľúčové pri vytváraní dýchateľnej atmosféry našej planéty.
• Žijú v symbióze so stromami a pomáhajú im medzi sebou komunikovať. Vďaka podhubiu si stromy vedia rozoznať príbuzných (!), oznamovať si poplašné správy, či posielať živiny v zlých časoch.
• Jedno priemerné podhubie (mycélium) má viac neurónových prepojení ako náš mozog a aj komunikuje podobným spôsobom (elektrickými impulzami).
• Huby sú formou života bližšie živočíchom ako rastlinám. Potrebujú totiž na prežitie získavať živiny v symbióze s rastlinami, podobne ako človek alebo bylinožravce.
• Vďaka hubám (plesniam) máme množstvo skvelých potravín – jogurty, mlieko, syry, chlieb (kváskovanie), rôzne druhy alkoholu, sójové výrobky…
• A existujú aj veselé huby, ktoré keď skonzumujete v správnom dávkovaní, tak môžete mať „spirituálne zážitky“ a môžete byť o kúsok šťastnejší. Pozdravujem Lysohlávky (psilocybin).
• Aj množstvo liekov máme vďaka hubám – penicilín, mnohé antibiotiká, ktoré zaberajú na bakteriálne ochorenia, či pomáhajú pri hojení rán a zvládaní rakoviny.

Ešte trocha

• Huby rozkladajú všetko, k čomu sa dostanú a tak nám pomáhajú rozkladať bioodpad, ale sú užitočné aj ako pesticídy, lebo napadajú aj mravce, kobylky, termity… A rozložia aj človeka po uložení do zeme – inak by sme sa o mŕtvoly všetkých živých bytostí potkýnali.
• A keď som už v tej morbídnej časti, tak hubárska verzia slávnej biblickej vety by mohla znieť asi takto: Na počiatku si bol bunkou a nakoniec sa na zem obrátiš – vďaka hubám.
• Húb môžete zjesť koľko len chcete, ale nakoniec aj tak huby zjedia vás.
• Zo všetkých miliónov druhov húb má asi len 20.000 druhov plodnice – to sú tie časti húb, čo vylezú spod zeme, aby vypustili výtrusy. A to zaujíma hubárov. Kuknite nižšie super video ako lezú zo zeme.
• Na Slovensku je podľa odborných informácií známych viac ako 5.000 druhov húb s plodnicami a z nich je 300 až 400 jedlých.
• Keď uvidíte jablko alebo rajčinu, tak hneď na nich vidíte, či sú ešte nezrelé alebo pripravené na zjedenie. Keď však nájdete hubu, tak vždy čelíte dileme všežravca – môžem ju zjesť alebo umriem v bolestiach? Huby vás aj takto prinútia premýšľať o živote a smrti.
• Huby sú celkovo veľmi inšpiratívne. A konkrétne niektoré druhy, hríby ako dubáky, brezáky, modráky a spol. ma pri ich hľadaní inšpirovali k tomuto článku, meditáciám a novej knihe Meditácie o hríboch a mysli.

---

Cestičky lesom, cestičky mysľou

Som vášnivý hubár. Nie preto, že by som bol mykologický znalec. Ale preto, že rád premýšľam. A to mi na hubách ide celkom dobre. Zbierka Meditácie o hríboch… je toho výsledkom.

Zbieranie húb má veľa ozdravných aspektov. Napríklad:

Chôdza po lese je skvelým liekom pre spomalenie rozbehnutej mysle.

Po lese sa chodí, niekedy len pre radosť, inokedy za nejakým cieľom. Niekedy ide o to prejsť nejakú trasu, inokedy si užiť výhľad (turistika). A niekedy v lese len hľadáme hríby. Tie sú zároveň cieľom, nachodíme sa pri tom a aj myseľ si ide sama svojimi vlastnými cestičkami.

Záleží, aké cestičky máte
vo svojej mysli vychodené,
lebo takými sa vaša myseľ pustí,
keď jej dáte voľnosť.

Ja chodím po lese cestičkami vychodenými srnami, danielmi a diviakmi. A keď sa ich držím, tak nájdem hríby.

Kde hľadať hríby a kde myšlienky

Ja mám v mysli vychodené cestičky, po ktorých keď sa vydám, tak filozofujem, všeličo zaujímavé mi napadne a mám z toho aj potešenie.

Mám v hlave také rozjímacie cestičky.

Nad naším domom máme na prudkom kopci dubový les, ktorý vyrastá z machového koberca. Keď po ňom chodím, a môžem ísť aj naboso, tak po tomto krivom, ale mäkkom teréne musím pozerať pod nohy. Inak by som krivo šliapol a spadol.

Zažil som raz jedného starého pána, ktorý sa takto zgúľal niekoľko metrov (nič sa mu našťastie nestalo) a potom som mu pol hodinu pomáhal nájsť okuliare. Našli sme ich. Vôbec neboli poškodené (to ten mach), ale odleteli mu asi 5 metrov iným smerom ako dopadol on.

Ale to som odbočil.

Odbočovanie od hlavnej myšlienky, je prirodzenou funkciou mysle. Sme asociačné tvory a ku všetkému, čo nám napadá, máme pripojené ďalšie myšlienky, obrazy, spomienky, emócie, zmyslové vnemy, presvedčenia, hodnotenia…

Nesústredenosť mysle je jeden
z nepríjemných zlodejov šťastia.

Je vlastne zázrak, že vôbec vieme na niekoľko sekúnd, či dokonca minút udržať našu myseľ sústredenú na to, čo sami chceme. To je jedna z najkrajších vecí, ktorú nám umožňuje naše vedomie – keď si uvedomujeme, kam zameriavame našu myseľ, tak s ňou vieme aktívne pracovať. A to je jeden z princípov budhistickej meditácie.

Sústredenie sa trénuje veľmi rôznorodými spôsobmi:

• aktívnym pohybom, vyžadujúcim sústredenie na pohyb (chodenie po ťažkom teréne, ale aj tanec, či spev),
• všímavosťou (mindfulness), napríklad vnímaním zmyslových vnemov (vône, šumu listov…)
• hľadaním presných tvarov a farieb (hríby), ale aj lúštením krížoviek, sudoku, či omalovániek,
• rozjímaním, čiže sústredeným myslením
• a mnohými ďalšími spôsobmi.

Schopnosť sústrediť sa prináša nielen možnosť učiť sa a podávať výkony, ale zvyšuje aj mieru nášho šťastia.

Meditácie o hríboch a mysli… sú vlastne výsledkom sústredenia sa počas hubárenia. Hľadanie hríbov je jednou z činností, ktorá dokáže myseľ zamestnať tak, že sa plne sústredí. Výsledkom je nielen to, že si všeličo premyslíme (keď chceme), ale aj že sa lepšie cítime.

Keď sa nám darí sústrediť, tak dokážeme aj rozjímať, filozofovať, písať (rozmýšľať) a naozaj kvalitne diskutovať v srdečnom dialógu (budovať dobré vzťahy).

Meditácie o hríboch a mysli

V našich krajoch je viac hríbov ako pôvodných slovenských meditácií a tak som sa to pokúsil trochu vyrovnať.

Pred nedávnom som čítal milú knihu Chodím a medituji od najslávnejšieho vietnamského budhistického mnícha Thich Nhat Hanh-a (čítaj Tiknatan) a napadlo mi urobiť niečo podobné.

Teda, chodiť som už vedel aj predtým a meditovať v lotosovom sede neviem doteraz. Ale vytvoril som si takú našskú verziu meditovania.

Voľakedy sa tomu hovorilo rozjímanie – také voľné premietanie (rozmýšľanie) o námetoch, ktoré sa v hlave spontánne objavujú. Rozjímanie je niečo ako amatérske filozofovanie.

A keď to vezmem tak, že amateur znamená milovník, tak takýto prístup – milovnícky – k filozofovaniu, k životu, k prírode a ku šťastiu – je mi blízky.

Kniha Meditácie o hríboch a mysli, o pohybe a rozjímaní obsahuje 27 takýchto meditácií:

• o živote,
• prírode,
• o tom ako náš život a príroda sú prepojené
• a v mnohom si podobné.

Meditácie o hríboch a mysli…

vás prevedú krátkymi zamysleniami a pokračovanie rozjímania je už na vás. Nechajte sa inšpirovať.

A na záver upozornenie:

Len pre istotu – nečítajte počas chôdze. 🙂

A skoro som zabudol! Ako darček, že si chodíte čítať môj blog o šťastí si knihu môžete stiahnuť a prečítať.