Ivan Lendl vs. John McEnroe

Žiarivým príkladom je jeden z najúspešnejších tenistov sveta John McEnroe. Bol veľmi známy nielen tenisom, ale aj tým, ako sa neustále rozčuľoval počas zápasov, hádal sa s rozhodcami a obviňoval všetkých okolo seba zo svojich neúspechov. Stačila loptička tesne za čiarou, neskoro chodiaci diváci a bol schopný prerušiť zápas a hádzať raketu o zem. Aj najmenšie vyrušenia ničili jeho sústredenie a motiváciu. Takto sa typicky prejavuje pevné nastavenie mysle. Ale o tom si povieme neskôr.

Protikladom k McEnroeovi bol priemerne nadaný, ale mimoriadne pracovitý československý tenista Ivan Lendl, ktorý bol jedným z najväčších rivalov McEnroea. Lendl mal rastové nastavenie mysle a jeho motiváciu zlepšovať sa prejavoval tak, že hľadal nové prístupy k zvyšovaniu svojho výkonu – cez špeciálne stravovanie, posilňovanie aj ranné aeróbne cvičenia. A okrem toho, na rozdiel od McEnroea, si svoj úspech na kurtoch sústredene vydrel.

Napriek zjavnému rozdielu v talente, sa Lendl vo viacerých rebríčkoch najlepších tenistov sveta objavuje nad McEnroeom. Stretli sa na kurte vo vzájomných zápasoch 36x a Lendl nad McEnroeom 21x zvíťazil.

Prečo si „usilovní“ vyberajú ťažšie úlohy?

Vráťme sa však späť ku piatakom, ktorí sú ilustráciou toho, ako rozdielne spôsoby oceňovania za výkon ovplyvňujú seba-obraz a tým aj motiváciu k učeniu a usilovnosti.

Deti chválené za to, čo do práce na úlohe vložili, si prekvapivo v porovnaní s „talentovanými“ oveľa častejšie vyberajú ťažšie úlohy. Majú totiž inú motiváciu a iný seba-obraz.

Porovnajme si prežívanie a seba-obraz oboch typov ľudí.

Pevné nastavenie mysle – dôsledky na motiváciu a seba-obraz

Deti aj dospelí s pevným nastavením mysle:

• Ich seba-obraz je, že sú už hotoví ľudia – talentovaní, geniálni, nadaní, šikovní.
• Úspech pokladajú za dôkaz ich talentu, ale neúspech za dôkaz, že ho nemajú.
• Preto prežívajú viac stresu a strachu z výkonu a viac neistoty a pochybností zo seba a svojich schopností.
• O svojich úspechoch oveľa častejšie klamú, aby vyzerali pred sebou aj pred druhými dobre.
• Majú oveľa silnejšiu tendenciu podliehať stereotypom. Napríklad „dievčatá nemajú dobrú hlavu na fyziku.“
• Keď im dáte pozitívnu nálepku „aký si ty obchodnícky talent“, tak sa boja, že o ňu prídu.
• Keď im dáte negatívnu nálepku „s teba obchodník nikdy nebude“, tak ju rýchlejšie prijmú – trápia sa však v oboch prípadoch.
• Veria, že talent sa prejavuje tak, že robíte veci ľavou zadnou. Bez snahy a námahy. Ten, kto sa nadrie, predsa nie je talentovaný, ale priemerný. Pevné nastavenie mysle talent a snahu vzájomne vylučujú.
• Preferujú činnosti, ktoré zvládajú s ľahkosťou, ale preto sa pri činnostiach oveľa rýchlejšie začnú nudiť.
• Majú tendenciu sa vyhýbať nielen neúspechu, ale aj kritike, ktorá by poukázala na to, že nie sú dokonalí.
• Neúspech vnímajú ako zlyhanie. Nie ako dočasnú vec alebo spätnú väzbu na to, čo môžu vylepšiť.
• Ich seba-obraz je veľmi krehký a sebavedomie ľahko narušiteľné.

Rastové nastavenie mysle – dôsledky na motiváciu a seba-obraz

Deti aj dospelí s rastovým nastavením mysle:

• Pokladajú úspech aj neúspech za zaujímavé dobrodružstvo učenia sa a rozvíjania sa.
• Za úspech nepokladajú výsledok, ale snahu a námahu, ktorá viedla k výkonu.
• Ocenenie aj kritika ich zaujíma. Chcú vedieť, čo urobili dobre aj zle, lebo je to príležitosť pre zlepšovanie sa.
• Neúspech je pre nich spätná väzba, čo by mohli zlepšiť, ale nie zlyhanie. Ako hovorí v reklame a v knihe Nastavenie mysle Michael Jordan: „Nedal som 9.000 košov a prehral som 300 zápasov. 26x mi dali hodiť víťazný kôš a ja som netrafil. Prehrával som znova a znova. A preto som úspešný.“ Takže, čo myslíte, čo z Jordana spravilo hviezdu? Talent alebo tréning?
• Rastové nastavenie mysle vás zameriava na proces, ako niečo dosiahnuť – nie na výsledok. Neriešite, či uspejete, ale ako budete robiť veci, v ktorých sa zlepšujete práve ich robením. Deti vo výskume na otázku prečo si vyberali ťažšie úlohy odpovedali: Lebo som zvedavý, čo v nich je. Teším sa na to, čo sa naučím.
• Takíto ľudia sa chcú zlepšovať, nie už byť majstrami.
• Vedia, že: „Čo do toho dám, to z toho dostanem.“
• Prežívajú viac radosti a vzrušenia pri podávaní výkonu a prežívajú viac pokoja a sebaistoty, že majú svoj výkon pod kontrolou.
• Seba-obraz ľudí s rastovým nastavením mysle je odolnejší voči zlyhaniam aj nepríjemnej kritike.
• Sebavedomie týchto ľudí nie je postavené na tom, čo si o nich myslia iní, ale na tom, čo všetko dokážu robiť.

Nejde iba o školákov, na pochvaly reagujeme všetci

Je jedno, či robíte úlohy z matematiky, inteligenčný test, či skladáte puzzle, hráte akýkoľvek šport alebo sa chcete učiť cudzí jazyk. Carol Dweck po prvom výskume overovala aj iné činnosti a pochvala mala rovnaký vplyv na motiváciu.

Je jedno, či ste školák a učíte sa hrať na klavír, čítať, písať alebo strieľať z luku alebo ste dospelý obchodník, športovec, vedec, spisovateľ alebo podnikateľ. Carol Dweck skúmala deti aj dospelých a pochvala účinkovala na motiváciu nezávisle od veku.

Je jedno, či ste Američan, Číňan alebo Slovák. Carol Dweck skúmala viaceré kultúry a až na menšie odchýlky pochvala zaberala na motiváciu všetkých.

Sme ľudia a na niektoré veci reagujeme podobne.

A nielen to – keď opakovane a dlhodobo dostávate istý typ oceňovania, tak si na neho zvyknete. A dokonca aj keď vám pochvala „Aký si ty šikovný a talentovaný!“ neprospieva, tak takýto spôsob oceňovania budete chcieť počuť. Výskumy Carol Dweck ukázali, že ľudia zvyknutí na chválenie ich talentu, reagujú na takéto ocenenia so zvýšeným záujmom. Ale keď ich pochválite za snahu a za to, čo urobili, tak o takýto druh pochvaly záujem nemajú. Už si zvykli na „lichotenie“. To na ľudí s pevným nastavením mysle funguje viac ako ozajstná a presná spätná väzba.

Ľudia s rastovým nastavením mysle zase reagujú pozitívnejšie na nové informácie, a na to, čo môžu robiť pre to, aby sa rozvíjali a učili. Tiež si zvykli.

To, že sa niekto naučil na istý spôsob oceňovania a že na neho reaguje pozitívnejšie nie je iba domnienka – Carol Dweck to v laboratóriu na Kolumbijskej univerzite merala priamo v mozgu ľudí s pevným aj rastovým nastavením mysle.

Dá sa to naučiť aj odučiť

Mohlo by to vyzerať beznádejne, že budeme musieť ľudí zvyknutých na „lichotenie“ a obdivovanie ich talentu stále takto chváliť a pritom trpieť ich neochotu ísť do nových vecí, skúšať ťažšie úlohy a iné dôležité veci, ktoré potrebujeme od detí v škole a od zamestnancov v práci.

Ale nič nie je stratené. Tak ako sa v priebehu života naučíme jedno alebo druhé nastavenie mysle, tak sa ho vieme aj preučiť. Carol Dweck vo svojich výskumoch opakovane potvrdzovala, že ak po nejakú dobu chválime rastovým spôsobom, tak aj ľudia s pevným nastavením mysle začnú meniť svoj seba-obraz a získavať motiváciu rozvíjať sa.

A nielen to – ukazuje sa, že nie sme iba jeden typ alebo druhý typ. Máme tieto dve nastavenia mysle roztriedené napríklad podľa oblastí – môžete mať rastové nastavenie mysle skoro vo všetkom, ale napríklad v matike si stále budete myslieť, že ste skrátka bez talentu (teda pevné nastavenie mysle). Nevadí, len je dobré to o sebe vedieť. Lebo, ak sa budete niekedy chcieť alebo musieť pustiť do matiky, je lepšie pracovať na svojom presvedčení, že aj „bez talentu“ sa budete cvikom v matike zlepšovať. Nevyhnutne.

Rastová pochvala

Nie je také jednoduché dávať správne pochvaly. Aby sme vychvaľovali svoje dieťa, kolegu, kamaráta, či partnera akí sú šikovní, na to netreba nič, len pozitívne naladenie a preberanie nevhodných vzorov z amerických filmov. 🙂

Keď však chceme chváliť, aby sme niekoho motivovali, učili a rozvíjali, tak sa musíme trocha viac zamyslieť.

Aby sme vedeli oceniť
schopnosti druhého,
potrebujeme sa naučiť vidieť,
čo druhý človek vložil do svojej práce.

A dobrý manažér, učiteľ, rodič, tréner, kouč… snáď trocha rozumie tomu, čo chce rozvíjať, vie vypozorovať vo výkone druhého aj jeho vklad a vie ho teda aj podľa vyššie uvedených pravidiel sformulovať do pochvaly, ktorá učí a motivuje.

Pochvala seba-reflexiou

Samozrejme, sú aj iné nástroje rozvoja druhých okrem pochvaly. Môžete sa napríklad pýtať druhých, čo robili pre to, aby činnosť v danej miere zvládli a tak podporiť ich seba-reflexiu. Aj seba-pochvala je pochvala.

Nasleduje zhrnutie, príklady ako chváliť rastovo, prehľadná tabuľka, info-grafika a aj dve videá k téme.