Autor knihy Sila zvyku Charles Duhigg je vyštudovaný historik z Yalskej univerzity, ktorý si urobil ešte jednu školu navyše – Business School v Harvarde. Pracuje roky pre New York Times a za sériu reportáží dostal aj Pulitzerovu cenu. Kniha o vytváraní zvykov a o tom ako premeniť zlozvyk na užitočné správanie.
(13 minút návykového čítania, 1714 slov)
Píše mu to dobre a v podstate psychologická kniha je preto aj plná pútavých príbehov.
Hneď príbeh prvý ilustruje o čom chce hovoriť kniha.
Americký dôstojník v Kúfe, meste neďaleko Bagdadu, chcel zabránil opakujúcim sa násilným demonštráciám na námestiach. Podarilo sa mu to celkom nečakane a nevojensky – po dohode so starostom zakázali predaj jedla v pouličných stánkoch.
Vyzerá to ako nezmysel, ale po opakovaných pozorovaniach demonštrácií, ktoré končili často násilím a demolíciou, to za pokus stálo. A tak sa demonštranti opäť ako vždy predtým zhromažďovali na námestí, vykrikovali heslá, skandovali. Protest začínal naberať na obrátkach. Chvíľu to však trvalo a demonštranti začali byť hladní. Nakoniec išli hľadať stánky s jedlom, ale keď v okolí nenašli nič na posilnenie, odišli sa najesť domov. A bolo po demonštrácii.
Boli zvyknutí po nejakom čase jesť a nie hladní demonštrovať. Sila zvyku prerušila demonštráciu.
V tomto článku vyberiem niekoľko zaujímavých vecí, ktoré pokladám za dôležité – zvyky vieme pestovať. Sila zvyku, čiže zlozvyk vieme našťastie meniť. Je to veda a nie je to žiadna veda. Ale aj tak treba torchu viac vedieť ako na to.
To čo bude nasledovať ďalej, platí aj pre učenie sa nových zvykov zvyšujúcich naše šťastie. Takže, čo o zvykoch zistil Charles Duhigg.
Podnet – správanie – odmena – tak vzniká sila zvyku
Ľudské správanie závisí nielen od rozumu, emócií, rozhodovania a pamäti, ale aj od zvykov. Zvyk vzniká tak, že podnet spúšťa nejaké správanie a to sa ukončí odmenou. Odmenou sa správanie posilní. Ak príde ten istý podnet znova a prebehne správanie aj odmena, tak sa z jednorazového správania vytvára zvyk.
Podnetom k spusteniu zvyku môže byť hocičo – zmyslový vnem ako cukráreň či televízna reklama. Môže to byť miesto, ktoré navštevujeme, konkrétny čas počas dňa, emócia alebo spoločenstvo ľudí. Odmenou môže byť jedlo, alebo emocionálne potešenie – v podstate všetko, čo spúšťa hormón šťastia dopamín.
Mnohé naše zvyky aj zlozvyky sú ovplyvnené marketingom a reklamou. Keď Clauda C. Hopkinsa oslovil známy, aby mu spropagoval zubnú pastu nebol moc nadšený. Začiatkom 20. storočia nemali ľudia zvyk umývať si zuby a mali ich často škaredé a pokazené. Prečo predávať zubnú pastu, keď nikto nemá zvyk umývať si zuby? Pepsodent sa však preslávil tak, že Hopkins spojil čistenie zubov s odstránením zubného povlaku. Zubný povlak, je prirodzený, avšak dotykom jazyka ho vieme na zuboch cítiť. Ale po umytí nie. Odmena!
Nielen to, ľudia mali radi štipľavú príchuť peny (mäta, pepermint), a to prinášalo pocit čistoty (odmena!). Aj keď tie dve arómy nemajú s čistením zubov nič spoločné.
Takýto typ reklamy je pekným príkladom toho, ako môže reklama pošťuchnúť ľudí k zdravému a rozumnému správaniu a vytvoriť užitočnú silu zvyku. Koho zaujíma z tejto oblasti viacej, existuje skvelá kniha, ktorá sa volá Nudge (šťouch) a je práve o takýchto pošťuchnutiach k pozitívnej zmene. Richard Thaler je nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu práve za podobné výskumy v behaviorálnej ekonómii.
Nuž, ale vráťme sa späť k tomu ako postupujú kroky zmeny pri vytváraní zvyku umývania zubov:
Opakujú si dokola tie isté tri kroky:
- Podnet – cítim povlak,
- Správanie – očistím zuby,
- Odmena – vnímam čistotu.
Sila zvyku pokračuje na ďalšej strane.
