Najpodceňovanejší orgán tela – črevá
Tráviaca sústava, žalúdok a najmä črevá sú našimi najpodceňovanejšími a najpriehliadanejšími orgánmi. Zaujímame sa o neho v podstate len keď nás tlačí mechúr, nutká na stolicu, nadúva nás alebo niekde pichá.
Avšak črevá sú viac ako len posúvač a spracúvač potravy. Črevná stena obsahuje neuveriteľné množstvo nervov, rôznych signálnych látok, nervových izolačných materiálov aj prepojení.
Je iba jeden orgán, ktorý je podobne rozsiahly a neurologicky a chemicky komplexný ako naše črevá – a to je mozog.
Tieto dva orgány, zložité a rozsiahle ako dve galaxie, medzi sebou intenzívne komunikujú. Signály z čriev vedú priamo do mozgu – napríklad do inzuly, limbického systému, prefrontálnej kôry, amygdaly, hipokampu a prednej cingulárnej kôry.
Črevá tieto centrá v mozgu neriadia, ale majú na „vyššie duševné funkcie“ väčší vplyv ako sme ochotní priznať. Všetko sa však ešte len skúma.
Črevá priamo ovplyvňujú oblasti zodpovedné za naše uvedomenie si seba, spracovanie emócií, za morálku, strach, a za pamäť a motiváciu.
Mozog, stres, žalúdok a črevá
Silné emócie, psychická záťaž, stres alebo úzkosť môžu byť príčinou vracania a preháňania. Žalúdok a črevá sa potrebujú rýchlo vyprázdniť.
V našom tele sa každé ráno tvorí stresový hormón CRH (Corticotropin Releasing Hormone, čiže hormón uvoľňujúci kortikotropin). Ten pripravuje organizmus na náročné požiadavky nadchádzajúceho dňa. CRH zaisťuje, aby sme dokázali v prípade potreby využiť energetické rezervy a reguluje imunitný systém, aby nereagoval prehnane. Ak sme vystavení neobyčajne stresujúcej situácii, mozog môže napumpovať do krvi ďalšiu dávku CRH. CRH sa netvorí len v mozgových bunkách, ale aj v bunkách žalúdka a čriev.
Ak bunky tráviaceho systému zaznamenajú veľké množstvo CRH, je to pre ne informácia, že mozog alebo črevá sú zmätené, a preto reagujú hnačkou alebo vracaním. Účelom vracania je aj úspora energie, ktorá by sa inak minula na trávenie.
V období stresu sa v čreve mení prostredie a preto tu prežívajú iné baktérie ako v obdobiach bez stresu. Stres zmení klímu v bruchu. Potom sa v čreve množia baktérie, ktoré síce dokážu zvládať turbulentné obdobie, ale nešíria dobrú náladu.
Mám inzulu, teda som
Jedným z neobvyklých miest, kde by sme hľadali centrum šťastia je inzula. Inzula je v centrálnej časti mozgu a vytvára mapu nášho tela – vníma v akej polohe máme telo a jednotlivé končatiny. Vníma, čoho sa dotýkame, aká je teplota, aj čo sa nám deje v črevách. V inzule sa vytvára mapa našich pocitov zo zmyslových orgánov, aj mapa našich reakcií na ne. Pravdepodobne v nej máme aj mapu našich aktuálnych emócií, lebo tie vytvárajú telesné reakcie, ktoré sa v inzule zobrazujú. V inzule sa tak vytvára komplexná mapa nášho JA.
Vďaka inzule a jej mape si dokážeme uvedomovať svoje Ja. Mapuje aj pohyby tela a tak sa vďaka nej dokážeme zámerne hýbať. Inzula je náš hlavný motor k pohybu.
A pohyb – ten nás, aj všetky ostatné živé tvory, vedie od nespokojnosti k hľadaniu uspokojenia.
Šťastie aj nešťastie idú cez žalúdok
Skúma sa, a pravdepodobne sa to potvrdí, že nadmerným jedením stravy bohatej na fruktózu (jeden z cukrov) si pravdepodobne privádzame depresiu. Viac ako polovica ľudí má vďaka „precukreniu“ preťažené transportéry fruktózy už pri dávke 50 gramov fruktózy za deň (čo je asi 5 hrušiek, 8 banánov alebo 6 jabĺk). Ak jej zjeme viac, objavia sa zdravotné problémy ako hnačka, bolesti brucha, nafukovanie a po dlhšom čase aj depresívne nálady. Máte na toto žalúdok?
Jedenie sladkých potravín nám prináša krátkodobý pôžitok. Dlhodobé jedenie cukru nás nerobí len obéznymi, ale aj nešťastnými.
Serotonín pomáha nervom v črevách rozhýbať svaly. Črevo má totiž na serotonín rovnaké receptory ako mozog. Serotonín je zodpovedný aj za pocit sýtosti.
Najznámejší je však serotonín tým, že sa stará o dobrú náladu. Serotonín je neurotransmiter a zvykne sa označovať aj ako „hormón šťastia“ (nie je to však hormón). Jeho vyplavenie nám spôsobuje dobrú náladu a jeho nedostatok môže viesť k depresii.
95 % serotonínu tvorí naše telo v črevných bunkách. A tak sa črevá podieľajú slušným dielom na tom, že sme schopní prežívať šťastie.
Je teda dôležité ako málo sa stresujeme, a je dôležité čo jeme, lebo nekŕmime iba seba, ale aj dve kilá našich črevných baktérií. A tie keď sú v pohode, tak nám pomáhajú ku šťastiu.
PS: Na Slovensku sa tejto problematike z výživovej stránky venuje Igor Bukovský a tím jeho Ambulancie klinickej výživy. Jeho kniha z roku 2017 (Za)chráňte svoje črevo / Protiprdkavá kuchárska kniha má teoretické časti aj praktické recepty ako sa starať o svoju črevnú mikroflóru, žalúdok aj črevá.