Kamarátka mi priniesla knihu Dary nedokonalosti od Brené Brown, ktorá sa mi vraj bude páčiť. Som knihomoľ, niet pre mňa krajšieho prekvapenia. Názov vo mne hneď vzbudil zvedavosť. Aké dary mi nedokonalosť môže dať? Po zhltnutí knihy som pochopila.

(menej ako 6 minút čítania, 1159 slov, 2 strany)

Takto som spoznala sociálnu výskumníčku, Brené Brown. Svoju výskumnícku cestu začala so štúdiom nepopulárnych emócií hanby a zraniteľnosti. Ako to už v živote býva, táto téma ju zaviala do zdanlivo úplne iných vôd odvahy, empatie a šťastného života. Ako spolu tieto témy súvisia?

Dary nedokonalosti a 3 kľúče k šťastnejšiemu životu

Brené Brown sa venuje dlhé roky analýze rozhovorov s ľuďmi, ktorí žijú zmysluplný a šťastný život. Na základe svojich výskumných zistení dala dokopy 3 kľúče k šťastnému životu, ktoré nájdete v knihe Dary nedokonalosti.

1. Odvaha byť zraniteľná

Prvá z nich je odvaha úprimne a otvorene priznávať kto som, čo cítim a prežívam, či už pozitívne alebo negatívne. Je to odvaha byť sama sebou, byť autentická, nedokonalá, zažiť neistotu a vystaviť sa emocionálnemu riziku, že budem zranená. Povedať prvá milujem ťa alebo pozvať niekoho na rande bez istoty, že odpovie áno. Vyžaduje to mať odvahu vystaviť sa zraniteľnosti.

Zraniteľnosť je jeden z ústredných pojmov výskumov Brené Brown. Nezamieňajme si ju so slabosťou. Zo zraniteľnosti pramenia nielen pocity ako je hnev, strach, hanba, ale je aj rodiskom radosti, lásky a kreativity. Veď kedy som zraniteľnejšia a menej istá ako keď rozprávam niekomu o mojom novom nápade? Keď skúšam niečo, čo predtým nikto neskúsil?

Zraniteľnosť cesta k bohatému životu

Otvoriť sa zraniteľnosti so sebou prináša samozrejme možnosť, že aj zranená budem. A kto chce byť zranený a prežívať bolestivé emócie?

Prvou reakciou na bolesť je väčšinou snaha odohnať ju, odpútať pozornosť na niečo iné. Namiesto toho, aby sme ju precítili. Radšej ju otupujeme alkoholom, jedlom, liekmi, internetom, smartfónmi, románikmi, hazardnými hrami, neprestajnými zmenami, zaneprázdneným životom či perfekcionizmom.

Zoznam sa zdá byť nekonečný, každý máme svoje triky. V zozname spôsobov vyhýbania sa zraniteľnosti sú dokonca aj príjemné aktivity, tak kde je háčik? Nuž,

nedokážeme si vybrať a otupiť len bolestivé emócie, pretože spolu s nimi ruka v ruke otupíme aj prežívanie pozitívnych emócii ako je radosť alebo nadšenie.

Jeden príklad. Stáva sa ti niekedy niečo podobné? Stretnem sympatického chalana, s ktorým si rozumieme a dohodli sme sa na rande. Úsmev na tvári, hlava v oblakoch, všetko sa zdá svetlejšie, radosť zo mňa srší a zrazu stop. Automaticky mi nabiehajú myšlienky, že by som sa nemala toľko tešiť, pretože sa môže niečo pokaziť, a budem o to viac sklamaná. A to nechcem zažiť, chcem sa ochrániť pred možným zranením. Bez ohľadu na výsledok, či sa na rande niečo pokazí alebo nie, som si už práve niečo pokazila. Začínam byť opatrná, uzavretejšia, kontrolovanejšia. A tak som prišla o radosť, ktorú som ešte pred chvíľou cítila.

„Keď prestaneme prijímať nepohodlie, tak sa z nášho života vytratí aj radosť.”

2. Súcit k sebe

Druhým kľúčom k šťastnejšiemu životu je súcitné správanie k sebe (seba-prijímanie). Až keď sa správam chápavo k sebe, prijímam sa so svojimi slabými aj silnými stránkami, tak potom viem súcitiť s ostatnými. Nemôžem nevedieť odpustiť sama sebe, kritizovať sa a zároveň byť súcitná k iným. Často si ako náhradu za súcit k sebe budujeme perfekcionizmus.

Perfekcionizmus slúži ako obrana voči bolesti z hanby. Hanba na nás kričí, že sme nedokonalí, nie sme dostatočné dobrí, sme divní. Hodnotí nás. Snažíme sa preto vyhovieť všetkým očakávaniam šéfa, rodičov, kamarátov a dokonca aj tým z reklám. Len aby sme necítili hanbu z nedokonalosti. Spĺňať toľko očakávaní je však nedosiahnuteľné a tak končíme s výčitkami, že sme sa dostatočne nesnažili alebo že na to jednoducho nemáme a sme teda neschopní.

To však neznamená, že sa máme vzdať a na všetko sa vykašľať. Znamená to viac  sa mať radi takí akí sme (nie iba takí akí by sme mali byť) a budeme šťastnejší. Šťastní ľudia vynakladajú zdravé úsilie. Jeho základom je, že sa snažia robiť veci ako najlepšie v danej chvíli vedia a hlavne kvôli sebe, kvôli radosti a naplneniu, ktoré im to prináša. Nie, aby splnili požiadavky ostatných.

„Keď seba len kritizujem a neviem si odpustiť, tak nedokážem byť súcitná k druhým.”

Tretia oblasť zraniteľnosti je na druhej strane. Pokračuj.