Základná inšpirácia pre stránku Psychológia šťastia sú knihy, články, výskumy a prednášky z Pozitívnej psychológie. Pozitívna psychológia je veľmi mladá veda a venuje sa šťastiu a spokojnosti človeka. Šťastie nie je téma, ktorá je stará ako ľudstvo samo. Sem-tam sa mu venoval nejaký filozof, ale ani zďaleka nebolo bežnou súčasťou kultúry ako je posledné storočie. Až s príchodom humanizmu sa šťastie stalo témou spojenou s ľudskými potrebami. A najmä – šťastie sa začalo skúmať, miesto toho, aby sa o ňom iba špekulovalo.

(štvrťhodinka čítania, 2140 pozitívnych slov, 2 strany)

K šťastiu sa nejakým spôsobom tisícročia vyjadrovali a dodnes vyjadrujú náboženstvá celého sveta. Často však ideu šťastia krivili pridávaním nadprirodzených síl a bytostí, od ktorých malo byť závislé. Zmiešavali šťastie s nevyhnutným prvotným utrpením a hriechom alebo ho z reálneho života prenášali až do toho posmrtného. Tak priniesli aj mylnú predstavu, že je možné dosiahnuť definitívny stav šťastia. Niektoré moderné spirituálne hnutia dokonca robia boha z každého človeka a sľubujú mu, že si vďaka tomu dokáže pritiahnuť šťastie vlastným myslením.

Na tejto stránke sa šťastiu venujem síce s nadšením, ale snažím sa ho držať pri zemi. Nemiešam ho s vierou v nadprirodzené sily ani s inými ťažko dokázateľnými a obhájiteľnými presvedčeniami.

Som psychológ a celý dospelý život ma zaujíma aké sme my ľudia živočíchy. Som zvedavý a preto ma zaujímajú výskumy, knihy, filmy, ale aj praktické skúsenosti v živote. Otázok aj odpovedí je nekonečno a to je príťažlivé. Mojou prvotnou motiváciou študovať psychológiu bolo, že sa mi psychológia zdala mimoriadne praktická pre život. A potvrdzuje sa mi to doteraz. A keďže ma vždy zaujímalo žiť aj dobrý a šťastný život, tak ma Pozitívna psychológia prirodzene zaujala.

Zameranie Pozitívnej psychológie

Pozitívna psychológia skúma rôzne oblasti psychického, sociálneho a spoločenského života človeka, ktoré zvyšujú prežívanie šťastia a spokojnosti so životom. Pozitívna psychológia skúma:

• rysy ľudskej osobnosti, ktoré prispievajú ku šťastiu (napríklad optimizmus, extrovertnosť),
• kognitívne oblasti, ktoré podporujú šťastie (napríklad prežívanie zmysluplnosti, sebarozvoj, či stanovovanie vnútorne uspokojujúcich cieľov),
• emocionálne oblasti, ktoré podnecujú šťastie (napríklad pozitívne emócie),
• vzťahové aspekty ľudského života, ktoré zvyšujú šťastie (láska, priateľstvo, odpúšťanie),
• a činnosti, ktoré sú spojené so šťastím (pohyb, pobyt v prírode, spánok).

Pozitívna psychológia sa zaberá aj tým ako môže pomôcť jednotlivcom, skupinám, komunitám, organizáciám aj krajinám. Ukazuje ako a čo zavádzať do každodenného života, aby sme zvyšovali šťastie a spokojnosť so životom.

Pozitívna psychológia je odrazový mostík tohoto blogu. Zaujímajú ma rôzne aspekty života, ktoré zvyšujú naše aktuálne šťastie aj celkovú spokojnosť so životom (pri pohľade do minulosti aj budúcnosti).

Inšpirujú ma výskumy z rôznych oblastí ľudského poznania – od neurológie, antropológie až po psychológiu, či históriu.

Pozitívna psychológia – postupný zrod

Psychológia ako veda vzišla z filozofie. Ešte v starom Egypte, Grécku, Indii a Číne sa tajomstvám duše venovali ľudia, ktorí v sebe prepájali filozofov, liečiteľov a učiteľov. Ale „vďaka“ tomu, že tisíce rokov kultúru ovládali náboženstvá, tak sa oveľa väčšia pozornosť venovala skôr „duchovnu“ ako ľudskej psychike.

Posledných dvesto rokov sa záujem o duševné pochody postupne prepájal s poznávaním fyzického tela. Lekári a iní “výskumníci tela a duše”, začali zisťovať ako sú duševné pochody úzko prepojené s tými telesnými. Najčastejšie sa tieto prepojenia prejavovali práve pri poškodeniach hlavy (mozgu). Predtým zdraví a normálni ľudia sa zrazu po zraneniach hlavy začali správať inak a to ukazovalo na úzke prepojenie mozgu a psychiky (duše).

Posledných sto rokov bola psychológia vďaka jej úzkemu prepojeniu s psychiatriou intenzívne pod vplyvom medicínskeho pohľadu na človeka. Psychológia bola preto orientovaná prevážne na skúmanie psychických porúch a ich liečbu, na nefunkčné vzťahy a ich naprávanie a na prepojenie telesných chorôb a stresu. Počet výskumov a poznanie toho “chorého, poškodeného a šialeného” bolo potom prirodzene niekoľkonásobne väčšie ako poznanie toho “zdravého, fungujúceho a spokojného”.^

Definícia Pozitívnej psychológie

Definícia Pozitívnej psychológie môže znieť vo veľmi jednoduchej forme takto:

Pozitívna psychológia je vedecké skúmanie toho, čo robí náš život najviac hodným žiť.

– Christopher Peterson

Keď to trochu rozvinieme, tak Pozitívna psychológia:

• pristupuje vedecky k skúmaniu ľudského myslenia, prežívania emócií a správania,
• s dôrazom na silné stránky miesto zamerania na tie slabé,
• na budovanie toho dobrého v živote, miesto naprávania toho zlého.

Cieľom Pozitívnej psychológie je, aby sme dokázali život bežných ľudí pozdvihnúť na vyššiu kvalitu, miesto toho, aby sme tých, čo trpia dostali iba na “normálnu úroveň“. Takto dopĺňa svoju stručnú definíciu jeden zo zakladateľov Pozitívnej psychológie Christopher Peterson.

Pozitívna psychológia – zakladatelia

Pozitívnu psychológiu oficiálne vyhlásil ako oblasť dôležitú pre skúmanie Martin Seligman v roku 1998. V tom čase bol prezidentom Americkej asociácie psychológov a jeho slovo, jeho dobré meno a jeho pozícia zavážili – našťastie.

Avšak ani Pozitívna psychológia, ani výskumy šťastia, nezačali týmto úvodným vyhlásením. Už desiatky rokov pred jej založením predstavitelia Humanistickej psychológie, ako Abraham Maslow, Carl Rogers a ďalší, teoreticky aj prakticky vo svojej práci s klientmi a vo výskumoch zameriavali svoju pozornosť na ľudské potreby a na zdravý ľudský rozvoj.

Humanistická psychológia priniesla nové presvedčenia o tom, že človek má túžbu žiť svoj život spôsobom, ktorý mu prináša pocit, že sa rozvíja a napĺňa svoj potenciál. Človek je šťastný, keď sa učí, zlepšuje, využíva a rozvíja svoje schopnosti.

Maslowovu pyramídu potrieb pozná už skoro každý. A že človeka robí šťastným napĺňanie vyšších potrieb, ako je napríklad sebarealizácia, je dnes bežnou súčasťou chápania šťastia. Chcem sa realizovať! – kričia tí nešťastní.

Carl Rogers zasa v psychoterapeutickom Prístupe zameranom na človeka (Person-Centred Approach, PCA) priniesol, okrem iného, pochopenie, že autentickosť (byť sám sebou) a sebaprijímanie výrazne prispievajú spokojnosti so sebou a so životom.

Aj psychológ Mihaly Czikszentmihalyi ešte pred založením Pozitívnej psychológie desaťročia skúmal tzv. optimálne prežívanie, čiže stav mysle, ktorý nazval Flow. Flow zažívame počas náročných činností, kedy sa plne a uvoľnene sústredíme. Ľudia, ktorí zažívajú takéto stavy, sú vďaka nim šťastnejší.

Oblasti skúmania Pozitívnej psychológie

Kvôli ukážke, čo sa skúma v Pozitívnej psychológii, spomeniem aj niekoľkých kľúčových výskumníkov:

• Už spomínaný Christopher Peterson – skúmal silné stránky, optimizmus, nádej, osobnosť a celkovo šťastie.
• Silné stránky skúmal aj Donald O. Clifton, ktorý bol v roku 2002 ocenený Americkou psychologickou asociáciou za celoživotné úspechy ako “otec psychológie postavenej na silných stránkach a starý otec pozitívnej psychológie”. Cliftonovu výskumnú agentúru po čase kúpil Gallup Inc. (jedna z najznámejších výskumných agentúr) a jeho dotazník StrengtsFinder sa úspešne využíva najmä vo firemnom prostredí.^
• Barbara Fredrickson – sa venuje najmä pozitívnym emóciám a písal som o nich na viacerých miestach tohoto blogu.
• Ed Diener je najcitovanejší a najaktívnejší výskumník šťastia, ktorý zaviedol pojem subjective well-being, ktorý definuje skôr dlhodobé šťastie. Vďaka svojím výskumom ho kolegovia nazývajú Dr. Happiness.
• Carol Dweck – pomenovala rastové a fixné nastavenie mysle. Keď sa vnímame ako rastúca bytosť, tak sme úspešnejší a šťastnejší. Tí s fixným nastavením mysle sa vnímajú ako bytosti s vrodenými predpokladmi a to ich odrádza od prekonávania prekážok a rozvoja. Jej výskum zisťoval ako jeden druh pochvaly zameraný na snahu ovplyvňuje motiváciu učiť sa, rásť a snažiť sa. Veľmi zaujímavé poznatky, ktoré celkom jasne neodporúčajú chváliť deti ani dospelých za to akí sú šikovní a talentovaní. Manažéri vo firmách bývajú nadšení, keď o výskumoch Carol Dweck hovorím a učím ich ako inak chváliť podriadených. A nielen to – podriadení sú nadšení, keď sú chválení postupmi, ktoré vyplývajú z jej výskumov.
• Edward L. Deci a Richard M. Ryan inovovali teóriu ľudských potrieb Abrahama Maslowa a nazvali ju Seba-determinačná teória. Definovali a skúmali základné potreby človeka – autonómia (samostatnosť), kompetentnosť (schopnosť zvládať svoj život) a vzťahovanie sa (interakcia s inými ľuďmi). Seba-determinačná teória vychádza z predpokladu, že človek je tvor, ktorý má potrebu sa realizovať, mať zážitky funkčnosti a uplatňovať svoj osobný potenciál. Takéto skúsenosti prinášajú väčšiu radosť než samotné dosiahnutie cieľa.
• Ich model ešte o niečo rozšírila Carol Ryff. Vytvorila 6-faktorový model psychickej pohody (Six-factor Model of Psychological Well-being).^ Pridala do neho zmysluplnosť, sebaprijímanie a osobný rast ako ďalšie ľudské potreby, ktoré zvyšujú ľudské šťastie a spokojnosť so životom.

A ešte pár vecí navyše.