Ako učiť deti vďačnosti? Vďačnosť je viac než slušnosť.

ako učiť deti vďačnosti vďačnosť
s vďačnosťou za photo by Juliane Liebermann on Unsplash

Prečo učiť deti vďačnosti?

Deti si sami od seba nemusia uvedomiť, že za večerou, ktorú im dá mama je jej práca a láska. Nemusia sami prísť na to, že hračka, ktorú dostali je výsledkom práce tých, čo ju vyrobili a aj starostlivosti babky, ktorá išla do obchodu, myslela na svoje vnúča a vybrala jej super hračku. Keď si to však uvedomia, tak vtedy okrem čírej radosti môžu zažiť aj úprimnú a hlbokú vďaku.

Deti prejavujú spontánnu radosť, keď niečo dostanú a to je dobré využiť na to, aby videli veci v perspektíve – že za tým, že niečo dostali je práca, snaha a často aj láska k nim. Malým deťom pomáha vysvetľovať príbehy ako sa stali príjemcami dobra v štýle “Ako veci fungujú”.

Odkiaľ sa vzala táto hračka? Ako to, že ju babka priniesla? Čo pre to urobila? Ako sa dostala hračka do obchodu? Odkiaľ sa vzal tento chlieb so šunkou? Kto vyrobil chlieb? Čo muselo veľa ľudí urobiť, kým sa chlieb dostal až k nám na stôl?

Keď deti rozumejú, že veci, ktoré majú a príležitosti, ktoré dostávajú sú spojené s niekoho úsilím, tak:

  • si viac uvedomujú ako sme závislí jeden od druhého (a to je dobre),
  • lepšie chápu, že veci niečo stoja a majú nielen svoju cenu, ale aj hodnotu,
  • vedia, že keď majú z niečoho osoh, býva za tým často niekoho práca,
  • si uvedomujú, že je zmysluplné dobro prijímať aj dávať,
  • majú viac prirodzeného rešpektu k druhým ľuďom a k ich práci.

Len pozor, aby vaše rozprávanie o tom ako veci fungujú nevyznievalo ako vyčítanie a káranie typu: “Vidíš, koľko práce s tým babka mala a ty si taký nevďačný!”

Preto je dobré dať si záležať na tom ako učiť deti vďačnosti.

Dopad prežívania a prejavovania vďačnosti

Vďačnosť je sociálna emócia, ktorá sa objavuje spontánne, keď pre nás niekto niečo láskavé urobil. Vďačnosť si však vieme vyvolať zámerne tým, že si začneme uvedomovať, čo druhý človek urobil pre nás a my sme mali z toho osoh.

Preto prejavenie vďačnosti druhému človeku buduje dobré vzťahy. Poďakovaním, ocenením dávame najavo, že si vážime prácu a čas druhého človeka a prejavujeme tak rešpekt jemu aj jeho snahe niečo pre nás urobiť.

Deti, čo prežívajú a prejavujú vďačnosť:

  • Majú väčšie uvedomenie KTO a ČO prispieva k tomu, že ich život je taký dobrý.
  • Majú väčší pocit spolupatričnosti s ľuďmi okolo seba.
  • Majú hlbší zmysel a pocit poriadku v živote.
  • Sú optimistickejšie, lebo vnímajú ako sa o nich druhí starajú.
  • Prežívajú vzťahy, prácu, hru a ďalšie aspekty života ako zmysluplnejšie.
  • Sú menej impulzívne, netrpezlivé a nespokojné, lebo vedia, že veci trvajú a vyžadujú čas a námahu.
  • Prežívanie vďačnosti blokuje negatívne emócie ako závisť, hnev a nespokojnosť.
  • Preto sú vďačné deti menej smutné a depresívne.
  • Vďačné deti sú zdravšie a odolnejšie voči stresu.
  • Vďačné deti sú viac spokojné v škole a majú lepší prospech.
  • A dohromady z tohoto všetkého – sú vďačné deti napokon šťastnejšie.
ako učiť deti vďačnosti
s vďačnosťou za photo by Jessica Rockowitz on Unsplash

Ako učiť deti vďačnosti?

Ako môžu rodičia podporovať rozvoj vďačnosti? Môžu sa držať jednoduchej techniky vyvinutej profesorkou Andreou Hussong, ktorá roky skúma aké interakcie rodičov s deťmi rozvíjajú ich vďačnosť.

Technika VŠIMNI SI – MYSLI – CÍŤ – UROB je jednou z možností ako učiť deti vďačnosti prostredníctvom rozhovoru.

Na tieto štyri oblasti sa dá detí pýtať a tak rozvíjať ich postoj aj zážitok z vďačnosti.

VŠIMNI SI

Čo si dostal a si za to vďačný? Čo už máš vo svojom živote a si za to vďačný? Sú za materiálnymi darmi aj iné veci, za ktoré by si mohol byť vďačný? Čo niekto robil pre to, aby ťa potešil?

Tieto otázky pomáhajú uvedomiť si, že dieťa zažilo situáciu, z ktorej malo prospech a má príležitosť si uvedomiť, aké je to pre neho dobré. Pomáhajú uvedomiť si aj to, že dieťa je obklopené svetom, situáciami a ľuďmi, ktorí mu prajú.

Odporúčam na ďalšie čítanie  Serotonín - chémia sebavedomia
MYSLI

Prečo si myslíš, že si dostal tento darček? Myslíš si, že si si zaslúžil takýto darček, lebo si sám niečo dobré urobil? Myslíš si, že si darček dostal, lebo ti ho niekto musel dať? Myslíš si, že za to musíš naspäť niečo vrátiť a urobiť?

Ak na tieto otázky (okrem prvej) odpoviete vy aj vaše dieťa záporne (teda nie), tak je väčšia pravdepodobnosť, že budete naozaj vďační (a nie zaviazaní, či ľahostajní).

CÍŤ

Si šťastný, že si dostal tento darček? Čo cítiš vo vnútri? Čo z tohoto darčeka ti robí radosť?

Tieto otázky pomáhajú dieťaťu spojiť pozitívne emócie s darčekom a s tým, čo k nemu viedlo.

UROB

Je niečo, čo by si chcel urobiť, aby si ukázal ako sa cítiš z darčeka? Máš chuť ukázať ako sa cítiš? Máš chuť urobiť niečo dobré pre niekoho iného?

Podnecovať dieťa k tomu, aby z vďačnosti takisto niečo urobilo, pomáha deťom prepojiť zážitok vďačnosti s činmi dobra a veľkorysosti pre iných. Môže to byť slovné vyjadrenie vďaky aj konkrétny čin pomoci alebo darovania.

Ako učiť deti vďačnosti – odporúčania:

  • Učte deti vnímať zmyslami svoje okolie. Reagujte na krásu lesa, farebnosť motýľov, prítulnosť psov a mačiek, chuť jedla, osviežujúci pocit pohára vody alebo sprchy a na ďalšie zmyslové vnemy, ktoré dieťa prežíva ako príjemné. Uvedomenie si zmyslových vnemov prehlbuje pochopenie, že sa môžeme cítiť dobre, keď si to uvedomujeme a užívame si to. Takáto zmyslová radosť posilňuje pocit aké je to úžasné byť človekom a aké je dobré byť nažive.
  • Buďte vďační rodičia. Buďte deťom vzorom. Deti vás aj tak pozorne sledujú a opakujú po vás.
  • Pýtajte sa z času na čas: Za čo si dnes vďačný? Čo dobré sa ti stalo? Kto alebo čo tomu prispelo, že si zažil niečo dobré?
  • Zapojte dieťa, nech vám pomáha. Tak bude lepšie rozumieť koľko času a námahy vyžadujú domáce práce ako varenie a upratovanie.
  • Keď sami idete niekomu pomáhať, či už v rámci rodiny alebo ako dobrovoľník, vezmite dieťa so sebou, aby videlo ako pomáhanie druhým utužuje vzťahy a vytvára hodnotu pre druhých.
  • Ďakujte a prejavujte vďaku dieťaťu, keď pre vás niečo urobí.
  • Píšte s dieťaťom z času na čas lístočky vďaky – učiteľke, kamarátovi, babke… To deti milujú, keď môžu niečo napísať a nakresliť a nechať niekomu správu, ktorá milo prekvapí.
  • Nezaplavujte dieťa hračkami, odkladajte ich kúpu a niektoré ani nikdy nekúpte. Všetko, čo môžu mať na požiadanie, rýchlo stráca hodnotu.
  • Vyzvite dieťa k tomu, aby niektorú zo svojich hračiek (ktoré nepoužíva) darovalo niekomu inému.
  • Nerobte veci ako samozrejmosť. Ani pre dieťa. (Ale pozor! Nevyčítajte! Vysvetlite, prečo nie je samozrejmosť, napríklad to, že máte vždy plnú chladničku.)
  • Keď má dieťa našetrené peniaze, nechajte ho, aby prispelo na svoje hračky a iné veci, po ktorých túži. Nech zažije, že dať zo svojich peňazí zvyšuje hodnotu kúpenej veci.

Vďačnosť je iba jednou z pozitívnych emócií

Verím, že teraz viete o kúsok viac ako učiť deti vďačnosti. Je to dlhý proces, ale na jeho konci je šťastnejšie dieťa aj spokojnejší rodič.

Vďačnosť je dosť zanedbávaná emócia a pritom z nej máme veľký prospech my, naše deti aj ostatní ľudia okolo nás. Máme mnoho pozitívnych emócií a nevenujeme im takú pozornosť akú by si zaslúžili.

Dávam preto do pozornosti moju novú knihu venovanú celú iba pozitívnym emóciám – Sila pozitívnych emócií.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.