Sme takí istí na strednej škole ako v dôchodku? V čom sa meníme a v čom sme rovnakí?

Na to sa ľudia zvyknú psychológov pýtať a aj pre psychológov je dobré vedieť, že neexistuje iba subjektívna odpoveď, že: „keď to tak cítite, tak to tak asi naozaj je.“

Veď predsa sú aj ľudia, ktorí zažili vo svojom živote silné udalosti a tie ich aj výrazne zmenili – začali inak žiť, zmenili svoje hodnoty. Iste takýchto ľudí poznáte a mohlo by to vyzerať, že narušujú pravidlo, že ľudia sú v podstate po celý život rovnakí.

Chyták je však v tom, že vyššie položené otázky sa týkajú osobnosti, nie životného štýlu, či zmeny niektorých hodnôt.

Lebo aj niekto, kto radikálne zmení svoj životný štýl, napríklad po ťažkej autohavárii či kvôli pracovnému vyčerpaniu – obvykle zmení práve ten životný štýl. Začne menej pracovať, viac odpočívať a venovať sa rodine, stane sa vegetariánom a maratónskym bežcom. Ale to nemusí znamenať, že sa zmení taký človek povahovo – že v ňom nastala osobnostná premena.

Takže sa vráťme k výskumu.

Big Five – veľká päťka osobnosti

Dotazník, ktorý vo výskume „Od 16-tich k 66-tim“ (Sixteen Going on Sixty-Six: A Longitudinal Study of Personality Stability and Change across 50 Years) jeho účastníci vypĺňali sa volá Big Five (alebo aj Veľká päťka). Je to jeden z najrozšírenejších modelov osobnosti, ktorý sa v psychológii používa na opísanie základných osobnostných čŕt človeka. Tu sú:

1. Neuroticizmus sme si vysvetlili – to je emocionálna stabilita alebo labilita. 
2. Extraverzia znamená spoločenskosť a komunikatívnosť, optimizmus, prejavovanie emócií navonok, aktivitu a podnikavosť, ale aj vzrušivosť a impulzivitu. Opakom je introverzia.
3. Otvorenosť hovorí o miere zaujatia okolím – je spojená s odvahou, zvedavosťou, liberálnosťou a nekonvenčnosťou. V porovnaní s uzavretosťou, ktorá je typická dodržiavaním pravidiel, zvykov a konvencií, opatrnosťou voči novým veciam a konzervatívnosťou až rigiditou v myslení.
4. Prívetivosť je osobnostná črta typická srdečnosťou, súcitnosťou a nesebeckosťou. Základom je pozitívny vzťah k ľuďom a viera v ich dobro. Takéto osoby sú trpezlivé v kontakte s druhými, ústretové a chápajúce. Sú to vynikajúci tímoví hráči. Protipólom sú nedôverčiví egoisti s malou mierou empatie a nechuťou spolupracovať.
5. Svedomitosť zahŕňa cieľavedomosť, pevnú vôľu, disciplínu, spoľahlivosť, vysoké nároky. Ľudia s vysokou svedomitosťou sú systematickí, presní a ctižiadostiví. Opakom je ľahostajný postoj, pôžitkárstvo a nespoľahlivosť.

Zistenia výskumu

Výsledky výskumu znejú šalamúnsky – meníme sa a sme aj v podstate stále rovnakí.

Takže podrobnejšie.

Osobnosť, teda zásadné schémy myslenia, prežívania a správania, sa u každého postupne menia a zmena sa akumuluje počas života. 

Napríklad svedomitosť a prívetivosť (a ostatné osobnostné črty) sa časom u každého menia v porovnaní s tým, akí sme boli v minulosti.

Avšak v porovnaní voči ostatným ostávajú rovnaké. Pretože aj ostatní, ak by sme sa s nimi porovnávali, sa menia podobne ako my.

Čo to znamená?

Ľudia, ktorí sú v porovnaní s ostatnými svedomitejší na strednej škole sú aj v dôchodkovom veku v porovnaní s rovesníkmi opäť o niečo svedomitejší.

Takže vekom sa stávajú všetci o niečo svedomitejší alebo prívetivejší.

Líšime sa však mierne v tom, že niektorí sa vekom zmenia oveľa viac ako iní. Vo väčšine prípadov sa ľudia menia k lepšiemu, čo však zároveň znamená, ako ukázal výskum, že niektorí ľudia sa menia aj horším smerom – napríklad, že sú vekom neprívetivejší.

Príroda vs. výchova

Toto menenie osobnostných vlastností v priebehu času potvrdili už aj mnohé iné výskumy, ktoré vyvrátili mýtus, že osobnostné črty sú celý život nemenné. Osobnostné črty sú viac ovplyvniteľné ako sme si doteraz mysleli.

To potvrdzuje, že osobnostné vlastnosti nie sú iba geneticky „navolené“, ale sa rovnocenne dotvárajú v priebehu celého života vplyvom toho ako sa správame, rozhodujeme a učíme. Skrátka podľa toho aké máme skúsenosti, čo s nimi urobíme a nakoniec aj jednoduchým „dozrievaním“.

“Naše zistenia ukazujú, že osobnosť má stabilné komponenty počas celého života – tým je osobnostný profil a dráha vývoja osobnosti. A že aj osobnosť je tvárna a ľudia vekom dozrievajú“ – dodávajú výskumníci k svojim zisteniam.

Čo znamená, že máme individuálne nastavenie jednotlivých osobnostných čŕt. Napríklad sme od malička introverti, prívetiví, otvorení, svedomití a emocionálne labilní. A že všetci sa v priebehu života v jednotlivých oblastiach posúvame z jednej strany na druhú.

Vo výskume zistili, že ľudia sa v jednotlivých osobnostných črtách v priebehu života dokážu posunúť

od 20%-60%!

To, znamená, že za 50 rokov sa môže z introverta stať celkom extrovertovaný človek a naopak.

Ale napríklad pri osobnostnej črte Otvorenosť až 70% ľudí malo rovnakú otvorenosť zážitkom v mladosti ako aj v starobe. Iba asi 13% bolo v priebehu života menej „zvedavých“ ako v mladosti a 17% bolo po 60-tke viac otvorených novým veciam ako v mladosti.

Zaujímavé je aj to, že muži aj ženy sa v priebehu života menia vo všetkých piatich osobnostných črtách veľmi podobne. Nie sú medzi nimi žiadne špecifiká s ohľadom na rodovú odlišnosť.

Ako je to s tou sľubovanou emocionálnou vyrovnanosťou?

Výskum ukázal, že v priemere sa každý stáva vekom prívetivejším, svedomitejším a emocionálne stabilnejším.

Takže rada na záver. Ak chcete byť emocionálne stabilnejší, tak máte dve možnosti. Robte na sebe, učte sa všímavosti a iným technikám na sebauvedomovanie a ovládanie mysle a kontrole emocionality.

Ak však chcete byť emocionálne stabilnejší bezpracne, tak stačí urobiť iba jednu jednoduchú vec.

Zostarnite!