(menej ako 13 minút sústredeného čítania, 1693 slov)
Digitálne technológie ovplyvňujú a budú ovplyvňovať medziľudské vzťahy. Nevyhnutne. Ide o to, aby sme z ich možností využili čo najviac pozitív a dokázali odolávať ich negatívam.
Venujem sa psychológii šťastia a poukazujem na to ako si ho môžeme v rôznych oblastiach zvyšovať. Tie oblasti sú zdroje šťastia. Patria medzi ne pohyb, vďačnosť, všímavosť a asi dva tucty ďalších zdrojov.
Na druhej strane sú stresy, konflikty – zlodeji šťastia. Zlodeji šťastia nás oberajú o šťastie. Zlodejské klany sú štyri – pracovný, sociálny, konzumný a digitálny.
Digitálny klan má svoju vlastnú facebookovú stránku Digitálna pasca, kde hovorím o rizikách, nebezpečenstvách a negatívach digitálnych médií – s dôrazom na smartfóny a sociálne siete.
V tomto článku chcem ukázať ako jeden zlodejský klan narušuje náš najdôležitejší zdroj šťastia. Vzťahy.
Sme sociálne tvory
O vzťahoch som už písal niekoľko článkov – o najdlhšom výskume vzťahov, o tom, ktoré vzťahy nám prospievajú a ktoré nie, a že šťastie je súčasťou 5 zdrojov, ktoré prispievajú k dlhodobej životnej spokojnosti.
Teraz sa na vzťahy pozriem trocha inak.
Mozog je jemne naladený na vzťahy
Najdlhšiu časť evolúcie sme prežili v menších skupinách.
Máme telo aj psychiku naladenú ako orchester, ktorý hrá vzťahovú symfóniu. Preto vo vzťahoch reagujeme na každý harmonický aj falošný tón.
Komunikácia je pre naše vzťahy kľúčová a preto je mozog vybavený funkciami spojenými s komunikáciou. Náš mozog je sociálny mozog.
Už len vymenovanie niekoľkých oblastí v mozgu je dôkazom jeho sociálnosti.
Brockovo a Wernickeho centrum sú navzájom spojené hustou sieťou nervov a slúžia na rozpoznávanie reči. Vďaka tomu chápeme, čo druhý človek hovorí.
Hypotalamus a limbický systém sú centrami emócií. Napríklad hanbu, vinu, hrdosť a lásku prežívame vo vzťahoch s inými ľuďmi. Preto sa im hovorí sociálne emócie.
Mimické pohyby tváre rozpoznáva centrum, ktoré sa nachádza v posterior superior temporal sulcus (pSTS). To máme stereo v oboch hemisférach hneď za ušami. Ak má niekto niečo za ušami, tak je to pSTS. Tieto centrá slúžia aj všeobecnejšej funkcii – na rozpoznávanie pohybu v okolí.
Posterior superior temporal gyrus (pSTG) slúži zasa na rozpoznávanie ľudských hlasov. Vďaka nemu vieme spoznať aj po rokoch hlas spolužiaka. Vďaka pSTG tiež znervóznieme, keď počujeme na chodbe hlas šéfa. Mozgový závit pSTG totiž pošle signál do limbického systému a ten vyhlási poplach do celého tela. Špecifická farba hlasu nám dokáže spôsobiť stres – takú silu majú naše vzťahy.
Empatia a teória mysle
Empatia je schopnosť spolu-prežívať s druhými ich radosti, nadšenie, utrpenie a všetky ostatné emócie. Bez toho by sme sa nevedeli orientovať v emocionálnom prežívaní druhých. Preto majú empatickí ľudia viac dlhodobejších a osobnejších vzťahov ako tí neempatickí.
Emócie preberáme od druhých skoro okamžite, dokonca aj od hercov z obrazoviek. Emócie sú chytľavé ako keby sme boli prepojení bluetoothom.
Teória mysle je naša schopnosť predstaviť si, čo sa deje v hlave druhého. Vieme si tak domyslieť jeho úmysly, či plány. Je to dôležitá schopnosť, ktorá umožňuje odhadnúť ako bude reagovať fešanda, keď jej nonšalantne nadhodíme, či sa odniekiaľ nepoznáme alebo predvídať reakciu dospievajúcej dcéry, keď frfleme, že nemá krájať melón takýmto blbým spôsobom (to sa práve teraz deje v našej kuchyni).
Mimické prejavy
Človek má na tvári 43 svalov – najviac so všetkých živočíchov. Vieme vytvoriť asi 3.000 výrazov tváre! To umožňuje komunikovať neuveriteľne zložité psychické pochody. Interpretovať prejavy na tvári je nevyhnutný predpoklad k tomu, aby sme im dokázali porozumieť.
Aj psy majú mimické prejavy a neverbálne sa dorozumievali ešte v časoch kedy boli vlkmi. Je veľmi pravdepodobné, že práve preto sú psy schopní tak dobre rozumieť ľuďom a preto sa nám tak často, na rozdiel od iných zvierat, aj pozerajú do tváre.
Psy iste nebudú pozerať hodiny a hodiny do smartfónov, a tak budú možno časom nielen najlepší, ale aj jediní priatelia človeka.
Dobré vzťahy sú najväčším zdrojom šťastia
Keď v USA v roku 1938 začali skúmať vyše 724 mladých ľudí (vo veku medzi 11-19) z Harvardu a Bostonu, tak ešte netušili, že sa táto štúdia pretiahne cez 80 rokov. Dnes je v štúdii už okolo 1500 účastníkov, lebo do nej zapojili aj deti a manželky pôvodných účastníkov. Zo štúdie vyplýva mimoriadne dôležitá vec podložená dotazníkmi, rozhovormi, lekárskymi vyšetreniami aj dlhodobosťou štúdie – vzťahy majú najpodstatnejší vplyv na naše šťastie.
Vzťahy majú na naše šťastie väčší vplyv ako naše gény, sociálne postavenie, vzdelanie, úspechy v práci, či IQ.
Dobré vzťahy majú vplyv nielen na našu spokojnosť so životom, ale aj na mentálne a fyzické zdravie a predlžujú nám život. Dobré vzťahy s rodinou, priateľmi a v komunite majú lepšiu výpovednú hodnotu o našom zdraví ako úroveň cholesterolu.
Toľkoto v krátkosti o tom ako sme jemne a pevne naladení na vzťahy. Evolúcia nás za desaťtisíce rokov vybavila citlivými funkciami, ktoré nám pomáhajú vzťahy vytvárať, udržiavať aj rozvíjať.
Avšak smartfón, sociálne siete a celkovo pobyt vo virtuálnom svete naše vzťahy poškodzuje. Prechádzame k zlodejovi šťastia. Predstavujem vám digitálny klan a jeho zlodejské triky.
Digitálni zlodeji vzťahov
Na začiatok krátko a len pre istotu – smartfón a internet umožňuje veľa užitočných vecí. A nielen pre naše súkromné aj pracovné vzťahy.
Napríklad vzdialenosťou oddelení príbuzní sa môžu vďaka internetu spojiť aj cez kontinent a udržiavať spolu vzťahy. Chorí v nemocniciach, či nevládni a starí doma, môžu hocikedy hovoriť so svojimi blízkymi, alebo si zavolať pomoc. Rodičia a deti môžu každý deň koordinovať odchody zo škôl aj odvozy na krúžky. Na sociálnych sieťach môžeme vidieť ako a čím žijú naši blízki aj vzdialenejší kamaráti. To sú iba niektoré pozitívne veci spojené so vzťahmi.
Používanie smartfónu pripojeného na internet však má aj negatívny dopad na vzťahy. Tu sú niektoré negatíva.
Rozdrobenie pozornosti miesto sústredenia
Najsilnejším kazi-vzťahom je narušená schopnosť sústrediť sa. Neustále prerušovanie pozornosti a neschopnosť ju udržať má zásadný vplyv na všetko ostatné.
Začalo to blikavými hudobnými videoklipmi na MTV, prešlo do reklamy a potom do akčných filmov. Rýchlosť scén a krátke strihy vládnu vizuálnemu svetu. Svet sociálnych médií je postavený na fragmentácii, na množstve krátkych správ, pár sekundových videách, a nekonečnom slede príspevkov a fotografií. Cieľom je udržanie pozornosti a darí sa to skvele.
Už nečítame, ale listujeme. 150 krát denne, uprostred akejkoľvek činnosti, vezmeme do ruky smartfón a kontrolujeme ho. Naša schopnosť sústrediť sa na dlhší text je narušená. Bohvie, koľko z vás sa dočítalo až sem.
Ľudská tvár nie je videoklip.
Rozprávanie kamarátky o jej vnútorných bojoch a vzťahových patáliách vyžaduje väčšiu schopnosť sústrediť sa ako listovanie príspevkami na Instagrame.
Kamarátka siahodlho s nedokončenými náznakmi premieňa vnútorné prežívanie do slov a reči tela a sledovať to vyžaduje viac námahy ako lajknúť jej novú profilovú fotku.
Rozprávanie príbehov zo života vyznieva oveľa kostrbatejšie ako jednovetové motivačné výroky na Facebooku.
Zvuk a obraz človeka v priamom prenose
je oproti akčným videohrám, prepínaniu appiek so sociálnymi sieťami, či rýchlym šmýkaním prstom po obrazovke
totááááálna nuuuudaaaaa.
Ako si teda niekoho vypočujeme, keď sa nevieme sústrediť dlhšie ako pár sekúnd?
Ako sa do niekoho vžijeme?
Ako pochopíme jej filozofovanie?
Ako odlíšime drobné odchýlky emócií, či významov jej slov od tých našich?
Znižovanie schopnosti rozumieť emočným prejavom
Výskumy robené na deťoch a na teenageroch ukazujú, že
čím viac času trávia deti online, tým majú horšiu schopnosť rozumieť mimickým prejavom tváre.
Práve v detskom a teenagerskom veku sa táto schopnosť trénuje a umožňuje orientovať sa v zložitej spleti vzťahov, náznakov, emócií a významov. Tréning prebieha v osobnej interakcii počas naháňačiek, diskusií, skupinových hier a dobrodružstiev.
Neschopnosť porozumieť neverbalite zhoršuje potom schopnosť empatie, oslabuje súcit, komplikuje nadväzovanie a udržiavanie vzťahov či komplikuje spoluprácu.
Otvorenosť, agresivita a hejtovanie
Rozprávať sa prostredníctvom messengerov, smsiek či iných diskusných nástrojov umožňuje otvorenosť. Nie sme fyzicky pri sebe a často sme aj anonymní. To umožňuje prejavovať sa bez zábran.
Hanbliví sa vo virtuálnom svete stávajú donchuanmi, zbabelci odvážnymi vlastencami a ľudia bez argumentov nás oblažujú jednoznačnými názormi na hocičo.
Nanešťastie otvorenosť nevedie iba k romantickým prejavom lásky k druhým ľuďom, či prejavovaniu obdivu k ich činom. Vlastenectvo sa premieňa na nacionalizmus. Strach a neistota sa zvrháva na rasizmus a xenofóbiu. Odvaha vo virtuálnom svete zvykne bez spoločenských zábran zmutovať na aroganciu, hrubosť, posmievanie sa, ponižovanie, vulgárnosti aj vyhrážky smrťou.
Ani jedno z toho nesvedčí dobrým vzťahom a rozbíja nielen priateľstvá, ale často rozdeľuje aj celú spoločnosť.
Sociálne siete majú schopnosť vyvolávať v nás anti-sociálne správanie.
Spolčovanie
Internet umožňuje nájsť rôznorodé pohľady na historické, či aktuálne spoločenské a politické udalosti. Očakávali by sme, že ľudia budú na to zvedaví. Ale mnohí nie sú.
Internet umožňuje počuť názory ľudí rôznych spoločenských vrstiev, profesií, či skúseností. Očakávali by sme, že ľudia na to budú zvedaví. Ale mnohých to nezaujíma.
Internet sprístupňuje medicínske, historické vedecké, či pôvodné zdroje, ale mnohí sa ani nenamáhajú, aby po nich pátrali.
Napriek všetkým týmto možnostiam majú ľudia tendenciu sa skôr spolčovať do skupín s rovnakým názorom. Nechce sa im čeliť konfrontácii faktov a často ani zdvorilému dialógu. Radšej si potvrdzujú svoje pôvodné názory a je jedno, či sú od dôveryhodného zdroja – to nie je kritérium.
Kritérium dobrého diskutéra nie je to, či sa vyzná alebo trepe, ale či je „cizí nebo náš“.
Naša tendencia spolčovať sa prevažuje nad zdravým rozumom, a tendencia niekam patriť vyhráva nad kritickým myslením.
Napriek možnostiam obohacovať sa nekonečnou rôznorodosťou sa naše kmeňové zmýšľanie udržuje aj v online diskusiách.
Vzťahy potrebujú kvantitu aj kvalitu
Pre dobrý a blízky vzťah je nevyhnutné, aby interakcia medzi dvoma ľuďmi mala nejakú kvalitu. Najdôležitejšou kvalitou je kvalita prítomnosti.
Kvalita prítomnosti sa prejavuje schopnosťou smerovať pozornosť na druhého človeka, ale aj na seba a na vlastné prežívanie. Tak vieme, čo druhý človek prežíva a vieme vnímať ako na to reagujeme. Vyžaduje to aj schopnosť túto pozornosť vhodne prepínať zo seba na druhého a zase naspäť.
Ak nám pozornosť odlietava k smartfónu, tak nie sme v danom vzťahu duchom prítomní.
Vo vzťahoch má význam aj kvantita. Aby sa náš vzťah s niekým rozvíjal a zdarne pokračoval, vyžaduje to, aby sme s daným človekom trávili čas. Rodičia detí vedia, čo to znamená prepásť detstvo a pubertu svojho dieťaťa. Čas strávený online, na sociálnych sieťach, posielaním pracovných mailov z domu, či hraním videohier ukrajuje z času, ktorý trávime s inými ľuďmi v offline svete.
Je však mylné domnievať sa, že ak si s niekým denne vymieňame desiatky krátkych správ, smajlíkov, srdiečok a selfíkov, že to nahradí pohľad do očí, objímanie a spoločný osobný rozhovor o každodenných zážitkoch.
Nenahradí.