Sme tvory hnané novotami, sme odolné aj zraniteľné bytosti.
Sme sociálne živočíchy a v skupine chceme mať dobrú pozíciu
aj blízkych spojencov.
(10 minút dopamínového čítania, 1273 slov)
Biochemické tvory
Sme komplexné biochemické bytosti. Naša prirodzenosť sa prejavuje navonok psychologicky, ale vo vnútri je spúšťaná a riadená chemickými pomocníkmi.
Séria nasledujúcich článkov vám štyroch z nich priblíži.
Máme dva mozgové systémy – ten emočný a ten racionálny. Emočný je limbický systém a racionálna je šedá kôra mozgová (kortex). Obe úzko spolupracujú a vedia sa navzájom podnecovať a riadiť. Niekedy si racionálne naplánujeme ciele a ich plnenie nás potom emocionálne uspokojuje. Na stretnutí s priateľmi prežívame radosť, veselie a porozumenie (emócie), a keď si po skvelej párty oddýchneme, tak rozmýšľame kedy si to znova zopakujeme (racio).
Limbický (emočný) systém produkuje chemikálie, ktoré hovoria telu, čo je pre nás dobré (príjemné) a čo je zlé (nepríjemné). Takáto signalizácia slúži, podobne ako všetko v našom tele – na prežitie. Keď robíme alebo zažívame niečo, čo je pre nás prospešné, tak sa tieto „chemikálie šťastia“ spustia a vieme, že nám je fakt dobre a máme v tom chuť pokračovať alebo si to zopakovať.
Sme ako laboratórium alchymistu. Niekedy v našej banke spontánne chemikálie vybuchujú, menia farby, stuhnú alebo sa vyparia.
Inokedy však alchymista vie, čo robí, a mixuje chemikálie tak, aby vytvoril, čo hľadá. Darí sa mu to síce iba z času na čas, vydrží mu to na chvíľu, ale aj tak sa o to opätovne pokúša. Hľadá zlato alchymistu – hľadá šťastie.
Hormonálne kvarteto
Ako o tom píše v sérii kníh Loretta Graziano Breuning, po čase sa však tieto chemikálie vstrebú, telo ich spracuje, a tak sa začneme po krátkej chvíli nadopovania cítiť „normálne“. A keď ich pod ďalšej chvíli už máme nedostatok, tak sa môžeme cítiť dokonca aj naozaj „zle“. Niekedy aj preto, lebo sa nám spustia iné chemikálie, ktoré hovoria telu, že sme v nepohode, že sme v ohrození života a zdravia a nútia nás okamžite konať (stres).
Cítiť sa chvíľu skvele, a potom zase normálne a o chvíľu zasa zle je úplne prirodzené. Cítiť sa dobre je však nielen príjemné, ale aj užitočné, tak je dobré, ak vieme, čo by sme mohli aktívne robiť, aby sme sa z času načas v týchto hormónoch šťastia „vykúpali“.
Základná zostava alchýmie šťastia je nasledujúce kvarteto:
- Dopamín
- Oxytocín
- Serotonín
- Endorfíny
Mnemotechnická pomôcka je DOSE, čiže dávka.
1. Dopamín
Dopamín je hlavný motivátor. Je ako torta na oslave, a je celá pre nás. Dopamín dodáva pocit nadšenia, radosti, zvedavosti, energie aj sebavedomia. Zaplaví nás, keď po niečom túžime, dávkuje sa pri každom priblížení a pridá ešte jednu poslednú vlnu, keď vytúžené dosiahneme.
Ľudský mozog neustále skenuje okolie a hľadá príležitosti – sme novoty-hľadajúce tvory (novelty-seeking creatures). Vyhľadávame nové, vyňuchávame odmenu, zaostrujeme na zisk, túžime po šťastí. Keď na niečo narazíme – premeníme to na cieľ. A keď si predstavíme ako by nás mohol uspokojiť – tak sa spustí dopamín. Dopamín nás aktivizuje. Dopamín nás nadchne. Prináša nám pocity šťastia aj vtedy, keď si uvedomujeme, že sa k cieľu približujeme. Čím sme bližšie, tým sme ním viac zaplavovaní. Keď cieľ dosiahneme, tak dostaneme poslednú dávku dopamínu. Šťastie vyvrcholí, ale aj skončí.
Ľudia, čo si objednajú dovolenku dlho dopredu a tešia sa na ňu, bývajú šťastnejší, lebo sa na ňu tešia opakovane. Užijú si viac dopamínového šťastia ako last minute dovolenkári.
Takýto dopamínový systém je silný motivátor. Hovorí nám: Ak niečo chceš, zdvihni zadok a choď pre to niečo urobiť. Samotná aktivita a samotné uvedomenie, že sa zdarne blížime k cieľu v nás spúšťa dávky dopamínu.
Na druhej strane – nedostatok dopamínu spôsobuje nechuť konať. Výsledkom je odkladanie úloh (prokrastinácia), pochybnosti o sebe a život bez nadšenia. Nedostatok dopamínu spôsobuje, že sa človeku nechce vstať z postele.
V tomto momente je dôležité si uvedomiť – dopamín nespôsobuje šťastie podobné slasti, dopamín je motivátor.
Prináša vzrušenie spojené s motiváciou, s nadchnutím pre dosiahnutie cieľa. Keď naplno prežívame silný záujem a zvedavosť, tak tento stav nám pomáha dosiahnuť aj ťažké ciele. Zvedavosť a dopamín nám dodávajú energiu a výdrž pri prekonávaní prekážok, a sú spojené aj s prežívaním pozitívnych emócií. Zaujatie je pozitívna emócia.
Základom nášho prežitia je dopamín. Náš mozog je ako jemne nakalibrovaná striekačka, ktorou si dopamín dávkujeme, aby sme mali chuť vôbec niečo robiť.
Dopamínová pasca
Dopamín má však aj svoje tienisté stránky – nadužívanie a prispôsobenie. Tento hormón vieme získať celkom ľahko a tak ho často aj nadužívame. Stačí, keď opakujeme činnosti, ktoré ho spúšťajú.
Workoholici sú ľudia, ktorí si stanovujú a spĺňajú množstvo cieľov. Sú vzrušení z toho, že majú veľa úloh a často robia multitasking (odhliadnuc od jeho neefektivity). Workoholici prežívajú nielen pocity dôležitosti, čo všetko robia, ale aj vzrušenie spôsobené dopamínom. Samozrejme, ľudia v pracovnom opojení môžu prejsť a často prechádzajú z dopamínového opojenia do stresového stavu, v ktorom adrenalín prináša ďalšie opojenie. Dlhodobým užívaním sa však stres stupňuje a začína telu škodiť.
Keď si dopamín dávkujeme často a veľa, tak prestávame byť na neho citliví – organizmus sa prispôsobí. Potrebujeme ho viac, aby sme cítili jeho efekt. Ak sa vám to podobá na drogovú závislosť, tak ste trafili: dopamín je náš prirodzený opiát. Preto máme na neho receptory a preto tak citlivo reagujeme na kokaín, ópium, morfium, heroín…
Na rozdiel od mnohých zvierat, nemáme automatické inštinkty na získavanie potravy, ani iných odmien.
Nie sme špecializované živočíchy ako koala či panda. Sme univerzálni všežravci. Učíme sa postupne získavaním nových skúseností. Hľadáme a skúšame, čo nám robí dobre. A nesúvisí to iba so stravou, ale so všetkými oblasťami v živote. Výsledkom je, že sa dokážeme naučiť veľmi rôznorodé správanie, ktoré prináša dopamín.
Veľa, veľa dopamínu.
Digitálny dopamín
Dnes máme aj veľa umelých spúšťačov dopamínu – sociálne siete, hranie počítačových hier, gambling.
To vysvetľuje, prečo majú digitálne médiá (najmä smartfóny a sociálne siete) na nás taký príťažlivý efekt. Každý páčik, každý follower, každý tweet, či len cinknutie novej správy – spustí dávku dopamínu. A tak si chceme niekoľkokrát za hodinu takúto injekciu dopriať. Keď sa nám ho nedostáva, tak cítime nutkanie podobné závislosti. Nie je to podobné nutkanie – je rovnaké.
Rovnako to funguje s počítačovými hrami – každú chvíľu nájdete poklad, hviezdičky, pripočítavajú sa vám body. Niekedy sa stačí v hre iba pohybovať a každý virtuálny krok sa počíta ako úspech. V digitálnych hrách v podstate za akúkoľvek činnosť získavate ocenenie. Neustále odmeňovanie nám prináša pocit úspechu. A to je tým, že sa v nás spustil dopamín a sme motivovaní pokračovať.
Gamifikujeme si už aj každodenné činnosti. Veď koľko ľudí ma krokomery a meria si takú obyčajnú činnosť ako je chodenie? Robíme to aj preto, lebo keď sa pozrieme koľko sme za deň prešli, cítime uspokojenie aj vďaka dopamínu.
Ale nie každá činnosť, ktorá spúšťa dopamín prináša aj dlhodobé šťastie. Čas, ktorý nakoniec vnímame ako zabitý, lebo sme ho strávili neustálym stláčaním kláves a myši pri strieľaní digitálnych oblúd, na konci nevnímame ako zmysluplný. A aj keď sme dostali počas neho desiatky malých dopamínových dávok, jeho výsledkom môže byť prázdnota.
Ako si teda dávkovať dopamín zmysluplne? Ako využívať tento mechanizmus tak, aby sme si užili aj krátke dávky aj celkový dobrý pocit z celého dňa, týždňa, životného obdobia? Nasleduje zoznam činností, ktoré dopamín spúšťajú a prinášajú momentálne aj dlhodobé šťastie.
Ako si dopriavať dopamín:
- Plánujte svoje činnosti dopredu – robte si konkrétne plány a predstavujte si kam pôjdete na výlet, čo budete robiť zaujímavého zajtra, cez víkend, v práci, doma, sami, s rodinou či priateľmi…
- Nastavujte si ciele tak, aby ste ich zvládli – ľahké vás nebudú baviť a veľmi ťažké nezvládnete (perfekcionisti bývajú dopamínovo podvyživení).
- Rozdeľte si úlohu na malé podúlohy, ktoré dokážete ukončiť v kratších časových intervaloch. Napríklad písanie knihy trvá aj dva roky, ale kapitola trvá kratšie, a dve strany denne ešte kratšie (dokonca presne jeden deň! :-).
- Merajte si pokrok – aj krokomer motivuje k chôdzi len tým, že vidíte ako rastie počet vašich krokov. Gamifikácia má svoje plusy, oplatí sa ju používať.
- Hotové úlohy a splnené ciele si odškrtnite.
- Oslavujte úspechy, keď sa vám niečo podarí. Odškrtnite si úspech a zaskáčte si od radosti. Kombinácia – ukončenie úlohy, vedomie úspechu a pohyb radosti spustia dopamín.
- Počúvajte alebo hrajte svoju obľúbenú hudbu. Spievajte si a pískajte. Robte činnosti, ktoré máte radi a dobre ich poznáte. Pri známych aktivitách predvídate, čo budete robiť a viete, že v nich budete úspešní. Dávky dopamínu spustíte vďaka tomu viackrát.
- Uvedomujte si a užívajte si, čo robíte – vtedy vnímate pokrok, reflektujete úspechy a to na dopamín stačí. Všímavosť nielen zvyšuje prežívané šťastie, ale v tejto súvislosti spúšťa aj dopamín.
- Robte nové veci – púšťať sa do nových vecí prináša samo o sebe vzrušenie a dávky dopamínu.
- Robte aktivity, kde skenovanie prostredia umožňuje nájsť odmenu – prehliadať obrazy v galérii, hľadať hríby v lese, zbierať zrelé ovocie, hľadať zaujímavé knihy v kníhkupectve…
- Zbierajte niečo ako svoje hobby – kamienky, pivné vrchnáky, vlastne na tom nezáleží. Je to však nikdy nekončiaci proces s istým úspechom, že z času na čas niečo nové získate…
Ak budete po tomto článku očakávať pokračovanie o ďalšom hormóne šťastia, tak sa dočkáte dopamínovej dávky hneď teraz :-).
V ďalšom článku sa dozviete o našom sociálnom hormóne – oxytocíne.