V predchádzajúcich článkoch som vysvetlil, že vonkajšie správanie poukazuje na vnútorný postoj – a sú každodenné situácie, pri ktorých je optimistický postoj naozaj pomáhajúci. Vyžaduje to však seba-kontrolu, seba-ovládanie. Avšak mnohým sa pri sebaovládaní zdá, že tak idú proti sebe, proti tomu „byť sám sebou“. Spontánnosť je vysoko oceňovaná a sebakontrola je vnímaná skôr negatívne – ako pretvárka. Pokúsim sa tu dať tieto dva protiklady do väčšej rovnováhy.

(zaujímavé čítanie na menej ako 12 minút, 1550 slov)

Prijať optimistický postoj aj vo vnútri, aby sme sa do neho nemuseli nútiť a teda sa pretvarovať, však naráža na prekážky. V minulom článku sme si vysvetlili jednu z kultúrnych prekážok. V tomto článku opíšem ďalšiu z nich.

Marketing nám hovorí: „Buď sám sebou!“
Žeby nám to hovoril iba preto, lebo spontánnosť zvyšuje množstvo nákupov? Podporovanie individualizmu a spontánnosti pomáha konzumerizmu.

Motivačná literatúra nám hovorí: „Buď sám sebou!“
Žeby nám to hovorili preto, lebo ľudia túžia byť slobodní a chcú počuť o sebe pekné aj keď nepravdivé veci? Áno, a ešte aj preto, lebo chcú, aby ste si kúpili ich knihu.

Spontánnosť je často vnímaná ako cnosť a sebaovládanie ako cesta k duševnej chorobe. Je to však zložitejšie a v mnohých aspektoch nepravdivé.

Pretvárka je fuj – byť sám sebou je super!
Nebuďte sami sebou – a buďte si toho vedomí!

Prvý výrok zjednodušene vyjadruje, čo si ľudia bežne myslia. Ten druhý chcem trocha viac v tomto článku rozobrať a poukázať na to, že ten prvý sa mýli v oboch jeho častiach.

Byť sám sebou nie je až tak super

Myslím si o sebe, že som celkom slušný človek, že som bol dobre vychovaný a stále sa vychovávam, a že sa obvykle viem ovládať, aj keď nie vždy. Keby som bol úplne sám sebou a sledoval všetky svoje impulzy – tak by som nepozeral dievčatám do očí, ale do výstrihov, v obchode by som ukradol, čo sa mi zapáči, lebo sa mi nechce platiť (to bolo naposledy na výške) a ráno by som spontánne nešiel do roboty, lebo niekedy sa mi nechce (aj keď svoju robotu milujem).

Byť sám sebou nie je až také super.
Znamenalo by to reagovať na aktuálne impulzy, objavujúce sa emócie
a nutkavé myšlienky.

Znamenalo by to neovládať sa a reagovať iba na aktuálne pohnútky. A tie často vedú k ubližovaniu sebe aj druhým a spôsobujú prekračovanie spoločenských noriem aj zákonov. Znamená to aj to, že potom často nerobíme to, čo pokladáme za vhodné a dobré z dlhodobého hľadiska.

Lepšie je uvedomovať si, akí sme, keď sme sami sebou,
ale potom regulovať, čo prežívame a nakoniec aj urobíme.

Buďte spontánni, keď sa to hodí

Keď hovorím, že nebuďte sami sebou, nehovorím, že nebuďte spontánni. Niekedy sa ovládajte celkom, niekedy trochu a inokedy buďte aj spontánni. Rozlišujte kedy sa ovládať a kedy byť spontánny. A ešte inak – v niečom sa ovládajte a v niečom buďte spontánni.

Spontánnosť odporúčam – prestaňte sa ovládať,
keď svojím správaním prinesiete radosť sebe aj druhým.

Buďte spontánni:

• keď ste veselí, radostní, milujúci, dojatí, vďační, hrdí…
• keď máte chuť vyznať nahlas svoje pozitívne emócie, náklonnosť…
• keď máte chuť oceniť, pochváliť, obdivovať…
• keď ste nabití energiou a chcete poskakovať, tancovať, jasať, pískať si, či spievať…
• keď chcete niekoho potľapkať, objať, šibalsky žmurknúť…
• keď máte tvorivé a bláznivé nápady…
• keď vaše bláznivé, veselé a radostné správanie nemá negatívne dôsledky.

Ublížim alebo poteším? To je jeden z ľahkých návodov, ktorý pomáha rozlíšiť, kedy sa ovládať a kedy sa nechať uniesť impulzom. Pretvárka, ktorá pomáha spoločensky vhodnému správaniu, je užitočná.

Buďte spontánni, keď prežívate myšlienky a emócie, ktoré sú k druhým láskavé. Prejaviť náklonnosť, prejaviť spontánne pozitívne myšlienky o druhom je v poriadku. Samozrejme zasa závisí od okolností a od formulácie – podriadenej nehovorte, že ju milujete a svokre nehovorte, že je fááákt sexy kočka…

Nikto nie je sám sebou. Všetci sa v nejakej miere „pretvarujeme“.

Pokračovanie na ďalšej strane.