Umelý úsmev 2 – Prečo nám vadí?

(menej ako 12 minút sústredeného čítania, 1600 slov)

V predchádzajúcom článku sme sa uviedli do problematiky a trochu zadefinovali čo je optimizmus a ako súvisí s pozitívnym naladením.

Manažéri, najmä vo firmách riadených zo západnej Európy a zo Severnej Ameriky očakávajú, že ich zamestnanci budú dobre naladení a budú reagovať na všetko pozitívne, optimisticky a v dobrej nálade. Nemusí na tom byť nič zlé. Naopak je to veľmi užitočný prístup, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť nájdenia dobrých riešení, podporuje spoluprácu, udržuje dobrú atmosféru a vzťahy na pracovisku.

Iba v prípade, že sa to preháňa – teda, že vždy a za každých okolností musíte byť pozitívni, alebo že musíte byť vééééľmi pozitívni – tak začnete s tým byť otravní, a v situáciách, kedy treba byť vážny, sa správate naivne a slepo nadšene bez zváženia rizík.

Na Slovensku sa to však s očakávaniami na dobré naladenie a pozitívne nastavenie ani nemusí preháňať. Stačí iba, že ho máte a takéto očakávanie sa stretáva s ufrflanou a nespokojnou kultúrou našincov – a nastáva konflikt optimistickej a pesimistickej kultúry.

My sme naše (blbé) presvedčenia

My sa často na optimizmus, dobré naladenie a usmievavý a srdečný prístup pozeráme s podozrievavosťou a opovrhovaním. Máme totiž kultúrou podporované skôr iné presvedčenia.

Presvedčenia sú tvrdenia o nás, o svete a o druhých. Presvedčenia sú náš názor na to, čo je správne a ako majú veci byť. Mnohé presvedčenia si vytvárame od detstva, často ich automaticky preberáme od rodičov, ďalšie si vytvárame postupne pod vplyvom médií, rovesníkov, či na základe vlastných skúseností počas života.

Takéto presvedčenia potom ovplyvňujú naše vnímanie sveta a aj ovplyvňujú aké prežívame emócie. Ak si o niečom myslíme, že je to otravná hlúposť, tak sa budeme hnevať a budeme frustrovaní, ak to budeme musieť robiť. Ak od nás niekto chce, aby sme v práci pristupovali ku klientom s úsmevom, k problémom optimisticky a ku všetkým ústretovo, tak my si o tom myslíme, že z nás chcú kapitalisti urobiť bezduchých robotov a pretvarujúcich sa Američanov.

Potom niet divu, že sa nám takýto pozitívny prístup nechce prijať. A ak sa kvôli strachu, že prídeme o prácu, radšej k optimizmu a úsmevu premáhame, tak nás násilné pretvarovanie sa bude viac unavovať – ako pri všetkom, čo musíme robiť proti svojmu presvedčeniu.

Ak by sme si však mysleli, že je to užitočné, rozumné a ešte sa budeme vďaka tomu aj lepšie cítiť, tak by sme možno chceli byť optimistickí a usmievaví aj dobrovoľne.

Lenže máme vštepené iné presvedčenia. A tu sú niektoré z nich.

Kultúrne prekážky optimizmu

Tak ako všetky národy, máme svoje porekadlá a ľudové múdrosti. Niektoré z nich sú však úplné sprostosti.

Napríklad – „Kto mlčí ten svedčí.“  To je hlúposť – o mlčiacom človeku popravde nevieme, čo si myslí. Mlčiaci môže byť iba introvert, môže to byť trpezlivý člen tímu, čo sa v diskusii nedostal k slovu. Dokonca to môže byť práve nesúhlas, ktorý spôsobuje, že daný človek radšej mlčí, lebo je mu nepríjemné povedať nahlas kritiku či opak toho, čo ostatní.

Iné škodlivé porekadlo – „Telo má ísť zhumpľované do hrobu.“  Výsledkom takéhoto presvedčenia je, že sa o seba nestaráme a žijeme životným štýlom, ktorý nás ničí (fajčíme, pijeme, jeme nezdravo a prejedáme sa, a nehýbeme sa) – internisti z nemocníc by vedeli rozprávať koľko zbytočne zhumpľovaných tiel musia denne liečiť.

Optimista je zle informovaný pesimista

Toto porekadlo súvisí s našou témou a iste si ho vymysleli pesimisti, aby sa mohli posmievať optimistom. Ale najmä, aby si odôvodnili oprávnenosť svojho negatívneho a smutného pohľadu na svet.

Nie je to však tak ako tvrdí porekadlo – pesimisti majú tendenciu z celej reality vidieť najmä riziká a nepríjemnosti. A ešte z nich často ani nevidia žiadne východisko, len ďalšie problémy a prekážky.

Optimisti majú tendenciu vidieť nielen pozitíva a riešenia, a teda to dobré a príťažlivé, ale sú na rozdiel od pesimistov oveľa viac otvorení vnímať aj problémy a riziká a aj komplexnejšiu realitu (ako v tomto prípade poloprázdneho pohára). Výskumy optimistov a pesimistov ukazujú celkom dobre to, že optimistický, pozitívne naladený človek má vyššiu pravdepodobnosť, že bude vnímať viac informácií – aj tých pozitívnych aj tých negatívnych. Keď sa cítime dobre, keď sme pozitívne naladení, tak sme otvorenejší a cítime sa bezpečnejšie. Preto sme aj vnímavejší. Na rozdiel od zúženého vnímania negatívne naladeného, vystrašeného a ohrozeného pesimistu sú optimisti vďaka ich otvorenosti a dobrej nálade viac prístupní dokonca aj kritike, nesúhlasu, či ťažkostiam.

Rizikovými sa optimisti stávajú, keď sú na škále pesimista-optimista až na jej pozitívnom vrchole – takíto super-optimisti sú naozaj ľudia s ružovými okuliarmi. Vo výskumoch vychádzajú síce ako veľmi šťastní, ale pre život nie veľmi prakticky použiteľní ľudia.

Toľko k hlúpym porekadlám, ktoré však negatívne ovplyvňujú bežne rozšírené presvedčenia pesimistických občanov našej krajiny.

A ešte jeden častý dôvod prečo u nás vyhráva pesimistické naladenie a to optimistické je nám podozrivé. (A nebudem hovoriť o politickej a spoločenskej situácii, ktorá je v poslednom období mimoriadne zlá).

úsmev

Optimizmus nie je pretvárka – je to nastavenie

U nás si zakladáme na emocionálnosti a na našej srdečnosti. Pokladáme sa za otvorený, srdečný a pohostinný národ. Znie to ako jeden z tých mýtov o vlastnom národe, aby sme sami pred sebou vyzerali dobre.

Zaujímavé čítanie  7 ZRUČNOSTÍ, KTORÉ ROZVÍJAME VŠÍMAVOSŤOU

Zakladáme si na tom, že emócie sa majú prejavovať naplno a úprimne. Tí, čo ich neukazujú, ich podľa nás skrývajú. Iné vysvetlenie je však také, že tí, čo neprejavujú emócie naplno sa vedia ovládať. Nemusia skrývať svoje emócie – regulujú ich.

Áno, aj psychológovia roky podporovali rozšírené mylné presvedčenie, že všetky (teda najmä negatívne) emócie máme dostať zo seba von a tak budeme zdravší a šťastnejší. A v nejakej miere je to pravda. Potláčať emócie je nezdravé.

Lenže emócie ovládať a regulovať ich nie je to isté ako ich potláčať.
Emócie je najlepšie vo vhodnej miere a vhodným spôsobom prejavovať.

Nielen to – iné si zvykneme myslieť o prejavovaní pozitívnych emócií a iné o prejavovaní tých negatívnych. Prejavovanie pozitívnych emócií podozrievame z falošnosti a prejavovanie negatívnych uznávame ako ozajstný úprimný prejav ľudskej nátury.

Rozhnevaní pesimisti si viac škodia ako uľavujú

O tých, čo sa otvorene hnevajú, kričia, nadávajú, sú vulgárni a rozčuľujú sa – o tých si myslíme, že sú úprimní a sú sami sebou. Veď každý má právo byť rozhorčený, naštvaný. A negatívne emócie sa že vraj majú prejavovať naplno (nie, nie je to pravda). Je nám síce nepríjemné byť v spoločnosti takýchto rozhnevaných a negativistických ľudí, ale uznávame, že sa majú prečo rozčuľovať a úprimne to prejavovať je úplne v poriadku.

Len krátka vsuvka prečo opakované prejavovanie negatívnych emócií nie je pre nás dobré. Všetko, čo robíme, prechádza našim mozgom a náš mozog to zachytáva. Vytvorí sa neurónová dráha. A keď dané správanie opakujeme, tak sa v mozgu upevňuje a neurónová dráha sa zväčšuje a zrýchľuje. Ako keby sme to trénovali. A čo trénujeme, to nám ide ľahšie a rýchlejšie.

Takže, ak sa dostatočne často hneváme, kričíme a rozčuľujeme, tak sa v tom zlepšujeme.

A potom stačí málo na to, aby sme sa rozčúlili, kritizovali a hnevali sa. A nielen to – potom nevieme prestať, nevieme ani ako reagovať inak. Lebo sme sa v tom vycvičili, vytvorili si návyk a zautomatizovali svoju reakciu.

Toľko o neužitočnosti vypúšťania negatívnych emócií naplno a bez zábran.

Lepšie je naučiť sa všímať si svoje emócie, zhlboka dýchať pre upokojenie tela, spojiť si emócie so svojimi potrebami (prečo ma toto vytočilo?). To nás upokojí a vieme o tom hovoriť a ľahšie nájsť riešenie. Nielenže sa budeme lepšie cítiť, ale ostatní budú mať možnosť nám porozumieť a rešpektovať nás. Miesto toho, aby sa báli našich výbuchov zlosti, či kritického negativizmu.

Optimistov podozrievame

Stále dobre naladených, srdečných a optimisticky naladených ľudí – dokonca aj keď je situácia náročná a ostatní sú už pesimistickí a nahnevaní – tak tých vnímame skôr ako pretvarujúcich sa, neúprimných a podozrivých, či dokonca ako naivných šašov, čo sa predvádzajú.

Oveľa väčší rešpekt (aspoň navonok) si u nás získa niekto, kto sa hnevá a je podráždený, než ten, čo je pokojný a optimistický. To však hovorí viac niečo o nás než o optimistovi. Sme skôr naučení rešpektovať niekoho zo strachu (dlhodobý výcvik v školách robí svoje) ako prechovávať úctu a obdiv voči niekomu kto vie s pozitívnym prístupom znášať aj náročné situácie.

Lenže práve náročné situácie vyžadujú ľudí, čo sa vedia ovládať. A aj v čase pohody je lepšie si užiť spoločnosť s veselými a optimistickými ľuďmi.

pokrok

Photo by Lindsay Henwood on Unsplash

Optimizmus je hnacím motorom pokroku

Bez optimistického predpokladu, že sa vedcovi podarí objaviť niečo nové, start-up-istovi spustiť dobre fungujúcu firmu alebo športovcovi zvíťaziť, by sa nikto z nich nepúšťal do riskantnej situácie bádať, podnikať či súťažiť. Platí to aj pri všetkých sociálnych situáciách, kedy chceme v rozhovoroch s druhými byť úspešní – či už ide o dobrý vzťah, dohodu alebo tvorivú diskusiu.

Byť milý (a prípadne sa pri tom usmievať) je dôležitou súčasťou spolupráce. Dávať najavo snahu dobre spoločne vychádzať je nevyhnutným predpokladom k vytváraniu dohôd, riešení konfliktov či udržiavaniu partnerstva/manželstva.

Dávať najavo, že máme nádej, že sa veci dajú riešiť, umožňujú pristupovať k veciam tvorivo, byť vytrvalí pri prekonávaní prekážok a trpezliví, keď sa nám nedarí.

Byť optimistický neznamená iba ísť slepo ku priepasti.
Optimista je schopný 
ju nielen dostatočne včas uvidieť,
ale je aj otvorený hľadať iné možnosti,
keď sa tá jeho preferovaná ukáže ako nezmysel.

Šťastnejší sú tí ľudia, ktorí stojac pred problémom, konfliktom, či inou náročnou situáciou, sa snažia hľadať riešenia, nie rozčuľovať sa nad problémom.
Spokojnejší sú tí ľudia, ktorí nehľadajú v problémoch ďalšie prekážky, ale hľadajú ako sa z neho dostať.

Buď si sám sebou alebo sa pretvaruješ

V ďalšom článku budem písať o ďalšom presvedčení, ktoré ľuďom zvykne brániť v tom, aby boli vytrvalo optimistickí a dobre naladení.

Je to pokrivené presvedčenie o tom, že byť sám sebou je super dôležité pre naše šťastie. Je to však ďalšie mylne pochopené a dokonca škodlivé presvedčenie.
A na druhej strane budem spochybňovať, či pretvarovať sa je iba niečo zlé a nemorálne.

 

1145total visits,14visits today

You may also like...

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.