Pokračovanie článku o tom ako nás evolúcia vybavila telom, aby sme vďaka nemu a jeho funkciám dokázali prežívať utrpenie aj šťastie. Kľúčovú rolu pri tom hrajú naše emócie a presvedčenia.
(čítanie na 7 minút, 920 slov)
Telo má svoje potreby, ktorých uspokojovanie prináša veľa príjemných aspektov. Telo má množstvo zmyslov, ktoré nám pomáhajú fungovať a orientovať sa a dokážu nám sprostredkovať aj mnoho príjemného. O tom som písal v predchádzajúcej časti.
Prejdime však od telesných k viac psychologickým oblastiam – k emóciám.
4. Sme emocionálne tvory
Emócie sú komplexnou reakciou organizmu na podnety. Emócie nám pomáhajú rýchlo vyhodnocovať a reagovať na to, čo sa deje. Emócie sú komplexnejším motivátorom ako potreby.
Emócie ako hnev, smútok, alebo radosť, láska a nadšenie sú pre nás takým evolučným upgradom k našim evolučne starším zmyslom. Emócie nás robia ešte viac citlivými. Ešte viac nám umožňujú precíznejšie, rozmanitejšie, a intenzívnejšie prežívať vonkajší aj vnútorný svet. Sú takým prepojením vnímania, vyhodnocovania a reagovania. Sú úžasným prepojením telesného s duševným.
Napríklad hnev začíname cítiť, keď vnímame nejakú prekážku pri dosahovaní našich potrieb a túžob. Hnev nás nabudí, lebo spustí celkom slušný kolotoč fyzických reakcií, ako je napumpovanie krvi do horných končatín a do hlavy. Hnev nás nutká do útočnej akcie, aby sme si vydobyli to, čo chceme získať (správanie). Hnev je veľmi užitočná emócia aj keď ju obvykle prežívame ako nepríjemnú (negatívnu).
V pozitívnej oblasti, napríklad emócia lásky vzniká, keď vstupujeme do ozajstného, sústredeného a prijímajúceho kontaktu s iným človekom. Vtedy začíname cítiť, ako sú nám iné bytosti blízke, prežívame ku nim náklonnosť, súcitíme s nimi. Na telesnej úrovni môžeme prežívať celé spektrum pocitov od erotického vzrušenia až po uvoľnenie aké prežívame v bezpečí. Táto emócia nás nutká pomáhať, podporovať a chrániť tých, ku ktorým lásku prežívame.
Emócie nám mávajú rukami pred očami, aby sme si uvedomovali, že sa niečo deje, a strkajú do nás zdvihnutým prstom, aby sme niečo robili (aktivizujú ako hnev či radosť) alebo naopak nás pevne držia, aby sme niečo neurobili, či prestali robiť (strach, smútok).
Pozitívne aj negatívne emócie sú užitočné
Niektoré emócie prežívame ako nepríjemné (hnev, smútok, sklamanie…), a tie nám signalizujú, že niečo nie je v poriadku (máme neuspokojené potreby) a mali by sme s tým niečo robiť, alebo sa s negatívnou situáciou aspoň vyrovnať. Iné emócie prežívame ako príjemné (radosť, láska, vďačnosť, záujem…) a tie nám signalizujú, že to, čo sa nám práve deje je pre nás prospešné a máme v tom aj naďalej pokračovať.
Sledovať prvé kroky svojho dieťaťa, trblietanie svetla v korune stromu, či úsmev blízkeho človeka v nás vyvolávajú silné emócie. Tie však nevznikajú iba ako dôsledok vonkajších podnetov. Emócie si vieme dokonca vyvolať aj bez vonkajších podnetov, stačí, keď začneme na niečo z minulosti spomínať, predstavovať si, čo by bolo keby bolo (alternatívy), alebo keď si predstavujeme, čo sa nám v budúcnosti môže stať. Emócie vznikajú aj ako dôsledok toho, ako sa na veci pozeráme, čo si o nich myslíme, ako sme voči nim nastavení. Naše presvedčenia ovplyvňujú ako veci vnímame a ako na ne emočne reagujeme.
Emócie sú pre nás zdrojom utrpenia, ale aj bohatým zdrojom veľmi príjemných stavov mysle a tela.
5. My sme naše presvedčenia
A na záver evolučný bonus našej šedej kôry mozgovej – racionalita. Jedným zo zaujímavých produktov prepojenia racionality a emocionality – sú naše presvedčenia.
Presvedčenia sú tvrdenia, prostredníctvom ktorých vedome aj nevedome hodnotíme seba aj svoje okolie. Presvedčenia sú často stavebnými prvkami našej identity (Som čestný človek. Robím dôležitejšie veci ako ostatní.) Obvykle ich berieme ako jedinú verziu reality, používame ich automaticky na vyhodnocovanie toho, čo sa okolo nás deje.
Presvedčenia preberáme a vytvárame po celý život.
Niektoré presvedčenia preberáme od rodičov, priateľov, či médií (Never ľuďom, ktorých nepoznáš! Dobrý si len vtedy, keď pomáhaš! Telo má ísť do hrobu zhumpľované!). Iné si vytvárame na základe vlastných skúseností. Ak ma viac krát moji známi oklamali, tak môže vo mne vzniknúť presvedčenie: Neverím už ani tým, ktorých poznám!, alebo: Ak sa po prekonanej chorobe bojím riskovať zdravie, vznikne vo mne presvedčenie: Keď budem opatrný a budem sa o seba starať, tak budem dlhšie žiť!
Naše presvedčenia ovplyvňujú nielen ako zmýšľame o sebe, o druhých a o svete, ale ovplyvňujú aj aké emócie v nás rôzne udalosti vyvolávajú. Napríklad dôvera alebo nedôvera voči blízkym ovplyvňuje to, ako o nich rozmýšľame, či ako sa cítime v ich prítomnosti. Presvedčenia o nich ovplyvňujú aj to ako s nimi komunikujeme a ako sa ku nim správame. Presvedčenia o zdraví a o tom či telo má byť v starobe zničené alebo v dobrej kondícii ovplyvňuje množstvo rozhodnutí týkajúcich sa práce, pohybu, stravy…
Je dobré poznať svoje presvedčenia, a testovať ich, či nám prospievajú a meniť ich tak, aby nám v živote pomáhali.
Naše presvedčenia nám v mnohom pomáhajú žiť dobrý život, inokedy nám však spôsobujú mnoho zbytočného utrpenia.
Predpoklady ku šťastiu aj k utrpeniu
Všetci máme vnímavé telá, všetci máme svoje potreby telesné aj duševné, všetci sme emocionálni a všetci máme svoje zbierky pestrých presvedčení.
Ak chceme zvyšovať svoje šťastie, ak chceme vedome pre svoje šťastie a životnú spokojnosť niečo aktívne robiť, tak tomu dosť pomáha seba-uvedomovanie a seba-poznanie.
Znamená to aj to, že vieme a spoznávame, čo prospieva a škodí nášmu telu, rozumieme a rešpektujeme svoje potreby, vyhľadávame, vytvárame, pestujeme a rozvíjame svoje pozitívne aj negatívne emócie, a poznáme svoje presvedčenia, ktoré nás vedú do utrpenia (konfliktov, stresu, vyhorenia) alebo naopak zvyšovaniu nášho šťastia aktívne pomáhajú.