Kniha Sapiens začína ako filmový trailer. V jednom odstavci vtipne zhrnie históriu vesmíru až po vznik ľudstva asi takto:

• Pred 13,5 miliardami rokov pri Veľkom tresku vznikla hmota, energia, čas a vesmír. To je fyzika.
• Po 300.000 rokoch sa hmota a energia začali zhlukovať do komplexných štruktúr – atómov a molekúl. To je chémia.
• Pred 3,8 miliardami rokov sa tieto molekuly začali spájať a sformovali organizmy. To je biológia.
• A pred 70.000 rokmi začali organizmy patriace k druhu Homo sapiens formovať kultúry. A to už je história.

Celá história je formovaná troma významnými revolúciami. Kognitívna revolúcia zrýchlila evolúciu mozgu a poľnohospodárska revolúcia tvorbu veľkých spoločností. Vedecká revolúcia možno celú históriu ukončí alebo začne niečo úplne iné. Takto natvrdo píše  Yuval Noah Harari o tom ako tieto tri revolúcie ovplyvnili ľudí a ostatné žijúce organizmy.

O autorovi

Na knihu Sapiens: Stručná história ľudstva som narazil v Pezinskej knižnici a hneď som ju uchmatol. Čítal som na ňu priveľa pútavých recenzií na to, aby som ju minul. A neľutujem. Bola to najvzrušujúcejšia, najzábavnejšia a informáciami najviac nabitá kniha za posledné dlhé obdobie. Čítalo sa to ako Da Vinciho kód od Dan Browna. Akurát, že Sapiens nie je fikcia. Sapiens je parádna, inteligentná a múdra analýza ľudstva a toho ako sa vypracovalo tam, kde je dnes.

Yuval Noah Harari (v hebrejštine יובל נח הררי; 1976) je relatívne mladý historik z Izraela. Preslávil sa práve knihou Sapiens. Tej sa budem venovať tu a zameriam sa na tému šťastia, ktoré Harari veľmi originálne komentuje.

Hneď po Sapiensovi mu vyšli aj dve ďalšie úspešné knihy. Jeho druhou knihou je Homo Deus: Stručné dejiny zajtrajška, ktorá voľne nadväzuje na Sapiensa. Venuje sa budúcnosti ľudstva a myšlienke, čo sa asi stane, keď sa spoja „božské predstavy“ človeka o sebe samom s „božskými technológiami“, ktoré človek na seba aplikuje. V knihe 21 lekcií pre 21 storočie, ktoré ešte nevyšlo v preklade u nás, sa vracia do prítomnosti a opäť veľmi prehľadným a prenikavým spôsobom analyzuje súčasné komplikované spoločenské javy. Rozoberá terorizmus, fake news, migráciu, ale aj veci týkajúce sa jednotlivcov ako sú meditácia, slobodná vôľa, vedomie, odolnosť a pokora.

Kde sme sa tu nabrali?

Tvory podobné ľuďom sú tu asi 2,5 milióna rokov a bolo ich niekoľko druhov, podobne je dnes viac druhov líšok alebo kolibríkov.

Prehistorickí ľudia boli bezvýznamné živočíchy, ktoré nemali na svoje prostredie o nič väčší vplyv ako gorily, svätojánske mušky či medúzy.

Posledných 30 000 rokov sme však nemali okolo seba iné hominidné druhy a tak sme si zvykli, že sme jediní a jedineční. Podporuje to aj mylnú predstavu, že sme vrcholom tvorstva a že sme od ostatných tvorov oddelení obrovskou priepasťou.

Myslíme si, že vďaka nášmu veľkému mozgu sme aj najinteligentnejší. Keby to však bola pravda, že veľkosť = inteligencia a teda evolučný úspech, tak potom podľa Harariho, by aj čeľaď mačkovitých tak isto vyprodukovala mačky, ktoré by mohli chodiť na základnú školu.

Extra mozog, intenzívna výchova a dobré vzťahy

Prečo teda evolúcia spravila iba z rodu Homo jediný dokonalý stroj na myslenie v celej živočíšnej ríši? Lebo extra veľký mozog predstavuje extra veľkú záťaž pre telo. Treba ho nosiť (a je ťažký) a zásobovať energiou (je dosť nenásytný). U Homo sapiens tvorí mozog približne 2-3% telesnej hmotnosti, ale spotrebuje 25% telesnej energie, keď je telo v pokoji. Mozgy iných ľudoopíc vyžadujú v pokoji iba 8% energie.

Ľudské mláďatá sú bezmocné a závislé od dospelých mnoho rokov – kvôli obžive, ochrane a vzdelaniu. Rodíme sa nehotoví. Mozog aj lebka rastú dlho po narodení. Fakt, že musíme roky vychovávať mláďatá, však prispel k výnimočným sociálnym schopnostiam ľudstva.

Na výchovu človeka je skutočne potrebný celý kmeň. Evolúcia preto uprednostňovala tých, ktorí dokázali vytvárať silné sociálne putá. Keďže sa ľudia rodili nedostatočne vyvinutí, dali sa vzdelávať a socializovať v oveľa väčšej miere ako ktorýkoľvek iný živočích.

Z toho vyplýva nielen naša vzájomná previazanosť, ale aj to ako nás vzájomné vzťahy naplňujú, robia nás šťastnými. A keď nefungujú alebo ich nemáme tak trpíme, chradneme a umierame z osamelosti.

V celej knihe sú tri veľké témy súvisiace s ľudským šťastím. Prvou je vysvetlenie, ktoré ste dočítali – sme sociálne tvory. Veľká časť mozgu je nastavená na zložité sociálne fungovanie a preto nás medziľudské (a vieme, že aj medzidruhové) vzťahy tak uspokojujú.

Druhou témou je náboženstvo.

Náboženstvo a zmysel života

Život ako taký nemá zmysel. Nie je na to dôvod. Je to vedľajší produkt fyziky, chémie a potom biológie. Ďalším vedľajším produktom života a jeho evolúcie je vedomie. Ale vedomie, vďaka schopnosti reflektovať a hľadať súvislosti, zažíva hrôzu, ak veci zmysel nedávajú.

Akýkoľvek dávame svojmu životu zmysel, je to nami vyprodukovaná ilúzia. Je to mýtus, výmysel, blud – ktorý však prináša upokojenie, nádej, a dokonca prežívanie šťastia. Vďaka pridávaniu vysvetlenia (zmyslu) do toho, čo robíme, aké vzťahy máme, čo sa nám denno-denne deje, sa nám zdá, že veci niekam smerujú alebo aspoň vyzerajú, že sú naplánované nejakým vyšším princípom (napríklad viera v osudovosť). Dáva nám to pocit, že máme ten náhodný život aspoň v nejakej miere vo svojich rukách a že tomu rozumieme.

Preto je postupný vznik náboženstiev vysvetliteľný. Boli a aj sú ich tisícky. Mali za úlohu vytvárať predstavu, že svet je usporiadaný a že každý v ňom má svoju úlohu aj zámer. Stabilita takejto myšlienky sa dá však udržiavať iba tak, že takýto poriadok, pravidlá, zámer a zmysel sú stanovené nadprirodzenými, nekonečne trvajúcimi a nekonečne mocnými silami. Teda bohmi a nakoniec iba jedným superbohom.

(Pokračovanie na druhej strane.)