Pozitívna psychológia a niečo navyše
Oblasti, ktoré pozitívne ovplyvňujú zvýšenie šťastia však nie sú len tie, ktoré prednostne skúma Pozitívna psychológia. Patria sem aj dostatok pohybu, pobyt v prírode, dostatok spánku a mnohé ďalšie, ktoré som ešte nespomenul, ale časom sa im určite budem na blogu a v ďalších knihách venovať.
Za posledných desať rokov je jednou z najviac skúmaných oblastí všeliek(Mindfulness). Všímavosť je spôsob narábania s pozornosťou zameranou na prítomnosť a má pozitívne vplyvy na viacero oblastí zdravia aj šťastia u tých, ktorí sa Všímavosť učia a trénujú.
Oblastí, ktoré preukázateľne zvyšujú ľudské šťastie je okolo tridsať (môj súčet). A ukazuje sa, že ide najmä o to, aké máme postoje k sebe a k okolitému svetu a keď sa rozvíjame v jednotlivých kompetenciách a oblastiach, ktoré naše šťastie zvyšujú, tak ho dokážeme do istej miery pozitívne ovplyvňovať. Nič spirituálne, ale celkom praktické. Pracovať na svojom šťastí je ako bicyklovanie – musíte sa trocha naučiť držať rovnováhu a priebežne šliapať do pedálov, inak spadnete. Ale keď šliapete, tak vám je oveľa lepšie ako keď sa nechávate životom iba tak unášať.
Nespirituálne šťastie
Za dvadsať rokov oficiálnej existencie Pozitívnej psychológie boli urobené stovky výskumov. Na mnohých univerzitách pribudli prednášky a cvičenia z Pozitívnej psychológie. A to by na predstavenie Pozitívnej psychológie, jej autorov a oblastí skúmania stačilo.
Pozitívna psychológia sa venuje niekoľkým desiatkam oblastí, ktoré keď si človek “pestuje”, tak je šťastnejší. Keďže nie je jednoduché zisťovať, čo robí človeka “naozaj šťastným” má zmysel to skúmať. Hlásať presvedčenia, overené návody a prezrádzať “dlho utajované tajomstvá” o šťastí, zdraví a úspechu, by malo byť spojené aj so zodpovednosťou. Aspoň takou, že máte svoje tvrdenia hodnoverne podložené. Nielen príbehmi, metaforami a anekdotami jednotlivcov, či zjavenými pravdami svätých textov a „novoobjavených“ tajomstiev starých národov a mudrcov.
Vymyslenými príbehmi a receptami na šťastie môžete ľahko ľudí popliesť a miesto k väčšiemu šťastiu ich nasmerujete do väčšieho utrpenia, sklamania, zmätku a slepej uličky.
Celkom sa vyhraňujem voči náboženským, spirituálnym, new age, alternatívnym, či iným neovereným a neoveriteľným presvedčeniam, ktoré v témach šťastia, zdravia aj úspechu v živote zaplavujú našu kultúru a nekritické mysle ľudí.
Ešte raz budem citovať Christophera Petersona, profesora psychológie z University of Michigan:
“…Pozitívna psychológia by sa nemala zamieňať s neoverenými radami svoj-pomocnej literatúry, nepodloženými pozitívnymi afirmáciami, ani náboženstvami – nezávisle od toho ako dobre nám pomáhajú sa cítiť. Pozitívna psychológia nie je recyklovaná verzia sily pozitívneho myslenia ani pokračovanie knihy Tajomstvo (2008).
Kritika Pozitívnej psychológie
Pozitívna psychológia má aj svojich kritikov a niekedy aj oprávnene. Oprávnená kritika sa týka niekoľkých vecí.
Prvá kritika sa zvykne týkať práve témy Pozitívnej psychológie – šťastia. Naozaj nie je jednoduché definovať, čo je šťastie, keď je to taká komplexná, subjektívna a individuálna vec, ktorá má aj v bežnom jazyku viacero významov. Ale podobný pojmologický problém je aj v iných oblastiach vedy, ktoré pracujú s používaním širších pojmov ako je energia, vedomie a ďalšie. Výskumy však postupne spresňujú odtiene definície šťastia a preto aj zaviedli pojem subjective well-being.
Druhá kritika súvisí so všobecnejším problémom netýkajúcim sa iba šťastia – vôbec nie je jednoduché merať akékoľvek subjektívne ľudské prežívanie. S tým sa potýka neurológia, behaviorálna ekonómia, reklama a marketing a iné oblasti, ktoré sa snažia poznávať a merať, čo sa deje v ľudskej psychike.
Tretia kritika sa týka tiež nielen Pozitívnej psychológie, ale všetkých výskumov na ľuďoch. Aby bol výskum zmysluplný je treba mať dáta na veľkej vzorke ľudí a tá vzorka má byť reprezentatívna (čiže reprezentuje všetkých ľudí). A ja náročné a drahé robiť výskumy na veľkých vzorkách ľudí. A keďže sa mnohé výskumy robia na univerzitách, tak najľahšie dostupné a lacné výskumné osoby sú – študenti. Ale študenti univerzít nie sú reprezentatívna vzorka všetkých vekov, vzdelaní, sociálnych skupín… Ale aj vďaka celosvetovým výskumom šťastia s oveľa širším a reprezentatívnejším záberom sa to posledné roky darí celkom dobre zlepšovať.
Avšak veľká časť kritiky je celkom neoprávnená. Je to však najmä preto, že kritici si často mýlia Pozitívnu psychológiu s hnutím Pozitívneho myslenia. To je smutné aj trápne zároveň, lebo vtedy chápete, že vás kritizuje niekto, kto nerozumie tomu, čo kritizuje. Pretože tieto Pozitívny psychológia a hnutie Pozitívneho myslenia majú spoločné asi iba toľko, že v názve majú jedno rovnaké slovo. V knihe Sila pozitívnych emócií v jednástich kľúčových kategóriách poukazujem na ich dôležité odlišnosti.
Takže, kedykoľvek narazíte na kritiku Pozitívnej psychológie, že ľudí nabáda k prílišnému optimizmu a aby mysleli pozitívne, tak to naozaj nie je agenda Pozitívnej psychológie. Stačí si pozrieť vyššie zoznam oblastí, ktorým sa Pozitívna psychológia venuje (a je ich o mnoho viac), ale žiadna sa netýka pozitívneho myslenia.
Takže na záver
Na šťastie nečakajte, šťastie robte. V desiatkach oblastí sa môžete rozvíjať a zlepšovať a tak si v nejakej miere zvýšite životné šťastie. Žiadne zázraky, zaručené recepty ani odhalené tajomstvá – len poctivá práca na sebe a na vzťahoch s ľuďmi vo vašom okolí.
A kto si chce ešte pozrieť vzdelávacie a kreslené video v angličtine. Nech sa páči.