21. januára je Deň objímania. Národný deň objímania sa prvý krát slávil v roku 1986 v Michigane v USA. Odvtedy sa tento pekný sviatok oslavuje v mnohých krajinách. Objímanie má svoju evolučnú históriu a preto má zásadný dopad na ľudské fyzické aj psychické zdravie. Objímanie vyplýva z nevyhnutnosti blízkeho fyzického kontaktu matky a dieťaťa. Naša potreba fyzického kontaktu nás drží po celý život a objatie ovplyvňuje aj našu psychickú pohodu.

A čítajte až do konca. Čaká vás oxytocínová odmena. Nech žije Deň objímania.

(menej ako 13 minút objímajúceho čítania, 2648 slov)

Nalepení na matku

Objímanie a fyzický láskyplný kontakt sa s nami ťahá od okamihu narodenia až po posledné vydýchnutie (keď máme v oboch prípadoch šťastie).

Už od narodenia je pre mláďa nevyhnutné byť v pevnom kontakte s matkou. Mláďatá cicavcov sa rodia závislé od rodičov. Matka poskytuje telesným kontaktom fyzické teplo aj materské mlieko. Kopytníci sa síce vedia postaviť na nohy hneď, ale psie a mačacie mláďatá sa rodia slepé a potrebujú sa k matke túliť, aby prežili. Dokonca aj u nich je vzťahová väzba dôležitá, podobne ako u človeka.

Keď sa pozrieme na našich najbližších príbuzných opice a ľudoopov, tak prvé mesiace až roky života sú mladé opice v tuhom objatí so svojimi matkami. Alebo prechádzajú z objatia do objatia medzi svojimi príbuznými. Je to aj preto, aby nespadli zo stromu. A keďže skupiny opíc aj primátov sú skoro stále v pohybe, tak sa držia matiek, aby neostali zabudnuté.

Tuhé objímanie matky mláďaťom je životu dôležitým prvkom prežitia. Ten sa aj u ľudského mláďaťa prejavuje reflexom tuhého stisku ruky (úchopový reflex) a slúži na udržanie sa na tele matky.

Ale netýka sa to len mláďat a netýka sa to len prežitia. Týka sa to aj dospelých a duševného zdravia. Ale o tom o kúsok neskôr.

Attachment, vzťahová väzba

Sám autor teórie vzťahovej väzby John Bowlby zažil v detstve odlúčenie od otca (lebo otec bol vojak). Zažil jeho skorú smrť, výchovu vychovávateľkou a odchod v siedmich rokoch do internátnej školy. Preto ho neskôr ako psychiatra a psychoanalytika zaujímal vplyv vzťahu rodičov k malým deťom. Konkrétne ho zaujímala ich emocionálna vrelosť alebo chlad a fyzický kontakt alebo odstup. A ich dopad na fyzické a duševné zdravie.

A objímanie k tomu patrí.

Závislosť mláďat od rodičov vytvorila mechanizmus, ktorý vyvoláva potrebu mláďaťa mať úzky kontakt s rodičom. A nielen to. Jeho neuspokojenie vyvoláva neurologické a psychologické nedostatky v zdravom vývine človeka.

„Attachment (vzťahová väzba) je v tomto kontexte pojem, který vystihuje velmi komplexní blízkou vazbu mezi dítětem a matkou, popřípadě prvotním pečovatelem či mateřskou postavou. Attachment zahrnuje vzájemné pocity, porozumění, sdílení emocí, přijetí, trvalost a lásku. Tato vazba se vytváří v interakci s dospělým, který o dítě pečuje, a postupně se zvnitřňuje. Stává se vnitřní psychologickou „bezpečnou základnou“. Místem vnitřně zažívaného bezpečí, které dítěti poskytuje rodičovská postava.

Petra Vrtbovská, O Ztraceném dítěti (Attachment, poruchy attachmentu a léčení), Tišnov 2010

Zdravá vzťahová väzba

Zdravá vzťahová väzba sa vyvíja nielen fyzickým kontaktom, ale aj prítomnosťou matky. Prejavuje sa emocionálnou náklonnosťou k dieťaťu, predvídateľným správaním matky, starostlivosťou, reagovaním na potreby dieťaťa. Deti, ktoré nedostávajú od matky ani od ďalších blízkych tieto prejavy lásky, mávajú vzťahovú väzbu narušenú.

Ovplyvňuje to nielen zdravý vývoj dieťaťa, ale aj fungovanie v dospelosti. Nedostatok prejavov lásky ovplyvňuje mieru úzkostnosti, neistoty, nedôvery, sebaistoty, mieru ne/závislosti od druhých, mieru stresu a schopnosť ho zvládať. Ovplyvňuje aj schopnosť sa k niekomu zdravo pripútať, čiže vytvárať zdravé a srdečné priateľské aj partnerské vzťahy.

Jednoducho povedané, ak máme vrelé vzťahy s rodičmi v útlom detstve, táto láskavosť a prijímanie v nás zostane. Potom aj po odlúčení od rodičov vieme vytvárať podobne vrelé a dôverné vzťahy nielen s inými, ale aj sami so sebou.

Takéto nastavenie k druhým a k sebe výrazne ovplyvňuje schopnosť mať plnohodnotné vzťahy a teda ovplyvňovať aj úroveň svojho šťastia.

Tajomstvo šťastného života sú vzťahy

(menej ako 7 minút čítania, 865 slov, 2 strany) Mladí ľudia dnes považujú za tajomstvo šťastného života bohatstvo (80%) a slávu (50 %). Ak by sa však ako starci a starenky mohli obzrieť späť a posúdiť znovu ako prežili svoj život, tak na základe celoživotných skúseností by sa mnohí rozhodovali inak.

Fyzický kontakt, objímanie a ľudské šťastie

Rodíme sa z objatia matky. V plodovej vode plávame akoby v celotelovom objatí matkou. Zmysel hmatu (dotyku) sa u plodu vyvíja už od 8 týždňa ako prvý zo zmyslov dieťaťa. Po narodení je jednou z najdôležitejších vecí pre novorodenca ležať v objatí matky a vnímať jej teplo, pach, hladkanie a hlas.

Fyzický kontakt dieťaťa s rodičmi zásadne ovplyvňuje jeho fyzické a mentálne zdravie.

Máme na to, nanešťastie pre mnohé deti, aj skúsenosti z reálneho života. Chudoba v komunistickom Rumunsku a zákaz antikoncepcie a interrupcie spôsobili, že mnoho rodín sa nedokázalo postarať o svoje deti. A tak v rumunských sirotincoch do pádu komunistického režimu Nicolaea Ceausesca (čítaj čau česka) v roku 1989 vyrástlo až okolo pol milióna detí. Sú jedným z najhorších dôkazov toho, čo nedostatok fyzického aj komunikačného kontaktu dokáže urobiť s deťmi predškolského veku.

Väčšina z nich bola len kŕmená a prebaľovaná a inak moc ľudského kontaktu nezažili. Štúdie ukazujú, že asi 1 z 10 detí malo črty autizmu. Napríklad štúdie Charlesa Nelsona ukazujú, že napriek adekvátnemu kŕmeniu a slušným životným podmienkam (štúdia je až z roku 1999) ich sociálne a fyzické zanedbanie ovplyvnilo spomalenie rastu, motorické oneskorenie, úzkosti, neschopnosť sústrediť sa, opakujúce sa správanie, či zníženie inteligencie. Štúdie Charlesa Nelsona sú dôležitým príspevkom k porozumeniu vzniku autizmu negenetického pôvodu.

Mnohé deti mali kvôli takejto „nevýchove“ zníženú mozgovú aktivitu. „Ako keby ste miesto 100-wattovej žiarovky mali 40-wattovú,“ hovorí Nelson.

U detí, ktoré boli adoptované z Rumunska rodinami zo západu, sa po rokoch výchovy s rodičmi vrátili mnohé vývojové nedostatky do normálu. Nanešťastie iné vlastnosti zostali trvalo poškodené, do normálu sa nevrátili, a ovplyvňovali ich životy aj v dospelosti.

Terapia dotykom

Iné štúdie ukazujú, pozitívne benefity vyplývajúce z poskytovania dotykov. Popredná výskumníčka v oblasti dotyku Tiffany Field zistila, že ak predčasne narodené deti dostávajú terapiu dotykom 3×15 minút denne počas 5-10 dní, tak naberú skoro o polovicu viac hmotnosti než deti so štandardnou liečbou predčasne narodených.

Tiffany Field takisto zistila, že terapia masážou pomáha znížiť bolesť tehotným ženám a priniesla im úľavu v predpôrodných depresiách. Zaujímavé je, že nielen masírovaným tehotným ženám, ale aj manželom, ktorí ich masírovali.

Handrová matka

Jedným z najslávnejších (aj keď nevyhnutne krutých) experimentov v psychológii je práve štúdia zisťujúca vplyv fyzického kontaktu na vývoj mláďaťa. Ide o experimenty Henryho Harlowa v 50. a 60. rokoch minulého storočia.

Odobral mláďa makaka matke a v izolovanej klientke sa o neho bez akéhokoľvek iného kontaktu staral, aby prežilo. Makakčiatko (☺) malo k dispozícii dve „náhradné matky“. Na jednej drôtenej matke sa dostalo k jedlu. Na druhej matke sa dostalo k dotyku, lebo na nej bola mäkká handra. Mláďa sa chodilo najesť k drôtenej, ale vždy sa vrátilo a túlilo sa k handrovej matke. Aj v okamihoch strachu alebo neistoty sa vracalo k handrovej matke.

Napriek starostlivosti o biologické potreby, a kvôli zanedbaniu psychologickej starostlivosti, boli tieto mláďatá často psychicky trvalo poškodené. Po návrate do svojej opičej skupiny neboli už schopné nadväzovať vzťahy s ostatnými opicami. Často predčasne uhynuli, lebo nechceli prijímať potravu.

Grooming

Sociálny grooming je správanie, ktoré nájdeme nielen u primátov. Jedná sa o sústredenú starostlivosť o srsť a pokožku druhého jedinca. Lenže nejedná sa o pravekú kozmetiku, ale o udržovanie vzťahov.

Grooming je zásadným nástrojom pre podporu sociálnych štruktúr (kto s kým), rodinných väzieb a sociálnych väzieb. Používa sa ako nástroj na zmierenie po konflikte, nadviazanie sexuálnych vzťahov a formu vytvárania a posilňovania koalícií.

A tu môžeme vidieť ako sa prirodzené správanie matiek a detí premieňa na psychologické potreby a inštinkty. A potom o krok ďalej prerastá do sociálnych a psychologických potrieb jedincov v dospelosti.

A tu je už priestor pre objímanie a jeho vplyv na naše zdravie.

Na týchto príkladoch som chcel ilustrovať našu doslova fyzickú potrebu mať od narodenia a po celý život ľudský kontakt. Psychologický aj telesný. A objatie je jedným z najsilnejších spôsobov ako túto potrebu sýtiť.

Čo je objímanie

Objatie je fyzický kontakt, pri ktorom sa dotýkate veľkou plochou svojho tela o telo druhej osoby. Samozrejme, existuje veľa druhov objatí.

Priateľské bočné objatie jednou rukou, intímne objatie odzadu, krátke objatie s potľapkaním, rituálne objatie pri zvítaní alebo rozlúčke aj u úplne cudzích ľudí.

Objatie je jedným z najvrelších prejavov ľudského kontaktu. Objatie je prijateľné medzi cudzími ľuďmi, kamarátmi, rodinou aj milencami. Ukazujeme tým blízkosť, srdečnosť a otvorenosť ku kontaktu. Počas objímania cítime telesné teplo druhej osoby, vnímame tlak tela o telo, máme prístup k čuchovým vnemom pokožky a vlasov druhého. Dokonca si vymieňame kožný mikrobióm. Objímanie môžeme spojiť s potľapkávaním, hladkaním, šepkaním do ucha, čo dokonca bozkávaním.

Variantov je tisíce a nie je to žiadna veda. Robíme ho intuitívne.

Objímanie ako terapia

Objímanie nie je iba spôsob ako druhým ukázať svoju náklonnosť a dať im pocit bezpečia. Objatie má práve vďaka vyššie vysvetleným evolučným a vývinovým súvislostiam hlbší dopad na naše telesné procesy a na duševný stav.

Štúdie ukazujú niekoľko vecí.

Srdce na správnom mieste

Práve kvôli telesnému kontaktu a pocitu bezpečia, ktorý objatie poskytuje, sa ľuďom pri objímaní zníži tep a zníži krvný tlak.

Vysoký krvný tlak je dôležitým faktorom zhoršujúcim srdcovocievne ochorenia. Objímanie a emocionálna podpora blízkych ľudí sa ukazuje ako dôležitý faktor prevencie srdcovocievnych ochorení.

Imunitná reakcia

Keďže objímanie znižuje stres. A tak v pozitívnom zmysle chráni imunitu pred účinkom stresových hormónov.

V jednej zo štúdií skúmajúcich efekt objímania (a sociálnej podpory) nakazili experimentálne skupinu ľudí bežným vírusom prechladnutia. Ukázalo sa, že objímanie robí asi tretinu z celého efektu sociálnej a emocionálnej podpory, ktorá oslabuje symptómy ochorenia. Čím viac mali nakazení účastníci experimentu objatí a vnímanej podpory, tým mali menej vážne symptómy ochorenia.

Hormonálna záplava

Objímanie spustí dávku oxytocínu, ktorá vedie tiež ku zníženiu stresu a podporuje tendenciu spolupracovať a byť ďalej srdečný a láskavý. Ženy, ktoré majú viac objatí od svojich partnerov majú celkovo vyššiu hladinu oxytocínu v krvi.

Viac o hormónoch šťastia som písal v samostatných článkoch ako je tento:

Kvarteto šťastia – oxytocín

Naše telo je biochemické laboratórium. My sme jeho alchymisti. Ak zamiešame svoje ingrediencie správne, zažijeme vlny šťastia. Keď miešame s druhými – vytvoríme oxytocín.

Zaujímavé je, že pri objímaní sa ženám spustí viac oxytocínu a majú z neho väčší upokojovací efekt ako muži.

Ak pri objímaní ešte ideme druhému do vlasov, nie hádkou, ale jemným ískaním (aké slovo!), tak dráždime na hlavovej pokožke špeciálne dotykové senzory, ktoré spúšťajú endorfíny. Tieto podkožné senzory sú priamo prepojené s mozgom a spúšťajú naše vnútorné opiáty, ktoré odstraňujú prežívanie bolesti. Preto tak mnohí milujú ískanie vo vlasoch!

Psychický dopad objatia

Ľudský dotyk aktivuje tie časti mozgu, ktoré sú spojené s odmenou aj so súcitom. Láskavý dotyk vytvára pocit ľudského spojenia, náklonnosti a dôvery. Vďaka pocitu bezpečia a podpory sa zníži náš stres.

Objímanie ovplyvňuje zníženie stresu a zníženie napätia, ak máme strach alebo úzkosť. Práve v čase existenčného stresu z ťažkých dní objímanie pomáha najmä ľuďom s nižším sebavedomým.

Psychologicky je objímanie jasná podpora a prijímanie. Ak nás iní objímajú a inak sa nás príjemne dotýkajú, tak cítime základný pocit bezpečia, že nás akceptujú, že patríme ku niekomu, či niekam (do rodiny, do skupiny).

Objímanie na každý deň

Ževraj Virginia Satirová povedala: „Potrebujeme jedno objatie denne, aby sme prežili. Osem objatí denne na údržbu. A tucet (12) objatí denne, aby sme rozkvitali.“ To je celkom dosť objatí a asi to myslela metaforicky. A pri všetkých radách pre šťastnejší život platí to isté ako pri objímaní – rady sú jednoduché. Robiť ich je tá náročná časť.

A ak nemáte poruke niekoho na objímanie, tak existuje ešte veľa iných možností ako si zdvihnúť náladu, posilniť zdravie a užiť medziľudské vzťahy.

Vzájomné dotýkanie sa je čiastočne kultúrne podmienené. V 60 rokoch minulého storočia kanadský psychológ Sidney Jourard pozoroval konverzácie ľudí v rôznych štátoch a porovnával ich množstvo dotykov počas hodinovej konverzácie. Napríklad v Anglicku sa priatelia za hodinu rozhovoru nedotkli ani raz, v USA priemerne dva razy. Ale vo Francúzku sa ľudia pri bežnej konverzácii dotkli vzájomne 110x za hodinu a v Portoriku sa priatelia dotkli navzájom až 180x!

Je to jedna zo štúdií, ktorá sa ale mylne cituje aj v učebniciach ako dôkaz medzikultúrnej odlišnosti. Tá iste existuje, ale aj pri dotýkaní majú silnejší vplyv rodinné zvyky, osobnosť človeka a miera blízkosti vzťahu než nejaké celonárodné kultúrne zvyklosti.

Ide to. Ovplyvniť nedotýkačov, aby sa viac objímali. Mne sa podarilo pred pár rokmi naučiť môjho otca (nezvyknutého z rodiny sa objímať), aby nás pri zvítaní aj rozlúčke objal. Krúti sa síce ako teenager, ale robí to. A už to robí rád.

Dotýkanie a objímanie vieme získať mnohými spôsobmi. Chcete objatia? Choďte medzi deti. Môžeme objímať naše deti, aj deti našich príbuzných. Môžeme sa objímať s kamarátmi a aj pri zvítaní a rozlúčkach s druhými ľuďmi. Majitelia psov, mačiek, koní a oviec (a možno aj iných domácich zvierat) sa môžu objímať a veru sa aj často so svojimi domácimi mazlíčkami objímajú. Aj objímanie so zvieratami funguje podobne ako s ľuďmi.

A podobne ako pri pokusoch s makakmi alebo ako inšpirácia od malých detí – objímanie vankúša alebo veľkých plyšákov pomáha tiež.

Liečivé dotyky

Pracujem s lekármi aj sestrami. Pri rozhovoroch so sestrami sa často stretávam s tým, že hovoria ako sa pacientov dotknú, chytia za ruku, pohladkajú ich. Medzi lekármi je to oveľa zriedkavejší jav.

Nikdy som nebol hospitalizovaný a už vôbec nie v New Yorku, takže pre mňa bolo príjemným šokom vidieť koľko veľa sa dotýkali muži, lekári, špičkoví mozgoví chirurgovia svojich pacientov a ich príbuzných. Hladkanie, objímanie, potľapkávanie, úsmevy, slzy a očný kontakt sú bežnou súčasťou ich komunikácie. Každému odporúčam pozrieť dokument Lenox Hill, ktorý viac ako rok dokumentuje život lekárov, sestier, pacientov a ich blízkych na neurologickej klinike v New Yorku (končí aprílom a májom 2020, čiže príchodom epidémie do NY). Ťažké prípady – od mladých ľudí s rakovinou mozgu, cez tehotné ženy, po bezdomovcov.

Pred operáciou si na sále urobia cvičenie mindfulness na zvýšenie sústredenia a upokojenie (vedie ho hlavný chirurg). Vždy o pacientovi povedia niečo osobné a ľudské, aby operatéri vedeli, že budú rezať, píliť a šiť ľudskú bytosť, ktorá má svoj život, koníčky a vzťahy. Žiadne odosobňovanie, ale osobný kontakt.

Nádhera. Tohto by sme viac potrebovali aj u nás. Nielen pre pacientov, ale najmä pre zdravotnícky personál a ich životnú a pracovnú pohodu.

S takým prístupom, ľudským záujmom a vrelosťou by som sa chcel stretnúť v našich nemocniciach tiež.

Vieme, že dotyky sú vzorom psychosomatického vplyvu na telesné aj psychické procesy. Je škoda, že ich tak málo využívame tam, kde ich je treba aj v profesionálnom kontakte.

Na záver jednu bizarnosť.

Objímanie na diaľku

V dnešnej dobe, kedy sme pandémiou nechcene izolovaní a kedy je aj nezávisle od nej stále viac ľudí odlúčených od blízkych kvôli práci, rastie počet osamelých a teda ľudí, ktorým dotyk chýba.

Bizarnosťou na trhu wereables (digitálnych hračiek na nosenie) sú tzv. hugshirts, čiže objímacie tričká. Avšak to nie je iba špeciálne drahé tričko, ktoré si dáte pred objímaním. Je to tričko na dobu izolácie ako ušité. Tričko totiž má v sebe elektronické zariadenie, ktoré cez aplikáciu a cez internet dokáže preniesť signály na iného človeka s objímacím tričkom, internetom a aplikáciou. Nastavíte druh objatia a druhá osoba zacíti fyzické stimuly napodobňujúce objatie. Šaľené, ale možno to začne byť moderné a potrebné.

A niekedy poobede v tento deň – 21.1.2021 – na Fun rádiu so mnou Sajfa prehodil telefonicky pár slov o objímaní.

A ak ste sa dostali sem, tak tu je vaša odmena. Pravý a utajený dôvod prečo vznikol internet. Aby sme videli ako sa zvieratká objímajú! A stavím sa, že sa vám spustia oxytocíny akoby niekto objímal vás.

To vám prajem – naživo aj virtuálne.