Winners never lose alebo Víťazi nikdy neprehrávajú – to je heslo, ktoré sa zvykne objavovať na tričkách aj na motivačných weboch. Znie motivačne, ale demotivuje. Znie optimisticky, ale prináša depresiu a samovražedné úmysly. Prečo je to tak?
(menej ako 8 minút zaujímavého čítania, 1017 slov)
Real winners never lose – ozajstní víťazi nikdy neprehrávajú. Naozaj?
Takéto podobné tričko som videl na jednom mládencovi v trolejbuse. Tričká sa nosia nielen preto, že sú pohodlné, ale majú aj zaujímavé nápisy. Tie sú najmä pre mladých statementom – čiže vyhlásením o nich pre nás ostatných.
My sme naše presvedčenia
Čo si myslíme, čomu veríme, o čom sme presvedčení – to ovplyvňuje naše rozmýšľanie o sebe, o druhých a o svete.
Presvedčenie, že víťazi nikdy neprehrávajú znie motivačne.
Ale zároveň ako pozitívne myslenie najhrubšieho zrna.
Preto je to rýchla cesta do pekla.
Nielen toto jedno presvedčenie, ale aj celé hnutie Pozitívneho myslenia. Povzbudzovať sa k víťazstvu, k snahe uspieť – to je v poriadku. Nastaviť sa však v hlave tak, že môžeš iba vyhrávať, môže znieť super. Ale je s tým spojené aj toto: Ak prehráš, tak si loser. To je nevyhnutne stresujúce a zvyšuje to úzkosť. Keď nevyhráme, budeme depresívni – veď sme lúzri.
Porovnávanie je stresujúce
Sme sociálne tvory, záleží nám na vzťahoch s druhými a to ako nás druhí hodnotia ovplyvňuje ako sa cítime a správame. Je viacero psychických procesov, ktoré sú výsledkom evolučne dlhodobej závislosti od nášho spolužitia s druhými.
Mnohé sú skvelé – ako prežívanie lásky, priateľstva, súcitu.
A niektoré z nich nám aj ubližujú. Napríklad závisť, nenávisť, xenofóbia, a sociálne porovnávanie, o ktorom chcem písať.
Do klanu Sociálnych zlodejov šťastia patrí Porovnávač. Porovnávač nás núti sociálne sa porovnávať – čiže si ujasňovať, kde v spoločenskom rebríčku sa nachádzame, či na špici, v priemere alebo v spodine. A často nás to nutká porovnávať sa s lepšími, krajšími, bohatšími, úspešnejšími. Vo svojej hlave sme vtedy lúzermi (prehrávame).
Dnes sa nimi cítime oveľa častejšie vďaka médiám a sociálnym sieťam, lebo nás vystavujú nekonečným sledom úspešných príbehov, fotografiám krásnych ľudí a ich úspechov a luxusných majetkov.
Potom sa nám naše telo nezdá také dobré, tvár taká príťažlivá, náš život taký skvelý, ani náš úspech taký žiarivý. Naopak, cítime sa zle.
Sociálne porovnávanie je silná rana nášmu egu aj prežívaniu šťastia. Keď ozajstní víťazi nikdy neprehrávajú, tak každá prehra je definitívne zlyhanie.
Pokračovanie na ďalšej strane.
