fbpx
psychológia šťastia titulka

Byť single je nové kváskovanie

Ešte stále to vyzerá, že byť single je nové kváskovanie?

Kváskovanie je príťažlivé. Je to dobrovoľný koníček. Byť single často nie je dobrovoľné a nie je to vôbec taká zábava aj keď si život bez partnera vyberiete dobrovoľne.

A na záver to ešte zaklincujem novými informáciami o single rodičoch.

Domácnosti s jedným rodičom

Podľa štatistík pozorujeme v krajinách EÚ trend stúpajúceho počtu mimomanželských detí. Kým v roku 2000 ich bolo zhruba 15%, posledné dáta za rok 2016 ukazujú, že ich počet narástol na 43%.

Deje sa to aj na Slovensku. A vôbec sa nad tým morálne nepohoršujem, len poukazujem na riziká toho, že budeme stále žiť viac a viac osamelo.

Kým v roku 2007 bola mimomanželských detí v našej krajine takmer tretina, v roku 2016 už bol pomer mimomanželských detí 40% zo všetkých narodených detí na Slovensku.

V porovnaní so susednou Českou republikou je to však ešte stále menej, nakoľko tam sa rodí už dnes takmer polovica detí mimo manželského zväzku. Ale iste ich raz-dva dobehneme. To sú trendy.

Ekonomická samostatnosť žien umožňuje život nezávislejší od pôvodnej rodiny a od mužov. Avšak pre mnohé to aj tak nie je žiadna výhra, pretože si život bez partnera nevybrali.

Chudoba, stres a psychické problémy

Na Slovensku žije dnes zhruba 200-tisíc detí v domácnosti s jediným rodičom. A medzi nimi rýchlo pribúda tých, čo sú ohrozené chudobou. Výsledkom sú aj depresie a iné psychické problémy detí. Psychické problémy však nesúvisia iba s chudobou, ale najmä s nedostatkom síl osamelých rodičov, ktoré im chýbajú na to, aby sa mohli plnohodnotne dieťaťu venovať.

Osamelí rodičia kvôli nárokom v práci aj starostlivosti o domácnosť sú psychicky aj fyzicky vyčerpaní, majú častejšie podlomené zdravie a ocitajú sa s deťmi ľahšie v dlhoch. Neočakávané situácie ako choroba, strata príjmu alebo aktuálne pandémia, bývajú pre nich likvidačné.

Tieto rodiny sa v našom štáte v miere rizika chudoby prepadli od roku 2010 dokonca najviac v celej Európskej únii.

Inými slovami, v roku 2010 bolo zhruba 25% jednorodičovských rodín ohrozených chudobou,
ale už v roku 2018 to bolo viac ako 36% z nich.

Istoty ľuďom ako ich hlásali posledné vlády sa neprejavili ani v tomto. A nevidím to ružovo ani nasledujúce roky.

Single ženy samoživiteľky

Podľa OECD tvorili v Slovenskej republike výdavky na vzdelávanie a starostlivosť o deti týchto jednorodičovských rodín v roku 2020 až 20% ich príjmu, čo je jeden z najväčších výdavkov na vzdelávanie v EÚ. (viac majú už len na Cypruse)

A pri nástupe pandémie a nečakanom prechode na online vzdelávanie z domu ďalšie výdavky na techniku mnohé z týchto rodín nedokázali zvládnuť.

Počas pandémie tisíce domácností nemali vybavenie na dištančné vzdelávanie a mnohí samoživitelia prišli o prácu. Náklady na domácnosť však stúpli. Rodičia, ktorí ostali doma s deťmi, poberali OČR vo výške iba 55 percent príjmu. Pre samoživiteľky je to likvidačné.

Individuálny prístup k nim však neexistuje. Štát im ani nemá ako pomáhať, pretože pre neho takáto skupina dokonca oficiálne neexistuje.

Hoci osamelí rodičia platia za vzdelanie a starostlivosť o deti rovnako alebo dokonca aj menej, predstavuje to pre nich väčšie zaťaženie ich domáceho rozpočtu ako pre kompletné rodiny.

Až 20% osamelých rodičov so zamestnaním má príjem pod rizikom chudoby. Toto číslo sa za posledných desať rokov zhoršilo. V rodinách s obomi zamestnanými rodičmi majú takýto nízky príjem iba v 5,6% prípadov, čo je 4x menej, v porovnaní s osamelými rodičmi.

Rodová nerovnosť existuje aj pri osamelých rodičoch

Žena samoživiteľka trpí na trhu práce aj rodovou nerovnosťou – ženy majú na Slovensku mzdu nižšiu v priemere o 19,4% než muži a prácu si hľadajú oveľa ťažšie. Častokrát práve preto, lebo majú dieťa.

Keď hovoríme o osamelých rodičoch, až v 84% prípadov je jednorodičovská domácnosť vedená ženami. Vo zvyšných 16% to je otec.

Ak nebudeme podporovať rodičov a osamelých rodičov,
tak stále viac ľudí sa bude vyhýbať tomu,
aby vôbec nejaké deti mali.

Túžba žiť dobrý život je konfrontovaná:

  • s nárokmi na hľadanie a udržanie dlhodobého partnera,
  • s náročnou a nákladnou výchovou detí,
  • s rizikom, že ostaneme s deťmi bez partnera
  • a že život v páre a rodine je ťažší ako ostať single.

Aj keď je niečo na single živote určite super, tak som si naozaj nie istý, či výhody single života dokážu prevážiť život v páre a v rodine.

Záverom

Kebyže byť single je nové kváskovanie, tak je to krátkodobá záležitosť. Ale je to dlhodobý trend. A nielen na Slovensku. Zasahuje starších aj mladých a sťažuje život jednorodičovským domácnostiam.

Nezávislý život je super, ale nemusí byť osamelý.
Avšak často taký nakoniec je.

Napriek tomu môžeme stále častejšie naraziť na články, ktoré single život glorifikujú alebo ho opisujú ako dobrú voľbu. Samozrejme, je dobré, ak si môžeme vybrať, či chceme žiť vo veľkej rodine alebo úplne bez nej.

Ale vyberať si život, v ktorom je oveľa väčšie riziko života v osamelosti nemusí byť rozumným dlhodobým riešením. Prináša viac negatív ako pozitív.

Nemusíme žiť práve v partnerstve/manželstve/rodine.

Potrebujeme však byť obklopení skupinou ľudí:

  • ktorých máme radi a oni nás,
  • ktorých si vážime a oni nás,
  • ktorí sa o nás postarajú, kebyže je treba a radi to pre nich urobíme aj my.

A potrebujeme byť obklopení dlhodobými a stabilnými vzťahmi, lebo inak si ťažko vieme vybudovať kvalitný intímny, osobný, dôverný vzťah, aj keď nie je sexuálny alebo s deťmi.

Sme spoločenské zvieratá a iní ľudia sú pre nás ako voda pre ryby. Keď ich okolo seba máme, tak je všetko v poriadku. Ale ak nie, tak sa trápime a lapáme po dychu a hovoríme si aký má takýto život zmysel.


Zdroje:

Díky Dana Š., že si ma nasmerovala na túto tému po tom ako si čítala predchádzajúce články o partnerských vzťahoch.

Pew Research Center, Psychology Today, Denník N Jeden rodič, n. o.,  ÚHP: Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou 2019 a Výskumná činnosť Európskeho parlamentu 2019, Slovenský štatistický úrad domácnosti a sobáše, WHO (príčiny smrti)

2 názory na “Byť single je nové kváskovanie”

  1. blank

    Dobry den p. Bednarik

    Ocenujem clanok, nasiel som si tam viac ako mi treba. Avsak neda mi nevyjadrit sa. Nakolko poznam Vas styl pisania, trochu mi to pripada ako kritika pre tych co su singles, aby sa zobudili.

    Preto sa chcem spytat: Mam 35 rokov, vlastnim nehnutelnost v Bratislave a mam stabilnu pracu s nadstandardnym platom na Slovensku. Cely svoj zivot som sa snazil pracovat na sebe aby som nieco dosiahol. To sa mi podarilo. Moj osobny zivot nebola TOP priorita, ale socializoval som sa a snazil sa niekoho najst. Zijem v Bratislave viac ako 6 rokov a pozorvanim som dospel k tymto zaverom:

    Dievcata by som rozdelil do 2 kategorii: tym ktore zivot beru lahkovazne, ziju zo dna na den, bez vizie, ciela, bez odhodlania. Ich cielom je najst si chlapa ktory ich zabezpeci. Po 30-ke su ochotne skoncit aj s niekym, koho by predtym nechceli

    Druha kategoria su dievcata ktore su uspesne, maju stabilne miesto, pracu ktora ich uzivi a zarabaju, ze si mozu dovolit vela materialnych veci. Taketo dievcata maju vysvihnute EGO, hraju sa na nedostupne, tvaria sa ze oslobodili svet. Pre nich ste zaujimavi vtedy ak ste financne zabezpeceni, verejne znamy s vysokym statusom resp nejaky influencer. Chcu sa zviditelnit pri niekom kto je velmi uspesny a profitovat z toho.

    Preto sa pytam, urobil som nieco vo svojom zivote zle ze som sa osamostatnil, zabezbecil a vytvoril si istotu na prezitie?

  2. blank
    Aleš Bednařík

    Milý Dano,
    ďakujem, že si napísal.
    Áno, článok je v istej miere upozornenie, že byť single znižuje mieru spokojnosti so životom. Samozrejme, partnerské vzťahy nie sú jediné, ktoré nám dokážu dať pocit, že niekam patríme, že spolu s nikým niečo dlhodobé rozvíjame, že naše vzťahu sú zmysluplné, prežívame intimitu a pod. Aj mnohé priateľské vzťahy nám dokážu tieto prirodzené spoločenské potreby naplniť.
    A úplne chápem, že ak stretávaš tieto dve kategórie dievčat, že si z nich nevieš/nechceš vybrať.
    Nie som si však istý, či všetky dievčatá patria do týchto dvoch kategórií. Viem si predstaviť dievča, ktoré je v istej miere kombináciou oboch – ľahkovážne, ale stále dostatočne zodpovedné a cieľavedomé, samostatné, ale aj hľadajúce oporu – ľudskú aj ekonomickú. A viem si predstaviť aj dievčatá, ktoré do týchto kategórií nezapadajú. Napríklad dievča, ktoré je zodpovedné, hľadá dobrého muža, ktorý by ju miloval (súčasťou miloval je aj – mal o ňu starosť a chcel sa o ňu starať, keď to potrebuje) a ona jeho. Má svoju obyčajnú prácu, má svoje radosti aj starosti.
    K tomu ako vidíš dievčatá v dvoch kategóriách iste máš svoj dôvod a svoje skúsenosti. Môže však byť, že tvoja kategorizácia vedie k odsudzovaniu dievčat do dvoch zlých kategórií. Existujú aj dievčatá, ktoré by mohli byť v dobrých kategóriách?
    K poslednej vete – Nie, nemyslím si, že osamostatniť sa, zabezpečiť sa a vytvoriť si istotu na prežitie je zle. Kľúčové však je, či pri zameriavaní sa na ekonomickú stabilitu nezanedbáme aj iné oblasti života – vzťahy (priatelia, romantické vzťahy, rodina…), zdravie a podobne.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Návrat hore