CHUŤ – zberačské hody

Moja mama bývala aktívna turistka. Keď mohla, tak chodila na túry. Ale jej špecialitou bolo vyjedanie lesa. Černice, maliny, borievky, plané višne, ringloty, slivky, orechy. Jedla všetko ako taká lesná koza. Len v hríboch sa nevyznala, tak ich nezbierala.

Dodnes, keď sa s ňou ideme prejsť v lese alebo popri záhradách, hneď ako zbadá niečo na jedenie na kríkoch alebo trčiace niekomu zo záhrady, tak sa odtiaľ nedá odtrhnúť. Od neznámych bobúľ ju musíme odháňať, tak silno ju láka všetko, čo rastie v lese a vyzerá zrelo.

Podobný efekt majú lesné plody na moju ženu a je možné, že ten pud zberačiek majú vo všeobecnosti ženy silnejší ako muži. Mňa viac baví zbierať hríby – to je ako lov. Hríby sú iba sem-tam, sú často skryté, majú mimikry a nepredvádzajú sa zrelými červenými farbami ako lesné plody.

Samotné hľadanie plodov lesa nutká k pohybu (endorfíny) a spúšťa aj dávky dopamínu, keď očakávame, že niečo úspešne nájdeme. Pohyb aj hľadanie nás takto robia šťastnejšími.

O to však ide. Les je pre homo sapiensa miestom hľadania potravy. A tak inštinkt reagovania na zrelé plody je silný. Prináša nám vzrušenie z hľadania aj uspokojenie z nájdenia. Zastaviť sa pri kríkoch malín, nazbierať za hrsť borievok, lúpať gaštany a lieskovce, oberať a ochutnávať plané hrušky, nazbierať si lipové kvety alebo šípky na čaj – to patrí k radostiam pobytu v prírode. Kyslé jablká, sladké černice, trpké trnky a ďalšie chute sú pôžitkom pre naše mlsné jazyky. Nehovoriac o množstve vitamínov a ďalších zdraviu prospešných látok, ktoré lesné plody obsahujú.

Liečivá sila prírody v bylinách

Slovensko je bohaté aj na liečivé byliny.Vďaka vhodnému podnebiu ich tu rastie neúrekom a tradícia zbierať, sušiť aj konzumovať všetko jedlé je celkom rozšírená. Pripravovanie bylín vo forme čajov, lektvarov, mydiel, či voňavých vankúšikov je koníček s liečivými účinkami.

Čo v lete nazbierate a usušíte, k tomu sa môžete v zime vrátiť. Hrsť sušených hríbov v polievke, lipový čaj, levanduľové kvety vo vianočných zákuskoch. Takto si privoláte prírodu s jej vôňami, chuťami a spomienkami na to, kde ste čo a kedy nazbierali. Vonku je mrazivo a všetko je zasypané snehom. Ale doma vám vďaka lesným plodom rozvoniava letná a jesenná príroda.

HMAT – dotyky prírody

Od pradávnych čias, kedy sme sa zodvihli na zadné nohy a obuli sa, akoby sa pre človeka hmat stával nepodstatným zmyslom. Predtým nám prešlo rukami každé jedlo, malé deti sme vláčili stále na tele a so sebou, hrabali sme sa v zemi, stavali rukami domy. Postupne sa hmat presunul do praktickej roviny držania a ovládania pracovných nástrojov. Dnes, vďaka digitálnym technológiám, je to stále viac iba dotyk sklenenej obrazovky, klávesnice a myši. Ako to píšem, tak to práve robím. 🙂

Málo sa dotýkame okolitej prírody. Keď sme ešte pred sto rokmi skoro všetci farmárčili, pestovali ovocie a zeleninu, chovali zvieratá, tak našimi rukami prešlo veľa hliny, zrna, plodov, trusu aj živých zvierat. Ešte naši rodičia a prarodičia, pokiaľ nežili v meste, boli v kontakte s prírodou. S poľnohospodársky skrotenou prírodou, ale aspoň voľačo.

Deti o tom vedia svoje. Malé deti sú hmatové. V prírode chytajú všetko, čo im príde pod ruky – vyhadzujú do vzduchu listy, zbierajú šišky, žalude aj gaštany, berú do dlane dážďovky, žaby aj húsenice, z konárov robia meče, rukami sa hrabú v hline a blate. Ufúľané dieťa – šťastné dieťa.

Ako dospelí sa však už v prírode nehrabeme – ostalo to už iba záhradkárom a farmárom. A to je ich šťastie. Takto sú doslova v spojení s prírodou, podporujú svoj imunitný systém a konzumujú antidepresanty.

Mnoho baktérií žije priamo v našom tele a vďaka nim môžeme vôbec existovať. Sú základom nášho travenia. A v pôde, tam je najpestrejší ekosystém pôdnych baktérií. Bez nich by pôda ani neexistovala. Rozkladajú všetko živé aj neživé.

V pôde narazíme aj na rozšírenú a neškodnú baktériu Mycobacterium vaccae. Chôdzou, hrabaním sa v hline, okopávaním aj vytrhávaním zeleniny ju rozprašujeme a vdychujeme. Tieto baktérie aktivujú v mozgu neuróny spojené s našim imunitným systémom a ovplyvňujú naše emócie – cítime sa vďaka nim šťastnejší.

Ktovie, či to podobne pôsobí aj na divé svine, ktoré sa v lesnej pôde hrabú neustále. Ale na myši v laboratóriách to v tejto štúdii fungovalo určite.

Hmat čaká na prebudenie

Aj v lese sa vieme dotýkať prírody rôznymi spôsobmi – môžeme vystaviť tvár vetru, dažďu aj slnku, ponoriť ruky do potoka, dotýkať sa listov na stromoch aj tráv pod nimi, objať strom, vziať do ruky chrobáka, urobiť si turistickú palicu a úplne najlepšie – ľahnúť si do trávy.

Aj práca v lese umožňuje ozajstný kontakt s prírodou – aj preto mám rád, že si môžem kúpiť suché stromy a sám si ich zhodiť, napíliť a dovliecť ku chate. Narobím sa, piliny mám až za ušami a keď si dám dolu pracovné rukavice, tak prstami cítim kôru aj hladký rez dreva. Nehovoriac o vôni živice z čerstvého rezu.

Naboso

Najzaujímavejším objavom pri študovaní lesného kúpania pre mňa bol elektromagnetický účinok Zeme na naše telo.

Obvykle sa hovorí v literatúre o negatívnych účinkoch elektromagnetických polí na človeka, ale to, ako na nás pôsobí samotná Zem, je niečo úplne iné. Asi preto, že sme skrátka jej odvekí obyvatelia, sme na jej elektromagnetické účinky dokonale naladení.

Odkedy však používame gumené podrážky a bývame na vysokých poschodiach v železobetónových budovách, tak sme sa od Zeme doslova odizolovali.

Povrch Zeme je vodivý a je nabitý neustále sa obnovujúcim tokom voľných elektrónov. Povrch Zeme má negatívny potenciál, ktorý sa v interakcii s naším telom podieľa na stabilizovaní fungovania našich telesných systémov, orgánov, tkanív aj buniek. Zmeny v intenzite Zemského potenciálu sú, podľa zväčšujúceho sa počtu výskumov, dôležité pri nastavovaní našich biologických hodín, ktoré regulujú náš telesný biorytmus ako je napríklad aj produkcia kortizolu (stresového hormónu) počas dňa.

Elektróny prúdiace zo Zeme cez bosé nohy do nášho tela neutralizujú voľné radikály, čiže znižujú vznikajúce akútne aj dlhodobé zápaly v tele.

Earthing – uzemnenie

Chodenie naboso, alebo v obuvi z neizolujúceho materiálu (koža), umožňuje prúdenie elektrónov do nášho tela. A tak sme u-Zemnení. Earthing, tak sa hovorí tejto metóde v angličtine spôsobuje, že lepšie spíme a ak trpíme bolesťami, tak ich vnímame subjektívne ako menšie.

V meste vôbec nie je jednoduché chodiť naboso a bol by to nezmysel. Ale v lese, na lúkach a na plážach je to jedna z dobrých možností. Možno časom budú aj v mestských parkoch vznikať barefoot chodníčky, na ktorých sa bude dať vymasírovať chodidlá aj sa doslova nabiť novou energiou. Najlepšie, keby ich výstavbu sponzorovali nejaké elektrárne alebo výrobcovia obuvi. 🙂

Znova odporúčam skvelú knihu Šinrin´joku, ktorá ma inšpirovala k týmto článkom. Napísal ju prezident Spoločnosti pre lesnú medicínu v Japonsku Qing Li a je aj vďaka krásnym obrázkom lesov terapeutickým čítaním počas zimných večerov.

Áno, aj prezeranie obrázkov prírody má na človeka terapeutický účinok.