Predchádzajúci článok hovoril o tom, ako schopnosť odpustiť zvyšuje naše šťastie a duševnú pohodu, dokonca sa odzrkadľuje na zlepšení niektorých zdravotných ukazovateľov (pokles stresového hormónu kortizolu, zníženie tlaku, pravidelný tep srdca). V tomto článku si povieme ako hnev, nenávisť a celkovo neodpúšťanie ubližuje najviac nám samostným.

(čítanie na menej ako 7 minút, 860 slov)

Neodpúšťanie je stresujúce

Viacero štúdií poukázalo, že neodpúšťanie vie byť škodlivé hneď z viacerých dôvodov.

Keď pociťujeme krivdu, nemá to dopad len na našu psychiku, ale ovplyvňuje nás to aj fyzicky. Nespravodlivosti, hrozby, fyzické či psychické ublíženia, vedú k pocitom hnevu, krivdy, sklamania a strachu. A všetky nás stresujú. Keď ubližujúca udalosť už prehrmela, keď sa s páchateľom krivdy už nevídame – ale aj tak prežívame situáciu stále ako neuzavretú – tak je to preto, že sme neodpustili.

Neodpúšťanie zapríčiňuje omieľanie, opakujúce sa negatívne myšlienky o danej situácii či vzťahu. Neodpúšťanie aj omieľanie spôsobujú stresovú reakciu akú prežívajú živočíchy pri fyzickom ohrození (Worthington, 2005).

Podľa schémy stresovej reakcie Lazarusa a Folkmanovej (1984) aj situácie, ktoré prežívame ako krivdu pôsobia na nás ako stresor. Že vnímame situáciu ako ublíženie (ako stresor) je výsledkom nášho hodnotenia. Tieto naše hodnotenia potom vytvárajú fyziologické, kognitívne, motivačné, behaviorálne aj emočné stresové reakcie (Worthington & Scherer, 2004).

Príklad

Ak nás nadriadený na porade pred všetkými nazve neschopnými lajdákmi (podnet) a my to vyhodnotíme, ako totálne poníženie a strápnenie, a ako absolútnu nespravodlivosť a podraz, tak danú vec budeme vnímať veľmi intenzívne ako ublíženie. Výsledkom bude stresová reakcia. Stres bude pokračovať, ak budeme voči nadriadenému prežívať hnev a budeme danú situáciu opakovane riešiť vo svojej hlave, či pri debatách s kolegami a priateľmi.

Ak by sme však tú istú udalosť vyhodnotili inak – napríklad ako čiastočne pravdivú (sme sa aj trochu flákali a nechcelo sa nám), tak by bol stres u niekoho menší, lebo by sme uznali šéfove tvrdenie a u iného zasa väčší, lebo by sa stresoval, že bol odhalený. Alebo – ak by sme sa zaujímali ako šéf dospel k takémuto výroku, tak by sme presmerovali hodnotenie z našej osoby na konkrétnejšie veci týkajúce sa našej práce a stres by bol menší, lebo by sa diskusia premenila na analýzu jednotlivých očakávaní a kritérií nadriadeného. Alebo – ak by sme daný výrok šéfa hodnotili ako absurdne smiešny, tak by sme sa mohli dokonca aj srdečne zasmiať a stres by sme nemuseli vôbec zažiť. Z našej reakcie by bol skôr vystresovaný urazený šéf.

Ak by sme teda situáciu vnímali a riešili inak, alebo nadriadenému odpustili, tak stres by nenastal alebo by rýchlo odoznel.

Neodpustite a budete v strese – niekoľko dôkazov:

• U neodpúšťajúceho človeka sa aktivita v mozgu prejavuje na tých istých miestach ako počas stresu či negatívnych emóciách.
• Pri omieľaní ako nám bolo ukrivdené sa vylučujú také isté hormóny (glukokortikoidy) ako pri prežívaní stresu.
• Aj aktivita sympatického nervového systému (nabudenie organizmu) a elektromagnetické napätie svalov tváre sú pri neodpúšťaní podobné ako keď prežívame stres či negatívne emócie.
• Chemický obsah krvi pri neodpustení, strese i pri negatívnych emóciach je podobný (Worthington, Scherer, 2004).

Neodpúšťanie má nepriaznivý vplyv na naše zdravie

Keď sa cítime byť niekým ublížení, tak prechovávame v sebe množstvo negatívnych emócií. Môžeme sa hanbiť za to, čo sa stalo, cítiť spoluvinu, sklamanie aj bolesť. Avšak najčastejšie spolu s neodpúšťaním prežívame hnev. Hnev je obvyklá reakcia na krivdu. Neodpúšťanie však znamená opakované obnovovanie hnevu (Enright, 2016).

Neodpúšťaním si pestujeme škodlivý hnev a preto v nás pretrváva.

Hnev je veľmi silná emócia, ktorá má z evolučného hľadiska dôležitý význam. Pomáha nám aktivizovať organizmus, aby sme vedeli čeliť prekážkam a prekonávať ich. Avšak pri nadmernom a dlhodobom prežívaní hnevu to nášmu telu skôr škodí. Viaceré štúdie zdôrazňujú škodlivý vplyv hnevu na srdce. Preukázaný bol napríklad vzťah medzi hnevom a vyšším krvným tlakom (Harris et al., 1953).

Takisto sa ukázalo, že ľudia, ktorí z svoj hnev obviňujú ostatných majú vyššiu pravdepodobnosť dostať ischemickú chorobu srdca (nedostatočné prekrvenie srdca) (Davidson & Mostofsky, 2010).

V jednej zaujímavej štúdii iba stačilo, aby si účastníci experimentu iba spomenuli na situáciu, ktorá ich veľmi nahnevala a namerali im signifikantne nižší prietok krvi srdcom (Ironson et al.,1992). Alebo pri pomyslení na situácie súvisiace s neodpustením sa ukázalo (Witvliet, Ludwig, Vander Laan, 2001), že sú podnecované nepriateľské reakcie, zvyšuje sa srdečný tep, vodivosť kože a krvný tlak – čo sú všetko stresové reakcie.

Neodpúšťanie ovplyvňuje negatívne naše správanie

Neodpúšťanie môže poškodiť naše zdravie aj tým ako sa pod jeho vplyvom správame. Napríklad hnev, nenávisť a odpor môžu viesť k odplate, čiže ďalšiemu bližovaniu. A násilie ako také má vo všeobecnosti negatívne zdravotné, sociálne aj legálne následky.

Neodpustenie v nás uchováva negatívne emócie, ktoré si môžeme prenášať aj do iných medziľudských vzťahov alebo si ich môžeme vybíjať na ľuďoch, ktorí nemajú s našou krivdou nič spoločné.

Odpustenie je úľavou pre odpúšťajúceho, darom pre páchateľa, a pozitívnou zmenou pre ostatných v okolí odpúšťajúceho.

Len stručne zopakujeme – odpustenie má viacero pozitívnych aspektov:

• znižuje silu negatívnych emócií,
• pomáha v osobnostnom raste,
• má priaznivé účinky na zdravotný stav,
• je prameňom pozitívnych emócií,
• a zlepšuje naše správanie a vzťahy s inými ľuďmi.

Odpúšťanie je liečivou aktivitou.
Prináša odpúšťajúcemu úľavu a je jedným z ohnísk pocitov šťastia.