Ideme sa zblázniť

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb zaznamenáva prudký rast štatistík spojených so samovraždami, depresiami a inými mentálnymi ochoreniami. Podobné platí aj pre ostatné urbanizované a technicky vyspelé krajiny. Dôvodov duševných porúch a chorôb je viacero a nebudem ich tu rozoberať.

V tomto článku pomenujem dve príčiny duševných porúch, ktoré si myslím, že sú podhubím pre väčšinu ostatných príčin. A nejde iba o duševné poruchy, ale o to, že tieto príčiny nás celkom zásadne oberajú o naše šťastie.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO trpí depresiou viac než 300 miliónov ľudí. Za posledných deväť rokov narástol počet mladistvých s novo zistenou psychickou poruchou až o 72,1 percenta.

Urbanizácia umožňuje technický pokrok – mnoho špecialistov spoločne vytvorí viac ako izolovaní jedinci. Technický pokrok vytvára ďalšie pracovné miesta a tak podnecuje k prisťahovaniu nových ľudí z vidieka a spôsobuje ďalší rast mesta. Jednou z príčin neprirodzeného životného štýlu je urbanizácia.

Život v preľudnenom meste vedie k dvom javom:

1. Život v meste vedie k odlúčeniu od prírody – netrávime čas vonku pod holým nebom, v lese, pri rieke, jazere alebo na lúke.
2. Život v meste vedie k osamelosti, lebo vo veľkej skupine je viac anonymity a aj vďaka nezávislosti a sebestačnosti nie je toľko dôvodov a príležitostí byť s pôvodnou rodinou, či širšou komunitou.

Technický pokrok posilnený mestom, a dnes už aj globalizáciou, mimoriadne zvyšuje trhový tlak na rýchlosť aj inovácie a to vedie k iným dvom javom, ktoré majú negatívny vplyv na psychické zdravie.

Trhovo-konzumná kultúra posilňuje túžby aj výkon:

1. Tlak na výkony sú spôsobované trhovým tlakom na organizácie. Tie sú však podnecované konzumnými túžbami konzumentov. Väčšinu túžob však vyvoláva marketing. Je to zacyklené. To vedie k ďalšiemu zacykleniu – chceme viac a tak pracujeme viac, aby sme si mohli dovoliť to, po čom túžime, nestačí nám to a tak ďalej pracujeme… Konzumné túžby a ich uspokojovanie spojené s podvolením sa pracovnému tlaku spôsobujú ďalší stres, prežívanie nezmyselnosti a straty kontroly nad svojím životom.
2. Celý tento cyklus pracovného vypätia a konzumného tlaku zrýchlili digitálne technológie. Neustále spojenie s pracoviskom a neustále bombardovanie marketingovými posolstvami znásobilo už aj tak vysoké obrátky pracovno-konzumného štýlu života. Okrem toho – osobne sa tváriace, interaktívne a k internetu pripojené digitálne technológie vedú k nadmernému užívaniu a zneužívaniu samotných digitálnych technológií.

V preľudnených mestských prostrediach má cez 80% obyvateľstva smartfóny aj pripojenie k internetu.

Život v meste je veľkým krokom od prírody. Prechod do virtuálnej reality je skokom do odcudzenia.

Životom v mestách a najmä digitálnymi médiami sa odosobňujeme od seba a od všetkého prinášajúceho reálne zmyslové vnemy. Odpútavame sa od prírody a izolujeme sa od spoločenstva živých tvorov, s ktorými sme strávili celú evolúciu. Sme celou našou bytosťou nastavení na interakciu s nimi. A ak sme o toto rôznymi spôsobmi ukrátení – niet divu, že nám to spôsobuje psychické aj fyzické problémy.

Virtualizácia sveta

V prírode, na rozdiel od mesta, býva oveľa väčší výhľad na okolie, ktorým sa môžeme kochať. V meste obvykle vidíme po prvý dom. Výhľad si však ešte viac skracujeme dobrovoľne – a to až na niekoľko centimetrov. Dávame si pred tvár smartfóny, tablety, počítače a televízory, vďaka ktorým si myslíme, že vidíme do celého sveta.

Ponorení do virtuálneho vesmíru však prestávame vnímať svoje okolie, blížnych a aj sami seba.

Štatistiky zo 40 rôznych krajín ukazujú, že dospelí užívatelia trávia od 3-10 hodín denne online! Celosvetový priemer je 6 hodín denne, čo je asi tretina celého dňa, keď odrátame čas, ktorý spíme.

48% tínedžerov, ktorí trávia viac ako 5 hodín denne pred obrazovkou, hlási samovražedné sklony. Tí, čo trávia menej ako hodinu denne majú podobné sklony len v 28%.

Viac o rizikách pre mladých nájdete v tomto článku alebo na stránke Digitálna pasca.

Používanie smartfónov pred spaním blokuje tvorbu melatonínu, ktorá je potrebná k dobrému spánku. Spolu s ostatnými stresormi máme problémy so spaním a výsledkom je epidémia nespavosti, lebo spíme kratšie a horšie ako by sme mali.

Zlý spánok spôsobuje, že sme ľahšie vystresovaní aj depresívni. Spánok kratší ako 6 hodín zvyšuje riziko infarktu až o 50%.

Toto sú len niektoré dôsledky života v meste, pracovného nasadenia, konzumného spôsobu života a presunu veľkej časti bdelého času do virtuálneho sveta.

Príroda lieči

Príroda má na nás viacero zaujímavých účinkov. Pôsobí rôznorodými vplyvmi a lieči nás na viacerých úrovniach.

Niet divu – sme tvormi prírody a tak sme na prírodu zvyknutí. Nielen to – v podstate by sa dalo povedať, že príroda je pre nás norma. A nielen to:

Všetky naše zmysly, telesné nastavenia aj naša psychika sú jemne naladené prírodou pre život v prírode.

A preto na nás tak dobre pôsobí, keď sa do nej ako jej stratení synovia a dcéry vraciame. Aj po niekoľkých hodinách pobytu v lese cítime zmeny na našom tele aj prežívaní.

O konkrétnych účinkoch prírody a o tom, čím na nás tak liečivo pôsobí, si povieme v pokračovaní článku.