Romantická láska je jedným z najsilnejších a najrozšírenejších spoločenských naratívov (príbehov) modernej pop-kultúry. Byť zaľúbený je samostatná hodnota, ktorá zvyšuje pocit sebavedomia, sebahodnoty, spoločenského postavenia a dokonca pocit úspechu v živote. Naopak, nebyť pohltený romantickou láskou akoby znižovalo hodnotu aktuálneho partnerského vzťahu. V polovici februára oslavujeme tri dni po sebe sviatky, ktoré sú odlišnými spôsobmi prepojené s romantickou láskou – najprv je Deň manželstva, potom Svätý Valentín a nakoniec Deň singles.
Možno by však mali byť v opačnom poradí – začíname ako singles, potom sa zamilujeme a nakoniec skončíme v manželstve. A potom tento cyklus opakujeme aj niekoľkokrát. Lenže moderný svet, pohltený v romantickom ošiali lásky k spriaznenej duši, je predsa len o kúsok zložitejší.
Niektorí ľudia totiž nikdy nevstúpia do manželstva, ani nezakúsia romantický vzťah. Iní práve kvôli skúsenostiam v manželstve alebo s láskou, sa radšej rozhodnú ostať singles. Ďalší skúsili všetky tri podoby vzťahu a trpeli. A niektorí zažili všetky tri podoby a boli šťastní v každej!
Čo nám majú tieto výročia pripomínať? A ako nám spoločenské naratívy, teda presvedčenia o tom, že by sme mali žiť v páre a zamilovaní, prinášajú utrpenie navyše?
Ja som jednotlivé sviatky usporiadal v poradí v akom sa oslavujú, takže začíname Dňom manželstva.
Svetový deň manželstva (13. február)
Manželstvo je formalizovaná inštitúcia s cieľom cez mladomanželov spojiť majetky ich rodičov. To znie výrazne neromanticky. Ale dnes to už nie je úplne tak ako v minulosti.
Nevesty aj ženíchovia si svojich partnerov do manželstva vyberajú slobodne. Teda, aspoň si to myslíme. Ak si pod slobodným rozhodnutím predstavujete nečakané a nekontrolované zaplavenie hormónmi, ktoré signalizujú, že ste našli spriaznenú dušu, tak nech sa páči.
Aj tak je to pri vyberaní partnerov všetko trocha inak. Pozrite sem.
Dohodnuté manželstvá
V moderných krajinách ideály romantizmu, individualizmu a slobody vytlačili rodičmi premyslené a vopred dohodnuté sobáše. Premyslené obchodné partnerstvá v podobe manželstva sme nahradili spontánnou hormonálnou reakciou výdatne podporovanou kultúrne vštepovanými očakávaniami romantickej lásky. Marketing, biznis aj pop-kultúra zo slobodnej voľby partnera, ktorá je ale riadená evolučnými mechanizmami mimo našej kontroly, urobili stredobod našich milostných životov.
Len v niektorých krajinách je ešte manželstvo dohadované treťou stranou – rodičmi, inými príbuznými, sprostredkovateľmi, náboženskými lídrami. Kultúrne, nábožensky a tradične to ešte dnes platí napríklad pre Indiu, Čínu, Pakistán, Japonsko, Izrael, Afganistan, Irán a Irak.
Asi vás to prekvapí, ale svetovo je stále asi 55% manželstiev dohodnutých.
Avšak svet bez jasných pravidiel zoznamovania sa a vytvárania párov kladie nové nároky pre tých, čo niekoho hľadajú. O tom píšeme veľa a podrobne v knihe Labyrintom lásky.
Labyrintom lásky je kniha vo forme rozhovoru. Číta sa ľahko aj keď využíva množstvo štatistík, dát, znalostí párových terapeutov, či iných odborníkov na vzťahy.
Venujeme sa:
- moderným prekážkam v zoznamovaní sa,
- búrame romantické mýty, čiže presvedčenia o partnerských vzťahoch, ktoré nám nepomáhajú vytvoriť a udržať dobrý vzťah,
- riešime, či sú singles naozaj iní ako tí, čo žijú v pároch a či je v poriadku byť single (jasné, že je za istých podmienok),
- venujeme sa biologickým danostiam, ktoré nás k sebe priťahujú,
- a aj spoločenským zákonitostiam s kým nakoniec zostanete.
- Veľmi prakticky sa venujeme online zoznamovaniu a ako si ho môžete vyšperkovať
- a ponúkame desiatky pravidiel čo robiť, aby ste dobrý vzťah udržali a akému správaniu sa vyvarovať, aby ste si dobrý vzťah nepokazili.
Je to naozaj kniha plná poučení aj varovaní, príkladov aj postrehov zo sveta romantických vzťahov.
Avšak poďme naspäť k aranžovaným manželstvám. Nie sú však obvykle tak kruté voči mladomanželom ako si to predstavujeme. Rodičia konzultujú medzi sebou, konzultujú s deťmi, radia sa s tretími stranami, čo sa profesionálne venujú „dohadzovaniu“ v danej komunite. A budúci mladomanželia majú častokrát právo veta a teda do rozhodovania môžu zasahovať. Avšak miera slobody mladomanželov pri aranžovaných manželstvách býva naozaj rôzna.
Odporúčam pozrieť vynikajúci film Arranged (2007) o dvoch mladých ženách zo židovského a moslimského kultúrneho sveta, ktorým sa rodičia pokúšajú dohodnúť manželov. Videl som a páčil sa mi.
Samozrejme, že aj dnes existujú dohodnuté manželstvá, ktoré sú nehorázne – keď je nevesta alebo ženích ešte dieťa alebo ak je svadba proti vôli mladomanželov.
Aj dnes sa spoliehame na dohadzovanie
Milióny slobodne zmýšľajúcich singles, dokonca aj ľudí aktuálne žijúcich v páre, či oficiálne v manželstve, sa aj dnes spoliehajú na lásku ponúknutú treťou stranou. Dokonca aj na Valentína, Deň singles a ešte aj v Deň manželstva! Aj počas týchto „posvätných dní čistej lásky“ nechávajú algoritmy Tinderu a ďalších zoznamovacích aplikácií, aby im niekoho dohodili.
V princípe – či vám partnera vyberú vaše hormóny, elitná dohadzovačka, kamoška, mama, aplikácia alebo zoznamovací web Láska Tu – tak ste sa spoľahli na tretiu stranu a nechali ste si partnera dohodiť. Tak sa netvárte, že ste si slobodne a sami vybrali! Vždy sa necháme ovplyvňovať množstvom tretích strán a to je dobre. Je dobré si to pripustiť.
Mimochodom, čo myslíte, ktoré manželstvá sú trvácnejšie – dohodnuté alebo slobodne rozhodnuté?
V priemere je rozvodovosť dohodnutých manželstiev menej ako 7%, čo je oproti 50% moderných manželstiev neuveriteľný rozdiel. Pochopiteľne. V krajinách, kde sa organizujú dohodnuté manželstvá sú zároveň veľmi výrazne obmedzované rozvody. Takže to nízke číslo je ovplyvnené práve týmto spoločenským nastavením. Lenže trvácnosť dohodnutých manželstiev ovplyvňuje aj viacero iných rozumných faktorov. Napríklad, že manželia si vybrali jeden druhého po dlhých diskusiách viacerých ľudí a nie iba na základe zaslepenia láskou. Manželia nemajú očakávania, že partnerský vzťah musí byť nevyhnutne plný intenzívnej romantickej lásky. A to znižuje počet konfliktov aj nespokojnosť.
V tomto sa môžeme inšpirovať.
Avšak oveľa dôležitejšia a zaujímavejšia otázka je nasledovná:
Sú dohodnuté manželstvá šťastnejšie ako tie slobodne vytvorené na základe lásky?
A tu budete prekvapení ešte viac. Šťastie a nešťastie v manželstve je jedna z pascí romantickej lásky. Štúdie porovnávajúce spokojnosť v dohodnutých manželstvách ukazujú, že manželia (muži dokonca viac než ženy) sú v dohodnutých manželstvách v priemere spokojnejší alebo rovnako spokojní ako v tých, čo začali romantickou láskou. Existuje niekoľko vysvetlení:
- Vzťahy začínajúce romantickou láskou obvykle pokračujú tak, že miera romantickej lásky postupne klesá. Vzťahy vytvorené dohodou postupne naberajú na sile, pretože sa manželia snažia spolupracovať na tom, k čomu sa spoločne zaviazali celé rodiny. A romantická láska rastie!
- Manželia, ktorí sa navzájom vybrali na základe zamilovania si myslia, že ak ich romantická láska prešla, tak je to signál, že nie sú s tým pravým. Vzťahy vytvorené dohodou nevnímajú zamilovanosť ako základný predpoklad a ani ako základnú prekážku pre vzťah.
- Vzťahy začínajúce romantickou láskou vychádzajú z predpokladu, že vzťah je citová voľba. Ak sa však voľba ukáže ako nevydarená, tak môžeme partnera vymeniť. Vzťahy začínajúce dohodou ju berú viac vážne, záväzne a rozvážne. Nie ako impulzívnu voľbu.
- Romantické vzťahy začínajú impulzívnym súkromným rozhodnutím dvoch jednotlivcov. Pri dohodnutých manželstvách sa na výbere podieľajú viacerí ľudia a tak na partnerov a ich potenciálne dobré spolužitie pozerá kriticky a často celkom verejne skupina s rôznorodými skúsenosťami a záujmami. Výsledkom je väčšia pravdepodobnosť, že neskončíte s úplným blbcom alebo totálnou kravou.
Nelobujem za dohodnuté manželstvá. Lobujem za viac rozumu pri výbere partnera a za zníženie vplyvu hormónov a iracionality vo výberovom procese. Pri závažných rozhodnutiach obvykle zvažujeme, diskutujeme a chvíľu sa rozhodujeme.
Ale pri romantických vzťahoch sa spoliehame na hormonálne reakcie a pokladáme ich za osudový signál, že nám vybrali toho pravého? Ste sa úplne pomiatli?
Deň manželstva (World Marriage Day) – história
Deň manželstva navrhli, rozširovali a nakoniec oficiálne presadili kresťanskí aktivisti v USA. Má to byť deň, ktorý má oslavovať „manžela a manželku ako základ pre rodinu a základnú zložku spoločnosti“. Svetový deň manželstva bol v roku 1993 pápežom Jánom Pavlom II oficiálne požehnaný s cieľom uctiť si manželstvo ako stelesnenie vernosti, obetovania sa a radosti v každodennom živote.
Tak len dúfam, že si nielen na Deň manželstva, ale počas väčšiny času v manželstve užívate viac radosti než pocitov obetovania sa. Neberte manželstvo moc kresťansky, ale ani moc konzumne. Radšej sa pohybujte niekde medzi. Z času načas sa prekonajte a ovládajte a pomedzi to si veľa spoločne aj osve užívajte. Nielen seba navzájom, ale aj svoju prácu, koníčky a každodenné drobnosti.
Na Deň manželstva je príležitosť si spolu sadnúť a povedať si, čo si jeden na druhom ceníte, čo si uvedomujete, že druhý prináša do manželstva a čo si uvedomujete, že pre manželstvo váš partner/partnerka robí. Alebo si len pripite a povedzte si, že ste stále radi spolu. Alebo sa len o pár sekúnd dlhšie objímte. Skrátka urobte niečo, pri čom cítite blízkosť. Dajte ju, aj ju prijmite.
Lenže svätý Valentín kazí nielen pocit spokojnosti z manželstva, ale prináša aj mnoho nepríjemných pocitov väčšine singles. Najromantickejší sviatok v roku nám má pripomínať, že by sme mali byť stále bláznivo zamilovaní. A to je nedosiahnuteľná méta. Pre manželov, pre tých mimo vzťah a dokonca aj pre tých, čo sú čerstvo zamilovaní.
Trvalé zamilovanie je pre náš organizmus taká záťaž, že ak by vás to neprešlo, tak buď umriete alebo zošaliete. Preto je dobré, ak vás zamilovanosť po čase prejde. A z času načas si ju obnovíte. Na to by svätý Valentín mohol byť dobrý.
Svätý Valentín (14. február)
Pôvodný svätý Valentín a dnešná podoba jeho osláv je ukážkou toho, ako sa história a súčasnosť môžu chaotickým vývojom a zásahmi premeniť na niečo, čo súvisí len okrajovo.
Ani historikom nie je známe, ktorý z minimálne dvoch Valentínov začiatkom letopočtu bol inšpiráciou sviatku. Jeden Valentín bol rímskym kňazom, druhý bol tiež chudobný kňaz z Terni. Ten terňanský žil v polovici tretieho storočia a pôsobil medzi obyčajnými ľuďmi. Bol obľúbený, pretože ľuďom pomáhal a liečil ich. Údajne, tajne a po kresťansky, oddával zaľúbených aj napriek tomu, že vtedajší cisár Claudius II. svadby zakázal, lebo slobodní muži sa dali ľahšie verbovať do vojska.
Iná legenda hovorí, že oslobodil z väzenia skupinu kresťanov. Bolo to v čase, keď v Rímskej ríši kresťanov prenasledovali a kresťanské náboženstvo bolo ilegálne. Valentína za to uväznili a popravili údajne 14. februára. A predtým stihol poslať z väzenia lístoček – prvý valentínsky pozdrav.
Žiadne veľké a okázalé dary sa k jeho menu neviažu. Možno okrem toho, že sa traduje, že svätý Valentín mal záhradu s kvetmi, z ktorých kyticu dával novomanželom pri sobáši.
Tak ako aj iné sviatky (Vianoce, Veľká noc), tak aj tento sviatok podľa viacerých zdrojov nahradil pôvodné pohanské sviatky. Je to tak?
Polovica februára je začiatkom prebúdzania prírody. Stále je zima, ale stromy už chystajú puky a zrazu viac počuť spievať vtákov, ktorí sa pripravujú na hniezdenie. Vo väčšine kultúr boli pohanské oslavy plodnosti práve v tomto období.
Lenže pohanské sviatky boli plné sexuality, nahoty a orgií. Napríklad počas tzv. Luperkálií v Rímskej ríši (každoročne od 13-15. februára), oslavy vychádzajúcej z kultu matky-vlčice, ktorá vychovala zakladateľov Ríma, bratov Romula a Rema, behali po uliciach nahí muži a do cesty sa im stavali dievčatá, aby sa ich dotkli a získali plodivú silu. A samozrejme, obetovalo sa množstvo zvierat a ich krvou sa potierali muži aj ženy. Lebo plodnosť. Takže to bolo krvavé a sexuálne.
Potom ako v ríši prevládlo kresťanstvo so svojou nutkavou potrebou kontrolovať všetko spojené so sexom sa to samozrejme muselo zmeniť na niečo viac cnostné. Od 5. storočia bol preto pápežom oficiálne stanovený 14. február ako deň svätého Valentína.
Ale až v stredovekom Anglicku a Francúzku si pod vplyvom dvorných inscenácií legendy o Valentínovi začali zaľúbenci z vyšších vrstiev posielať lístočky, ktorými si v čase sviatku sv. Valentína prejavovali náklonnosť. Prvá historicky doložená valentínka je z 15. storočia. Poslal ju francúzsky vojvoda Charles svojej manželke v roku 1415. Tiež ju poslal z väzenia ako sv. Valentín a jedna z viet znela: Som chorý z lásky k tebe, moja nežná Valentínka.
Posledný impulz, vďaka ktorému je dnes Valentín významným komerčným sviatkom, mu dodala podnikavá Američanka Esther Howland. Chcela podporiť svoj biznis – predaj pohľadníc. Esther prišla v roku 1840 s myšlienkou, že by sme počas Valentína mali svojim milovaným posielať prianie podobné tomu vianočnému. Valentín je tak dňom, kedy sa posiela druhé najväčšie množstvo pohľadníc po vianočných pohľadniciach. Len v Amerike ich každoročne svojim blízkym pošle asi 150 miliónov ľudí.
Ako sviatok oslavujú Slováci?
Klasicky – rozdávame darčeky, najmä kvety a sladkosti, pozývame na večere a posielame zamilované pohľadnice a textové správy. V prieskumoch až 2/3 Slovákov odpovedalo, že plánujú oslavovať Valentína a že svojej polovičke kúpia darček.
V Hongkongu, Británii, Írsku a USA minú jednotlivci zhruba 100 € na darčeky pre svojho Valentína. Čo sú milióny až miliardy (podľa veľkosti krajiny), ktoré sa počas Valentína minú na oslavy romantickej lásky. U nás sme komerčnému aspektu svätého Valentína podľahli tiež a v celosvetovom prieskume investovania do valentínskych darčekov sme na 11. mieste. Muži aj ženy u nás minú v priemere 65 € na valentínske darčeky. Muži iba o trocha viac ako ženy.
Mimochodom milióny ľudí nedávajú Valentínke darčeky iba svojim partnerom, ale aj svojim domácim mazlíčkom, či vlastným malým deťom.
A ešte jeden zábavný fakt – skoro 40% zaľúbených si myslí, že najlepší deň na požiadanie o ruku je svätý Valentín. A v Amerike to každoročne plánuje urobiť až 6 miliónov mladých. Fascinujúce je, že voľakedy súkromná záležitosť medzi štyrmi očami je dnes verejným teátrom v reštauráciách a na sociálnych sieťach.
Takže, milé zaľúbené, mali by ste mať nervy, či sa to stane aj vám. A milí zaľúbenci zvažujte, či svätý Valentín je ten správny čas vašu milovanú prekvapiť. Najhoršie je však váhať, vysielať zmätočné signály, vyvolať očakávania a potom spôsobiť sklamanie. Pozor, aby ste miesto Valentína neoslavovali rozchod.
Deň singles (15. február)
Ak sa cítite naprd, že vás svätý Valentín tlačí do konzumu a neautentického prejavovania romantickej lásky, tak iste chápete, že singles sa musia cítiť ešte horšie.
Deň singles (Singles Appreciation day alebo Singles Awarness day) bol preto vytvorený nasledujúci deň po Valentínovi pre tých, čo práve nie sú v romantickom vzťahu. Cieľom Dňa singles je, aby nezadaní takisto mohli oslavovať svoj partnerský status slobodných. Veď aj tí, čo nie sú vo vzťahu môžu oslavovať lásku. Deň singles chce ukázať, že foriem lásky je viacero a že aj nezadaní ľudia lásku prežívajú – voči rodičom, kamarátom, svojim deťom, domácim miláčikom a aj voči samým sebe.
A keby niečo, singles nie sú len mladí ľudia pred začatím randenia. Sú to všetci bez partnerského vzťahu – muži aj ženy po rozvodoch, po strate partnera, dokonca aj osamelí rodičia. A romantická láska a erotika kvitnú aj na dôchodku! Len sa o tom cudne nehovorí.
Podľa posledného sčítania ľudu je na Slovensku 44,4 % dospelých ľudí bez partnerského vzťahu. To je nemilá situácia. Ale ak ste nezadaní, iste by ste Deň singles mohli oslavovať spolu s ostatnými nezadanými. A možno sa k vám pridajú aj tí, čo od Dňa manželstva a Valentína neskončili alebo sa miesto zblíženia rozhádali. A ak oslava prerastie v moderné Luperkálie, tak si možno, ako hovorí moja kamarátka Jarka „vyňucháte“ nového partnera.
Práve skupinové oslavy dávajú ľudí dokopy, zvyšujú mieru prežívaného šťastia a posilňujú pocit, že ste súčasťou komunity. A možno si tam niekoho nájdete alebo si uvedomíte, že máte lásky aj bez partnera dostatok.
O singles som napísal už viacero článkov, takže viac si pozrite tu.
V knihe Labyrintom lásky máme aj samostatnú kapitolu o singles a dozvieš sa, či sú singles iní ako tí, čo žijú v páre.
Záverom
Nielen svätý Valentín, ale všetky tri dni v polovici februára majú za cieľ oslavovať lásku. Nejde iba o romantickú lásku. Tá je prchavá a má viac blízko k narcistickému šialenstvu a posadnutosti, než k schopnosti milovať druhého napriek tomu aký je. Zaslepení romantickou láskou v podstate nevieme koho milujeme, lebo ho obvykle ešte ani nepoznáme a kvôli ružovým okuliarom zamilovanosti ani nemáme ako spoznať.
Či už ste single, v romantickom vzťahu alebo v manželstve, tak neoslavujte zamilovanosť, ale schopnosť pomáhať si a navzájom sa podporovať, rozumieť jeden druhému, cítiť obdiv, súcit aj láskavosť. A jasné, že keď máte s kým, tak si aj pošpásujte. Ale bezpečne.
Lebo od 13-21. februára je National Condom Week! Národný týždeň prezervatívov!
Jáj. Ale to len v USA. Tak sa nedajte rušiť. A milujte sa a množte sa.