Deštruktívne emócie a myslenie

V rozhovoroch vedcov s dalajlámom, ktoré sú zdokumentované v knihe Daniela Golemana Destruktivní emoce sa dalajláma rozprával s vedcami po anglicky a len z času načas si nechal niečo vysvetliť alebo preložiť profesionálnymi prekladateľmi do tibetštiny. Raz sa tak zasekol práve pri diskusii o myšlienkach a emóciách. Z celého nedorozumenia nakoniec vyplynulo, že tibetština nemá dve samostatné a významovo oddelené slová pre myšlienky a emócie.

Tak je to v tibetštine prepojené, že používajú viac integrované pojmy tokpa (myslenie, uvedomenie), namtok (predsudky) alebo klesa. Klesa znamená – blud, utrpenie alebo znepokojujúci postoj. V budhizme sa miesto o negatívnych emóciách hovorí o deštruktívnych. Nezaujíma ich, či je emócia negatívna alebo pozitívna, lebo obe môžu byť užitočné alebo škodlivé.

Oprávnený hnev nám môže pozitívne pomôcť brániť sa krivde, ale nekontrolovaný hnev môže deštruktívne zničiť priateľstvo. Túžba nás môže pozitívne motivovať robiť úžasné veci, ale aj viesť do sebadeštrukcie a závislosti.

Takže, aby som to uzavrel. Nielen v budhizme, ale aj v najnovších neurologických výskumoch sa ukazuje to isté – keď myslíme, tak prežívame zároveň aj emócie. Prvé vyvoláva druhé a druhé vyvoláva prvé.

Myšlienky a emócie sú prepojené v spoločnom celku
„myšliemócií a emošlienok“. 🙂

Analýza ukázala…

Jeden z bežných spôsobov rozmýšľania, ktorý je však mylne považovaný za negatívne myslenie – je rozmýšľanie o negatívach.

Rozmýšľanie o negatívach je taký uvedomelý a kontrolovaný pesimizmus. Taký pesimizmus pre istotu. Je však rovnako ako optimizmus, súčasťou zdravého a realistického vnímania sveta. Keď v udalostiach z minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti vidíme nielen to pozitívne, ale aj to negatívne – tak vidíme realistickejšie.

Aj keď si kupujeme auto alebo vyberáme deťom školu, tak rozmýšľame o plusoch a mínusoch jednotlivých áut alebo škôl – analyzujeme, robíme SWOT-ku, zvažujeme pre a proti.

Možné riziká a nepríjemnosti si analytickým „negatívnym“ myslením ohmatáme, aby sme realisticky zvážili riziká danej situácie. Ani takéto rozmýšľanie nie je čisto bez emócií. Je živené opatrnosťou aj zvedavosťou. Je živené túžbou uspieť aj motiváciou vyhnúť sa chybám a prekážkam.

Uvedomovanie si pre a proti, výhod a nevýhod, ziskov a strát, kladných a záporných vlastností – je súčasťou komplexného pohľadu na veci, na vzťahy, na seba aj udalosti okolo nás. Pomáha presnejšie vnímať, čo sa deje v nás a okolo nás. Myslieť na pozitíva aj negatíva nám pomáha uvedomovať si širšie spektrum z reality.

Tento prístup nie je motivovaný strachom, obavami a úzkosťou – je motivovaný skôr zvedavosťou, túžbou poznať veci komplexne a tak ich mať pod kontrolou.

Dôsledný analytik sa venuje vyvážene pozitívam aj negatívam.

Už len také prepočítanie drobných vo vrecku urobíme vďaka tomu, že si nie sme istí, či nám vystačia na nákup, a nechceme sa strápniť pri pokladni. A sme zvedaví koľko si môžeme dovoliť. Tak drobné prepočítame a porovnáme s odhadom ceny nákupu. Na základe prepočtu zistíme na čo máme a na čo už nie.

Veda a sedliacky rozum

Tento druh „negatívneho myslenia“, čiže zmapovať a premyslieť negatíva, nám pomáha čo najobjektívnejšie zvážiť plusy a mínusy. Pri situáciách zložitejších ako bežný nákup sa používajú nástroje presnejšie ako je bežný sedliacky rozum a jednoduché počty. Pri zložitejších situáciách nám pomáha štatistika (práca s veľkými dátami), zistenia výskumov, experimenty a ďalšie vedecké nástroje presnejšieho skúmania reality, ktoré nám pomáhajú vyhnúť sa bežným ľudským chybám v myslení aj subjektívnym emóciám.

Vďaka vedeckým a matematickým metódam tak vieme rozšíriť svoj vlastný názor a skúsenosti o množstvo iných názorov zistených štúdiami. Vieme tak svoju vlastnú a celkom obmedzenú individuálnu a subjektívnu skúsenosť rozšíriť o mnoho ďalších a tak presnejšie odhadnúť, čo nás čaká po rozhodnutí. Spoliehame sa tak, mimochodom, na „negatívne“ kritické myslenie mnohých iných. Ak chceme bezpečné auto, tak si môžeme vybrať z viacerých farieb, ale iné by sme mali zamietnuť, lebo prieskumy zistili, že žlté alebo oranžové auto má najmenej autohavárií.

Pohľad na negatíva umožňuje vnímať nevýhody, ohrozenia a potenciálne poškodzujúce dôsledky. Potom si dávame viac pozor, pripravíme sa a nie sme slepí k rizikám. A toto je celkom v poriadku. Na to sme evolúciou všetci vybavení. Naši predkovia si dávali bacha a vďaka tomu prežili.

A niektorí naši predkovia si až taký pozor nedávali a splodili nás :-).

VNÍMANIE NEGATÍV

Vďaka vnímaniu negatív sa vieme poučiť z konfliktov aj chýb. Vďaka neistote, pochybnostiam a obavám sa pripravujeme aj na potenciálne riziká v budúcnosti, dokonca aj na také, ktoré sme nikdy predtým nezažili. Aj vďaka tomu sme schopní tak dobre prežiť.

Samozrejme, negatívne myslenie z takéhoto prístupu môže vzniknúť a aj vzniká, keď negatíva v našej mysli prevážia. Keď pozeráme každý večer správy plné zločinu, leteckých katastrof, zlodejiny, vojnových konfliktov, autohavárií – tak v našej mysli preváži, že na ulici čakajú vrahovia, lietať je nebezpečné, všetci kradnú, na celom svete je vojna a sadnúť si do auta je samovražda.

Rozmýšľanie o negatívach, ale aj o pozitívach seba, situácie, úlohy, či iných vecí – nie je negatívne myslenie. Je to racionálne zvažovanie pre a proti a to nám pomáha dobre sa rozhodovať.

Často sa ako negatívne myslenie vnímajú aj kritika, či dokonca kritické myslenie. Kritika a kritické myslenie sú si v niečom podobné a v niečom celkom odlišné. V čom?